Z homílie pápeža: Nasledovať Ježiša neznamená robiť kariéru, znamená prenasledovanie

Ohlasovanie Ježiša nie je akýsi povrchový náter, farba, ale ide do srdca a mení nás – uviedol pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Koncelebrovali ju Mons. Rino Fisichella a Mons. José Octavio Ruiz Arenas, predseda a sekretár Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, a zúčastnila sa na nej skupina kňazov tohto dikastéria ako aj skupina zamestnancov Termoelektrickej centrály a Technických služieb Governatorátu.
Svätý Otec na základe evanjelia dnešného dňa v homílii zdôraznil, že nasledovanie Ježiša neznamená mať väčšiu moc, pretože jeho cesta je cestou kríža. Vyšiel z Petrovej otázky, ktorou sa obracia na Ježiša a ktorá sa v podstate týka života každého kresťana: Aká bude odmena za to, že ťa budeme nasledovať? Ježiš hovorí, že tí, ktorí ho nasledujú, budú mať veľa dobrých vecí, ale s prenasledovaním. Pánova cesta, ako povedal Svätý Otec, je cestou uponíženia, cestou, ktorá končí na kríži. To je dôvod, prečo sa na nej budeme vždy stretávať s ťažkosťami, odmietaním, prenasledovaním. Vždy tu budú, pretože on prešiel touto cestou pred nami. Pápež dokonca upozornil, že ak kresťan nemá ťažkosti v živote, keď ide všetko hladko, keď je všetko v poriadku, niečo nie je v poriadku. Veľké priateľstvo s duchom sveta, svetskosti, poznamenal pápež, je veľké pokušenie vlastné kresťanom i dnes:

„Nasledovať Ježiša to áno, ale iba do určitého bodu. Nasledovanie Ježiša ako forma kultúry: Som kresťan, mám túto kultúru... Ale bez požiadavky skutočného nasledovania Ježiša, bez požiadavky ísť ďalej jeho cestou. Ak je nasledovanie Ježiša kultúrnou možnosťou, používa sa táto cesta, aby sme išli stále vyššie, mali väčšiu moc. A história Cirkvi je toho plná, počnúc niektorými cisármi, cez mnohých vládcov a mnohých ľudí. Dokonca až po niektorých – nechcem povedať mnohých, ale niektorých – kňazov, biskupov. Niektorí si myslia, že nasledovať Ježiša je robiť kariéru.“

Svätý Otec ďalej v dnešnej homílii pripomenul, že v istom čase, v literatúre asi pred dvesto rokmi, sa zvyklo hovoriť, že ktosi od detstva chcel robiť kariéru v Cirkvi. Zopakoval, že mnohí kresťania, pokúšaní duchom sveta, si myslia, že nasledovať Ježiša je dobré, pretože tak sa dá urobiť kariéra, dá sa napredovať, ísť hore. Toto je však postoj Petra, ktorý hovorí o kariére a Ježiš mu odpovie: Áno, dám všetko, ale s prenasledovaním. Nemožno odstrániť kríž z Ježišovej cesty. A napriek tomu to neznamená, že kresťan si má ubližovať, robiť zle. Kresťan nasleduje Ježiša z lásky, a keď nasleduje Ježiša, závisť diabla robí svoje. Duch sveta toto netoleruje, netoleruje svedectvo, poznamenal pápež František:

„Spomeňte si na Matku Terezu: čo hovorí duch sveta o Matke Tereze? ‚Tá blahoslavená Tereza, nádherná žena, ktorá urobila veľa dobrého pre ostatných...‘ Duch sveta nikdy nepovie, že blahoslavená Tereza, každý deň veľa hodín strávila v adorácii... nikdy! Zredukuje to na robenie peknej kresťanskej sociálnej činnosti. Akoby bol kresťanský život povrchovým náterom. Ohlasovanie Ježiša nie je povrchový náter: ohlasovanie Ježiša preniká až ku kostiam, do srdca, ide do vnútra a mení nás. A toto duch sveta netoleruje, nebude to tolerovať, a preto tu bude prenasledovanie.“

Kto nechá svoj vlastný dom, svoju rodinu, aby nasledoval Ježiša, dostane stonásobne viac, už v tomto čase, povedal ďalej Svätý Otec. Stonásobne vrátane prenasledovania. A na toto nemôžeme zabúdať:

„Nasledovanie Krista je práve toto: z lásky ísť s ním, ísť za ním tú istú púť, rovnakou cestou. Duch sveta to nebude tolerovať, čo nám bude spôsobovať utrpenie, ale utrpenie, aké podstúpil Ježiš. Vyprosujme si túto milosť: nasledovať Ježiša cestou, akú nám on zjavil a ktorej nás on naučil. Je to pekné, lebo nikdy nás nenechá samých. Nikdy! Vždy bude s nami.“ –jk-