Mons. Toso o zvyšujúcej sa kresťanskej netolerancii

Diskriminácia kresťanov „sa musí považovať za vážnu hrozbu pre spoločnosť“ a treba proti nej bojovať ako sa bojuje proti „antisemitizmu a islamofóbii“. Uviedol to v uplynulých dňoch v albánskom hlavnom meste Tirana, biskup Mario Toso, sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj počas konferencie na vysokej úrovni, ktorá sa venovala tolerancii a
nediskriminácii a bola iniciatívou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

História, dalo by sa povedať, nás naučila málo alebo nič. Cisár Konštantín Milánskym ediktom pred 1700 rokmi oslobodil nasledovníkov Krista od systematického prenasledovania. Sedemnásť storočí neskôr na tej istej európskej scéne sa prejavy „intolerancie a diskriminácie voči kresťanom nielen neznížili, ale v skutočnosti zvýšili.“ Tvárou v tvár pozoruhodnému globálnemu nárastu citlivosti v oblasti ľudských práv, existuje veľa tieňov, na ktoré Mons. Toso poukázal v súvislosti so situáciou kresťanských komunít na svete. Začal najrozšírenejšou marginalizáciou na základe „náboženského presvedčenia a náboženského vyznania“, pre ktorú – ako povedal – „sa kresťanom často vo verejnej diskusii (a ešte častejšie na súde) pripomína, že môžu veriť, čo chcú – vo svojich domovoch a vo svojich hlavách – a môžu uctievať ako chcú vo svojich súkromných kostoloch, ale to jednoducho nemôžu prejavovať na verejnosti“. Je to – pokračuje – „úmyselné skreslenie a obmedzenie pravého významu slobody náboženského vyznania“, ktoré má dôsledky v najmenej dvoch oblastiach. Prvý z nich je „intolerancia kresťanského prejavu“. Ako dôkaz Mons. Toso pripomenul nárast hrozieb a zatýkania kresťanov, ktorí prehovorili o otázkach týkajúcich sa ich viery, a to aj na sociálnych sieťach. Druhou oblasťou je „kresťanské svedomie", najmä na pracovisku. „V celej Európe – povedal Mons. Toso – boli potvrdené početné prípady kresťanov vylúčených z pracoviska len preto, že sa snažil konať podľa svojho svedomia“. Výsledkom je, že sú nútení voliť medzi dvoma scenármi: Môžu opustiť svoju vieru a konať proti svojmu svedomiu, alebo konfrontovať sa so skutočnosťou, že stratia zdroj obživy“. Vzhľadom na vandalizmus alebo výsmech, ku ktorým došlo na bohoslužobných miestach, Svätá stolica vyzýva členské štáty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby diskriminácia voči kresťanom – a to aj v prípadoch, keď tvoria väčšinu – bola „považovaná za vážnu hrozbu pre spoločnosť“, a aby sa proti nej bojovalo rovnako ako sa robí s antisemitizmom a islamofóbiou.
Popierať argument morálky, založený na náboženskom vyznaní, na mieste verejnom, ako je námestie, je akt netolerancie a nedemokracie, nalieha Mons. Toso. Alebo, povedané inými slovami, tam, kde môže byť stret práv, nesmie byť sloboda náboženstva nikdy považovaná za druhoradú. A na margo tolerancie predstaviteľ Vatikánu poznamenal, že otázka náboženskej slobody nemôže a nemala by byť „nezahrnutá“. A dodáva: „Ak je toto najvyššia občianska a ľudská hodnota, potom by sa akékoľvek autentické pravé presvedčenie, ktoré ju vylučuje spomedzi iných, rovnalo netolerancii.“ –jk-