Nový blahoslavený Mons. Luigi Novarese, apoštol chorých

Apoštol chorých, ktorý celý svoj život prežil v službe ľuďom so zdravotným postihnutím, silne si uvedomujúc spasiteľnú hodnotu utrpenia. To sú hlavné rysy duchovného profilu Mons. Luigiho Novareseho (1914-1984), piemontského kňaza, ktorý bol dnes v sobotu 11. mája 2013 vyhlásený za blahoslaveného. Slávnosti blahorečenia v Bazilike sv. Pavla za hradbami predsedal ako zástupca pápeža Františka kardinál Tarcisio Bertone, vatikánsky štátny sekretár. Nový blahoslavený totiž dlho, od roku 1942 do roku 1970, zastával túto službu vo Vatikánskom štátnom sekretariáte, okrem toho aj v Konferencii biskupov Talianska (1970-1977).

Kardinál Bertone vychádzal vo svojej homílii z Druhého listu sv. Pavla Korinťanom: «Nech je zvelebený Boh… On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.» Odkaz nového blahoslaveného zhrnul do slov: „Drahí bratia a sestry, blahoslavený Luigi Novarese dnes žiari pred nami ako obdivuhodný svedok evanjelia, ktorý uctieval Boha v chorých a trpiacich, pretože v nich videl živú monštrancia trpiaceho Krista. Povzbudzuje všetkých odpovedať so zanietením a dôverou na výzvy novej evanjelizácie v rozsiahlej oblasti utrpenia a bolesti. Kiež hrdinský príklad nového blahoslaveného podporí a povzbudí nás všetkých.“
Luigi Novarese sa narodil 29. júla 1914 v Casale Monferrato, v Alexandrii, vo veku deviatich rokov bol postihnutý ťažkou formou kostnej tuberkulózy, čo je ochorenie, proti ktorému v tej dobe neexistoval nijaký liek a lekári mu nedávali nádej. Rozhodol sa napísať list donovi Filipovi Rinaldimu, hlavnému predstavenému saleziánov, že sa spolieha na modlitby chlapcov z oratória v turínskom Valdoku, na príhovor sv. Jána Bosca a Panny Márie Pomocnice kresťanov. Vo veku sedemnástich rokov bol prepustený z nemocnice Santa Corona di Pietra Ligure v Savone – úplne uzdravený. Chcel sa stať lekárom, ale ešte v čase, keď bol pacientom, pocítil v sebe potenciál duchovnej cesty, ktorá môže viesť k stretnutiu so vzkrieseným Kristom, zvolil si teda cestu kňazstva. Za kňaza bol vysvätený 17. decembra 1938 v Bazilike svätého Jána v Lateráne. Aj ako štátny sekretár sa venuje zakladaniu svojich diel.

Pápež Ján Pavol II. ho nazval „apoštolom chorých”. Celý jeho život bol úsilím proti marginalizácii osôb so zdravotným postihnutím. Vyvádzal ich z „get“, v ktorých boli uzavreté, a integroval ich do spoločnosti. Učil ich remeslu s cieľom, aby v medziach možností bol každý nezávislý aj z ekonomického hľadiska. Poskytoval terapiu duchovnej motivácie v starostlivosti o pacienta. Zakladal domy s opatrovateľskou službou, stacionáre, organizoval odborné kurzy pre zdravotne postihnutých a nevládnych, učil ich premýšľať a prežívať ochorenie novým spôsobom. V roku 1943 založil Mariánsku kňazskú ligu na pomoc kňazom, ktorí boli chorí, zranení alebo vo vážnych ekonomických problémoch v dôsledku vojny. O štyri roky neskôr uvedie do činnosti Dobrovoľnícke centrum utrpenia, asociáciu, v ktorej kňazi učili chorých premýšľať novým spôsobom nad sebou samými a chorobou.

V roku 1949 podnietil vo Vatikánskom rozhlase špeciálne vysielanie Štvrťhodina pokoja, prvý program, ktorého protagonistami boli chorí. Začal vydávať časopis L'Ancora a zorganizoval niekoľko konferencií na medzinárodnej úrovni o problémoch ľudí so zdravotným postihnutím, či o problémoch, ktorým čelia lekári.

V roku 1950 otec Louis zakladá nadáciu Tichých pracovníkov kríža, združenie zasvätených mužov a žien, kňazov i laikov, oddaným pomoci chorým, a to v špecifickom zmysle: pomáhali im pochopiť kresťanský zmysel utrpenia a podporovali ich prostredníctvom asistenčných a profesionálnych centier. V roku 1952 stavia dom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie vo Verbanii, rovnako v roku 1952 s cieľom zefektívnenia doprevádzania chorých Mons. Novarese zakladá štvrtú asociáciu na pomoc chorým, od roku 1960 organizuje každý rok pre tisíce pacientov kurzy duchovných cvičení. Dňa 7. októbra 1957 Novarese zapôsobí na cirkevnú hierarchiu zorganizovaním najväčšieho zhromaždenia chorých, aké dovtedy nebolo, keď zorganizoval audienciu 7-tisíc chorých u pápeža Pia XII. v Cortile del Belveder. Sedemtisíc veriacich z celého Talianska na nosidlách a na vozíkoch, to bolo zhromaždenie, ktoré hlboko dojalo pápeža Pacelliho.

V roku 1973 sa Národný zväz zdravotníckych spolupracovníkov mu udelil čestné uznanie za jeho angažovanie sa v oblasti zdravotníctva. V tomto roku začne utvárať Psychop-edagogické eticko-duchovné centrum Tichých pracovníkov kríža, ktoré predstaví svetu v roku 1979 v zdravotnícko-pastoračnom časopise L’Ancora nell’Unità di Salute. V oblasti zdravotného postihnutia pastoračná práca Mons. Novareseho bola vždy venovaná efektívnym medziľudským vzťahom, aby sa ľudia s postihnutím necítili odkázanými, závislými, ale manažérmi a tvorcami ich vlastného života a rozhodnutí, cítiac svoju vlastnú dôstojnosť.

Bol v kontakte s piatimi pápežmi, čím mal vplyv, vďaka úvahám o zmysle utrpenia, na teológiu svojho času, ako aj na katechézy pápežov o bolesti. Apoštolát otca Luigiho sa rozširuje medzi chorými, začal tento trend v nemocniciach, na klinikách a sanatóriách. Na sklonku 80-tych rokov počet Centra dobrovoľníkov má 70 tisíc členov. Pius XII., Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol I. a Ján Pavol II. vyjadrili podporu a uznanie tomuto kňazovi a pápež Wojtyla v tomto kontexte vyhlásil sviatok Panny Márie Lurdskej 11. februára za Svetový deň chorých.

Pozemský život Mons. Luigiho Novareseho sa skončil 20. júla 1984 v Rocca Priora, mestečku neďaleko Ríma, kde bol istý čas kvôli rekonvalescencii. Jeho telo spočíva v Ríme v kostole Santa Maria del Suffragio, na Via Giulia. –jk-