Svätý Otec o otvorení sa Božiemu Duchu bez obáv z toho, kam nás povedie
Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa zišlo viac ako 80-tisíc pútnikov z celého sveta,
aby sa stretli so Svätým Otcom na pravidelnej generálnej audiencii. Pápež František
v dnešnej katechéze venoval pozornosť činnosti Ducha Svätého, bez ktorého by Cirkev
nemohla uskutočňovať úlohu ohlasovať evanjelium všetkým národom, ktorú jej zveril
Kristus:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V Kréde, hneď po vyznaní viery
v Ducha Svätého, hovoríme: „Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev“. Medzi
týmito dvoma skutočnosťami viery je hlboké puto: Duch Svätý je ten, ktorý dáva Cirkvi
život a vedie jej kroky. Bez neustálej prítomnosti a činnosti Ducha Svätého by Cirkev
nemohla prežívať a uskutočňovať úlohu ísť a získavať učeníkov zo všetkých národov
(porov. Mt 28,18), ktorú jej zveril vzkriesený Kristus. Evanjelizácia je poslaním
Cirkvi, nie však iba niektorých, ale mojím, tvojím, naším poslaním. Apoštol Pavol
zvolal: „Beda mi, keby som nehlásal evanjelium!“ (1 Kor 9,16). Každý musí byť evanjelizátorom
predovšetkým vlastným životom! Pavol VI. zdôrazňoval, že „evanjelizovať... je milosť
a vlastné povolanie Cirkvi a vyjadruje jej pravú povahu. Cirkev je tu pre hlásanie
evanjelia” (Ap. exhort. Evangelii nuntiandi, 14).
Kto je pravým motorom
evanjelizácie v našom živote a v Cirkvi? Pavol VI. jasne napísal: „Ako Duch Svätý
pôsobil v prvotnej Cirkvi, práve tak aj dnes účinkuje v každom hlásateľovi evanjelia,
pravda, ak len dovolí, aby ho viedol. Ostatne on vnuká slová, ktoré by kazateľovi
nenapadli, a súčasne uschopňuje duše počúvajúcich, aby prijali evanjelium a zvesť
o Božom kráľovstve” (tamže, 75). Kvôli evanjelizácii je teda potrebné opäť sa otvoriť
Božiemu Duchu bez obáv z toho, čo bude od nás žiadať a kam nás povedie. Zverme sa
mu! On nás urobí schopnými prežívať našu vieru a svedčiť o nej a osvieti srdcia tých,
ktorých stretneme. Takáto je skúsenosť Turíc: apoštolom, zhromaždeným spolu s Máriou
vo Večeradle, „sa zjavili akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich
spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im
Duch dával hovoriť“ (Sk 2, 3-4). Duch Svätý, zostúpiac na apoštolov, ich vyvádza von
z miestnosti, do ktorej sa zavreli zo strachu, dáva im vyjsť zo seba samých a premieňa
ich na ohlasovateľov a svedkov „veľkých Božích skutkov“ (v. 11). Táto premena, ktorú
uskutočnil Duch Svätý, sa odzrkadľuje v zástupe, ktorý sa zišiel na tom mieste „zo
všetkých národov, čo sú pod nebom“ (v. 5)., pretože každý z nich počuje slová apoštolov
tak, akoby boli povedané v jeho vlastnom jazyku (porov. v. 6).
Ide o prvý
dôležitý výsledok pôsobenia Ducha Svätého, ktorý vedie a oživuje ohlasovanie evanjelia:
jednota a spoločenstvo. V Babylone sa, podľa biblického rozprávania, začalo rozptýlenie
národov a zmätok jazykov ako dôsledok povýšenosti a pýchy človeka, ktorý chcel vlastnými
silami a bez Boha postaviť „vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba“ (Gn 11,4).
Na Turíce boli tieto rozdelenia prekonané. Už niet povýšenectva orientovaného voči
Bohu ani uzavretosti jedného pred druhým, ale otvorenosť pred Bohom, vychádzanie kvôli
ohlasovaniu jeho slova: nový jazyk lásky, ktorú Duch Svätý rozlieva v srdciach (porov.
