Pápež František: Obchodovanie s ľuďmi je hanbou civilizovanej spoločnosti

Svätý Otec dnes prijal na audiencii členov Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, ktorí sa v týchto dňoch schádzajú vo Vatikáne pri príležitosti jej 20. plenárneho zasadnutia. Hlavnou témou je „Pastoračná starostlivosť Cirkvi v kontexte nútenej migrácie“ a zhoduje sa s dokumentom s názvom „Prijímať Krista v utečencoch a v násilne vysídlených ľuďoch“, ktorý publikovalo dikastérium. Dokument poukazuje na milióny utečencov, vysídlených osôb a ľudí bez štátnej príslušnosti, ako aj obchodovanie s ľuďmi, ktoré sa týka čoraz väčšieho počtu detí. „Opakujem, že obchodovanie s ľuďmi je hanebnou činnosťou, hanbou našej spoločnosti, ktorá si hovorí civilizovaná! Vykorisťovatelia a klienti na všetkých úrovniach by si mali vážne spytovať svedomie sami pred sebou a pred Bohom! Cirkev dnes obnovuje svoj dôrazný apel, aby boli dôstojnosť a centrálne postavenie človeka vždy chránené rešpektovaním základných práv, ako to zdôrazňuje sociálna náuka; práv, ktoré žiada, aby boli skutočne na miestach, kde nie sú priznané miliónom mužom a ženám na každom kontinente. V tom svete, v ktorom sa tak veľa hovorí o právach, a v ktorom býva ľudská dôstojnosť toľkokrát pošliapaná! V tom svete, v ktorom sa tak často hovorí o právach, no zdá sa, že jediný spôsob, ako ich dosiahnuť, predstavujú peniaze. Drahí bratia a sestry, žijeme vo svete, v ktorom vládnu peniaze. Žijeme vo svete, v kultúre, ktorej vládne fetišizmus peňazí.“

Pápež František oceňuje prácu dikastéria vykonávanú v duchu bratskej solidarity, prostredníctvom programov zameraných na ochranu, častokrát za dramatických okolností. Rada zohráva dôležitú úlohu v pomoci kresťanským spoločenstvám, ktoré sú poznačené „násilím, zneužívaním moci, vzdialením sa od rodiny, traumatickými udalosťami, útekom z domova, neistou budúcnosťou v utečeneckom tábore“. Prvky, ktoré dehumanizujú, musia podľa Svätého Otca viesť každého kresťana k osobitnej a konkrétnej pozornosti: „Cirkev je matkou a jej materinská pozornosť sa prejavuje s osobitnou nehou a blízkosťou tomu, kto je prinútený utiecť zo svojej krajiny a žiť medzi vykorenením a integráciou.“ Pripomenul tiež slová pápeža Pavla VI. pri ukončení Druhého vatikánskeho koncilu 8. decembra 1965, ktorý povedal: „Pre Katolícku cirkev nie je nikto cudzincom, nikto nie je vylúčený, nikto nie je ďaleko.“

Pápež tiež hovorí o svetle nádeje, ktorá sa prejavuje v očakávaniach do budúcnosti či v túžbe po priateľských vzťahoch a podiele na spoločnosti. „Obdivujem odvahu toho, ktorý dúfa v to, že sa postupne vráti do normálneho života, v očakávaní, že sa radosť a láska vrátia, aby dali svetlo jeho existencii. Všetci môžeme a musíme živiť túto nádej!“ Počas stretnutia dnes opätovne zaznela aj nasledovná výzva: „Vyzývam predovšetkým vládcov a zákonodarcov a celé medzinárodné spoločenstvo, aby zvážili realitu tých ľudí, ktorí sú násilne vykorenení, a to prostredníctvom efektívnych iniciatív a nových ciest v prospech ochrany ich dôstojnosti, zlepšenia kvality ich života a riešenia výziev, ktoré vyplývajú z moderných foriem prenasledovania, útlaku a otroctva. Ide o, a to zdôrazňujem, ľudské osoby, ktoré apelujú na solidaritu a podporu, ktoré potrebujú urgentný zásah, ale tiež a predovšetkým pochopenie a láskavosť. Ich stav nám nemôže byť ľahostajný.“

Pápež František kladie pomoc utečencom či obetiam obchodovania s ľuďmi na srdce aj pastierom a kresťanským spoločenstvám. Pripomína, že Cirkev tým, že im pomáha, uskutočňuje Ježišov príkaz lásky. – mf –