Assisi udelilo včera Šimonovi Peresovi čestné občianstvo

Aby bola Svätá zem miestom, kde môžu ľudia kráčať ruka v ruke. Túto túžbu vyjadril včera izraelský prezident Šimon Peres vo svojom prejave počas slávnosti, na ktorej mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Assisi. Na tejto pôde vyslovil aj apel na ukončenie násilia a pápeža Františka označil za „vzácneho priateľa židovského národa“. Na ceremoniáli, ktorý sa konal v Pápežskom salóne konventu, sa zúčastnili Claudio Ricci, primátor Assisi, Catiuscia Mariniová, prezidentka regiónu Umbria, ale aj kustód Svätého konventu v Assisi páter Mauro Gambetti a Mons. Domenico Sorrentino, assiský biskup.

Za „stretnutie nádeje „označil biskup Sorrentino udalosť z 1. mája 2013, ktorá sa zapíše do dejín „mesta pokoja“:

„Videl som muža, ktorý si je vedomý bremena na svojich ramenách v situácii, keď je Svätá zem stále neschopná rovnováhy pokoja medzi rôznymi skutočnosťami, ktoré ju tvoria. Ponúkol som to, čo môže Assisi dať: sen Františka, ktorý je vlastne snom evanjelia, teda spoločnosť, v ktorej nebudú mať nadvládu zbrane, ale stretnutie medzi národmi. To je tá skutočnosť, že pokoj, ktorý prichádza od Boha, nám môže byť daný, ak prebýva v aj v našom srdci. Zdá sa mi, že tieto slová na neho zapôsobili, spolu s
uistením o našich modlitbách v mene celého spoločenstva, pretože púť ako táto, sa nezaobíde bez Božej milosti.“

Biskup Assisi pripomenul význam chvíle, keď izraelský prezident Peres zdôraznil dôležitú úlohu náboženstiev v procese pokoja.

„To, čo sa udialo včera, zapadá do obrazu Assisi, čo podľa pápeža Jána Pavla II. nazývame ‚duch Assisi‘: Každé autentické náboženstvo vyjadruje Božiu logiku, ktorá je logikou lásky. Zdá sa mi, že to bolo veľmi pekné, rovnako ako bolo veľmi významné, že zo svojej pozície uznal historickú úlohu, ktorú malo Assisi pri prijímaní prenasledovaných Židov. Vtedy to bol biskup Nicolini, najmä on, ktorý sa dal do toho ohrozujúc vlastný život. Bol to pekný okamih, keď Izrael uznal tieto významné aspekty kresťanského svedectva, a Assisi dalo Izraelu svedectvo aj dnes. Mesto bohaté na symboliku, hodnoty, ktoré privádzajú k pokoju a zároveň vyzývajú na budovanie pokoja.“

Sv. František v roku 1219 podnikol cestu do Svätej zeme s cieľom podporiť dialóg a zastaviť násilie. Možno aj dnes, po toľkých rokoch, je toto tá cesta, ktorá stále trvá, nekončí ...

„Pokračuje a musí byť ešte viac rozhodná a vplyvná. Máme dojem, že historická skutočnosť, že pápeža prijal meno František, je pre nás programom, veľmi dôležitým impulzom ísť zase v stopách sv. Františka, smerom k všetkým perifériám na svete, kde stále chýba vzťah medzi ľuďmi a národmi. Je to vzťah, ktorý nebol riešený termínmi pokoja, túžobne očakávaného pokoja, v mene ohlasovania pravdy. Ako kresťania ho budujeme majúc vždy na pamäti, že zdrojom pokoja je Pán, evanjelium, František. Je to pokojné ohlasovanie, ohlasovanie prijatia, ktoré naozaj otvára svoju náruč všetkým ľuďom, všetkým národom.“ –jk-