Rim 5,5). Tomu jazyku môže porozumieť každý a ak je prijatý, je možné vyjadrovať sa
ním v každom postavení a v každej kultúre. Reč Ducha, reč evanjelia je jazykom spoločenstva,
ktorý pozýva prekonávať uzavretosť a ľahostajnosť, rozdelenie a protiklady. Všetci
sa musíme pýtať: nechávam sa viesť Duchom Svätým tak, aby moje svedectvo viery bolo
v súlade s jednotou a spoločenstvom? Vnášam slovo zmierenia a lásky, ktorým je evanjelium,
do prostredia, v ktorom žijem? Niekedy sa zdá, že sa opakuje to, čo sa udialo v Babylone:
rozdelenie, neschopnosť porozumieť si, rivalita, závisť, sebectvo. Čo robím so svojim
životom? Vytváram okolo seba jednotu alebo rozdeľujem – rozdeľujem posudzovaním, závisťou?
Čo robím? Myslime na to. Niesť evanjelium značí ohlasovať a ako prvý žiť zmierenie,
odpustenie, pokoj, jednotu a lásku, ktorú nám dáva Duch Svätý. Spomeňme si na Ježišove
slová: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“
(Jn 13,35).
Druhý prvok: v deň Turíc, Peter, naplnený Duchom Svätým, vstane
„spolu s jedenástimi“ a „zvýšeným hlasom“ (Sk 2,14) „otvorene“ (v. 29) ohlasuje dobrú
zvesť o Ježišovi, ktorý vydal svoj život za našu spásu a Boh ho vzkriesil z mŕtvych.
Vidíme, že ďalším účinkom pôsobenia Ducha Svätého je odvaha ohlasovať novosť Ježišovho
evanjelia všetkým, otvorene (parresia), zvýšeným hlasom, v každom čase a na každom
mieste. Toto má byť dnes aktuálne pre Cirkev a pre každého z nás: z ohňa Turíc, z
činnosti Ducha Svätého sa uvoľňuje stále nová energia poslania, nové cesty ohlasovania
posolstva spásy, nová odvaha evanjelizovať. Nikdy sa nezatvárajme pred týmto pôsobením!
S odvahou a pokorou žime evanjelium! Vydávajme svedectvo o novosti, o nádeji a radosti,
ktorú Pán vnáša do života. Potom pocítime „príjemnú a útechyplnú radosť z evanjelizácie“
(Pavol VI., ap. exhort. Evangelii nuntiandi, 80). Evanjelizovanie a ohlasovanie
Ježiša nám prináša radosť. Naopak, sebectvo nám prinesie trpkosť, smútok a skleslosť.
Evanjelizácia nás potešuje.
Posledný prvok, ktorý iba naznačím, je osobitne
dôležitý: nová evanjelizácia a Cirkev, ktorá evanjelizuje, musí vždy vychádzať z modlitby,
z prosby o oheň Ducha Svätého, podobne ako v prípade apoštolov vo Večeradle. Iba verný
a intenzívny vzťah s Bohom umožňuje vyjsť z vlastnej uzavretosti a otvorene (parresia)
ohlasovať evanjelium. Bez modlitby je naša činnosť prázdna, naše ohlasovanie bezduché,
pretože nie je oživované Duchom.
Drahí priatelia, Cirkev dnes - ako zdôraznil
Benedikt XVI., - „predovšetkým cíti vanutie Ducha Svätého, ktorý nám pomáha a ukazuje
správnu cestu; a tak, s novým nadšením kráčajme a ďakujme Pánovi“ (Príhovor riadnemu
zhromaždeniu Biskupskej synody, 27. októbra 2012). Každý deň obnovujme svoju dôveru
v činnosť Ducha Svätého, dôveru v jeho pôsobenie v nás, pretože on je v nás. On nám
dá apoštolskú horlivosť, obdaruje nás pokojom a radosťou. Obnovme túto dôveru, nechajme
sa ním viesť, buďme mužmi a ženami modlitby, ktorí odvážne svedčia o evanjeliu. Staneme
sa tak, v našom svete, nástrojmi jednoty a spoločenstva s Bohom. Ďakujem.