2013-05-22 15:27:11

Pápež František: Odvaha a trpezlivosť – dve nevyhnutné čnosti pre ohlasovanie evanjelia


Počas sobotnej vigílie Zoslania Ducha Svätého, ktorá sa konala na Námestí sv. Petra, odpovedal pápež František na štyri otázky, ktoré mu adresovali prítomní pútnici. Dnes uverejňujeme poslednú, štvrtú:

Otázka:
Kráčať, budovať, vyznávať. Tento váš „program“ pre Cirkev-hnutie – aspoň ja som ho takto pochopil pri počúvaní vašej homílie na začiatku vášho pontifikátu – ma potešil a podnietil. Potešil, pretože som sa ocitol v hlbokej jednote s priateľmi z kresťanského spoločenstva a s celou univerzálnou Cirkvou. Podnietil, pretože ste ma istým spôsobom prinútili, aby som zotrel prach času a povrchnosti z mojej príslušnosti ku Kristovi. Musím však priznať, že nedokážem prekonať znepokojujúci pocit pri jednom z týchto slov: vyznávať. Vyznávať, teda, svedčiť o viere. Myslím na toľkých našich bratov, ktorí pre vieru trpia, ako sme nedávno počuli. Na tých, ktorí sa v nedeľu ráno rozhodujú, či ísť na svätú omšu, pretože, ak na ňu pôjdu, riskujú život. Na tých, ktorí sú zajatí a diskriminovaní kvôli kresťanskej viere v toľkých a mnohých častiach nášho sveta. Stojac pred týmito udalosťami sa mi zdá, že moje vyznávanie, moje svedectvo je ustráchané a rozpačité. Chcel by som robiť viac, ale čo? A ako pomôcť týmto našim bratom? Ako uľahčiť ich utrpeniu, keď nemôžeme urobiť nič alebo iba málo preto, aby sme zmenili ich politickú a spoločenskú situáciu?

Svätý Otec:
Pre ohlasovanie evanjelia sú potrebné dve čnosti: odvaha a trpezlivosť. Títo ľudia patria do trpezlivej Cirkvi. Trpia a sú mučeníkmi dneška, ktorých je viac ako tých v prvých storočiach Cirkvi. Viac mučeníkov. Naši bratia a sestry trpia a prinášajú vieru až k mučeníctvu. Mučeníctvo však nikdy nie je prehrou: mučeníctvo je najvyšším stupňom svedectva, ktoré môžeme vydať. Sme na ceste k mučeníctvu. Od malého mučeníctva: zrieknuť sa toho a toho, urobiť to a to... sme však na ceste k nemu. A oni, úbohí, dávajú svoj život a dávajú ho – ako sme počuli o situácii v Pakistane – dávajú ho kvôli láske k Ježišovi, svedčia o ňom. Každý kresťan musí mať tento postoj miernosti, pokory, taký postoj ako oni, dôverujúc Ježišovi, zveriac sa mu. Treba však upresniť, že tieto konflikty mnohokrát nemajú žiaden náboženský dôvod. Ich príčiny majú často iný, spoločenský i politický charakter a náboženská príslušnosť sa zneužíva ako prilievanie benzínu do ohňa. Kresťan musí vždy vedieť odpovedať na zlo dobrom, aj keď je to veľakrát náročné.

Snažíme sa týmto bratom a sestrám dať pocítiť, že sme s nimi hlboko zjednotení v ich rozpoložení, že si uvedomujeme, že oni sú kresťanmi, ktorí si osvojili trpezlivosť. Ježiš, keď ide v ústrety utrpeniu, je trpezlivý. Oni sú trpezliví: je potrebné dať im to vedieť a dať to vedieť aj Pánovi. Pýtam sa: modlíte sa za týchto bratov a sestry? Vy sa za nich modlíte? Každý deň? Nechcem, aby zdvihol ruku ten, kto sa modlí, to nie. To teraz nežiadam. Myslime však na to v každodennej modlitbe a hovorme Ježišovi: „Pane, zhliadni na toho brata, zhliadni na túto sestru, ktorá tak veľmi, veľmi trpí!“ Oni majú hraničné skúsenosti medzi životom a smrťou. Nás má táto skutočnosť priviesť k tomu, aby sme napomáhali náboženskej slobode pre všetkých! Každý muž a každá žena musia byť slobodní vo svojom náboženskom vyznaní, nech je akékoľvek. Prečo? Pretože i ten muž, i tá žena sú Božími deťmi.

Verím, že som týmto nejako odpovedal na vaše otázky. Ospravedlňujem sa, že som hovoril tak dlho. Veľká vďaka! Ďakujem vám a nezabudnite: žiadna uzavretá Cirkev, ale taká Cirkev, ktorá ide von na existenciálne periférie. Nech nás Pán vedie. Ďakujem.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ







All the contents on this site are copyrighted ©.