Pápež František novým veľvyslancom: Boh ako inšpirácia pre finančníkov, ekonómov a
politikov
O súčasnej ekonomickej situácii vo svete, zväčšujúcej sa priepasti medzi chudobnými
a bohatými, ale predovšetkým o antropologickej kríze dnes hovoril pápež František
v príhovore počas dopoludňajšieho stretnutia s novými nerezidentnými veľvyslancami
pri Svätej stolici z Kirgistanu, amerického štátu Antigua a Barbuda, Luxemburského
veľkovojvodstva a africkej Botswany. Svätý Otec hovoril o pozitívnych výsledkoch
pokroku, ktoré prispievajú k ľudskému blahu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a
komunikácie. Nezabudol však pripomenúť aj smutné okolnosti: „Niektoré choroby pribúdajú,
spolu s ich psychologickými následkami, strach a zúfalstvo si podmaňujú srdcia
mnohých ľudí, aj v tzv. bohatých krajinách. Radosť zo života upadá,
obscénnosť a násilie sú na vzostupe, chudoba sa stáva čoraz evidentnejšou. O život
sa musí bojovaťa často o život nie veľmi dôstojný. Jedna
z príčin tejto situácie, podľa môjho názoru, spočíva vo vzťahu, ktorý máme k peniazom,
v akceptovaní ich vlády nad nami a nad našou spoločnosťou. Finančná
kríza, ktorú prežívame, nás tak núti zabudnúť na jej prvotný pôvod spočívajúci
v hlbokej antropologickej kríze. V popieraní primátu človeka!“
Pápež František
hovorí o „vytváraní nových falošných idolov“, „fetišizme peňazí“ a „diktatúre ekonomiky
bez tváre“. Globálna kríza podľa neho upozorňuje na „deformitu ekonómie a financií“
a na „vážny nedostatok antropologickej perspektívy“. Človeka vedie k jedinej požiadavke,
ktorou je konzum a aj samotný človek je dnes považovaný za tovar: „V tomto kontexte
je solidarita, ktorá je pokladom chudobných, často považovaná za kontraproduktívnu,
protikladnú finančnej a ekonomickej racionalite. Zatiaľ čo príjmy menšiny exponenciálne
rastú, príjmy väčšiny sú čoraz slabšie. Táto nerovnováha pramení z ideológií,
ktoré podporujú absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie,
upierajúc tak štátom právo na kontrolu, aby sa mohli ujať zabezpečenia spoločného
dobra. Nastolená je nová neviditeľná tyrania, niekedy virtuálna, ktorá
vnucuje jednostranne a bez možnej nápravy svoje zákony a pravidlá.“
Svätý
Otec poukazuje na dlhy a pôžičky, ktoré vzďaľujú krajiny a ich občanov od reálnej
kúpnej sily, ako aj na korupciu a egoistické daňové úniky, ktoré nabrali celosvetové
rozmery. Problémom je podľa neho odmietanie etiky a Boha. „Je považovaná za čosi
kontraproduktívne, za príliš ľudské, pretože relativizuje peniaze
a moc, odmieta manipuláciu a podmaňovanie človeka. (...)Etika
– prirodzene nie ako ideológia – umožňuje, podľa môjho názoru, vytvoriť ľudskejšiu
rovnováhu a sociálny poriadok. V tomto zmysle povzbudzujem expertov v oblasti
financií a vlády krajín, aby zvážili slová svätého Jána Zlatoústeho: «Nezdieľať
s chudobnými vlastný majetok znamená okrádať ich a pripraviť ich o život.
Nie sú to naše majetky, ktoré vlastníme, ale ich.»“
Prítomným veľvyslancom
ale rovnako pripomenul: „Pápež miluje všetkých, bohatých i chudobných, ale pápež
má moc, v mene Krista, pripomínať bohatému, že musí pomáhať chudobnému, rešpektovať
ho, podporovať ho.“ Cirkev neustále koná „v prospech integrálneho rozvoja každého
človeka“: „Cirkev povzbudzuje vlády, aby boli skutočne v službe spoločnému
dobru ich národov. Nabáda predstaviteľov finančných inštitúcií, aby
brali na vedomie etiku a solidaritu. Prečo by sa nemohli obrátiť k Bohu, aby načerpali
inšpiráciu pre svoje návrhy?“ Cieľ je tak podľa Svätého Otca jasný: „nová politická
a ekonomická mentalita, ktorá prispeje k zmene absolútnej dichotómie medzi ekonomickou
a sociálnou oblasťou na zdravé spolužitie“. – mf –