Taliansky biblista vysvetľuje pápežovu prosbu o požehnanie

Mnoho jasných slov a gest – aj takto vyzerala nedeľňajšia návšteva pápeža Františka v rímskej farnosti sv. Alžbety a Zachariáša na severe Ríma. Svätý Otec sa tiež v istom momente sklonil a poprosil prvopríjimajúce deti o požehnanie a modlitby. Presne tak, ako krátko po svojom zvolení, večer na lodžii Baziliky sv. Petra. Biblista Mons. Romano Penna, docent na Pápežskej lateránskej univerzite, vysvetľuje prosbu o požehnanie nasledovne: „Je to gesto zodpovednosti, ale tiež gesto ocenenia toho, s kým sa rozprávam, ktorému prajem všetko dobré, nie vo všeobecnej rovine, neutrálnej, filantropickej, ale ktorému prajem dobro od samotného Boha. Je tu aj známe ,benedictus‘, ktoré Zachariáš vyslovil v Lukášovom evanjeliu: Nech je zvelebený Boh. Potom máme aj niektoré listy apoštola Pavla, ktoré sa začínajú nasledovne – ako napríklad List Efezanom – ,Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista‘. Je takto požehnaný sám Boh, ale ako zdroj požehnania, pretože v texte sa ďalej píše: ,ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním‘. Je pravda, že v Pavlových listoch sa nenachádza požehnanie príjemcov. Toto je prax, ktorá sa neskôr zaužívala a upevnila, a ktorej krásnou ukážkou je práve gesto pápeža Františka.“ Ako Mons. Penna dodáva, išlo teda o „otcovskú žiadosť“ vyjadrujúcu spoločenstvo Svätého Otca s deťmi a „ocenenie ich vzťahu s ním, ako s pápežom. Išlo o požehnanie čisté, svieže, ktorého výsledkom nemôže byť nič iné než dobro“. – mf –