Kardinál Ravasi hodnotí prvé mimoeurópske Nádvorie hľadajúcich

Mexiko hostilo v uplynulých dňoch od 6. do 9. mája 2013 prvé mimoeurópske stretnutie vatikánskej iniciatívy Nádvorie hľadajúcich. Jej cieľom je vytvoriť priestor dialógu medzi veriacimi a neveriaci. Konalo sa v krajine, kde sa 87 percent obyvateľstva hlási ku katolíckej viere, avšak je silno poznačená prvkami antiklerikalizmu. Kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru, ktorá je organizátorom podujatia, hodnotí však konfrontáciu so svetom mexickej kultúry ako pozitívne prekvapenie:

„Asi najväčším prekvapením tejto mojej cesty bol spôsob prijatia, ktorý sa vyznačoval záujmom a nečakanou srdečnosťou. Naozaj, aj pre mňa bolo ťarchou na pleciach doterajšie poznanie krajiny, ktorá, aj napriek silným katolíckym koreňom, má štruktúru sekulárnu, najmä v politike, vo vedení spoločnosti... No keď som prišiel do konkrétnej reality, musel som zmeniť svoje ponímanie.“

Z programu stretnutia na tému „Laickosť a transcendentno“ kardinál vyzdvihol najmä diskusiu za zatvorenými dverami 9. mája na pôde Autonómnej národnej mexickej univerzity (UNAM). Bola mimoriadne významná preto, lebo to bolo po prvýkrát, čo bol kardinál pozvaný hovoriť, dokonca aj ako filológ, na pôde univerzity, ktorá ešte nedávno niesla titul „pápežská“, zdedený po pôvodnej univerzite založenej v roku 1500; titul odobraný Svätou stolicou z dôvodu radikálnej laickej línie, ktorú univerzita UNAM, najvýznamnejšia univerzita v Latinskej Amerike, prijala za svoju. Hovorí kardinál Ravasi:

„Nádvorie hľadajúcich malo dve fázy: prvá bola v múzeu Soumaya otvorenom pred dvoma rokmi. V tomto priestore bolo Nádvorie hľadajúcich v klasickom zmysle slova, s príspevkami členov mexickej kultúry, veriacimi i neveriacimi. Potom druhá fáza – a tá bola pre mňa, aj pre nich – skúsenosťou zaujímavejšou: Prof. Guillermo Hurtado, filozof vysoko vážený v celej Latinskej Amerike, ktorý bol tiež dekanom Filozofickej fakulty a už má za sebou podobné diskusie, viedol stretnutie medzi veriacimi a neveriacimi v rámci univerzity. Využil moju prítomnosť, chcel, aby som vstúpil medzi nich do otvorenej diskusie s pozvanými profesormi a učiteľmi rôznych odborov. Bolo ich asi tridsať a diskutovali sme celé popoludnie v dialógu, ktorý bol živý a najmä s charakteristikou Nádvoria hľadajúcich. A to je to, čoho sa tieto stretnutia musia držať; je potrebné prehĺbiť sa a na druhej strane viesť dialóg. A musím povedať, že medzi veriacimi i neveriacimi z rôznych odborov išlo o konfrontáciu veľmi úzku, niekedy až o vášnivú výmenu názorov. Ale predovšetkým – a v tom je pre mňa hlavná hodnota – stretnutie vyvolal túžbu rozšíriť túto formu dialógu na ďalších kolegov, teda v zmysle akéhosi trvalého Nádvoria hľadajúcich, ktoré sa bude konať priebežne, snáď každý mesiac, v rámci tematických stretnutí, ktorých výsledky budú potom komunikované na vedeckej alebo všeobecnej spoločenskej úrovni.“ –jk-