Pápež František: Spoločnosť nie je spravodlivou, ak neposkytne prácu všetkým, alebo ak vykorisťuje robotníkov

Spoločnosť nie je spravodlivou, ak neposkytne prácu všetkým, alebo ak vykorisťuje robotníkov, povedal Svätý Otec dnes ráno počas svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty. Zúčastnili sa na nej hostia z Centra pomoci „most“, ktoré sa stará o neplnoleté matky a otcov.

Dnešné evanjelium označuje Ježiša za „tesárovho syna“. Jozef bol robotníkom a Ježiš sa učil pracovať práve od neho. Prvé čítanie ukazuje Boha, ktorý pracuje, aby stvoril svet. Táto „ikona Boha pracovníka“ – povedal pápež František – „nám hovorí, že pracovať znamená niečo viac ako len zarábať si na chlieb“:

„Práca nám dáva dôstojnosť! Kto pracuje má dôstojnosť, osobitnú dôstojnosť, ktorou je dôstojnosť ľudskej osoby: pracujúci mužovia a ženy majú svoju dôstojnosť. Dôstojnosť chýba tým, ktorí nepracujú. Koľko je však tých, ktorí chcú pracovať a nemôžu. Toto je bremeno v našom svedomí, pretože ak je spoločnosť usporiadaná spôsobom, že nie všetci majú možnosť pracovať, byť zjednotení prostredníctvom dôstojnej práce, taká spoločnosť je chorá – je nespravodlivá! Ide proti samému Bohu, ktorý chcel, aby naša dôstojnosť vychádzala práve z práce.“

„Moc, peniaze, kultúra, tie nám dôstojnosť nemôžu dať! Dôstojnosť nám dáva práca!“ – pokračoval Svätý Otec a zdôraznil, že to musí byť dôstojná práca, pretože v súčasnosti mnohé „sociálne, politické a ekonomické systémy sú nastavené tak, že vykorisťujú človeka“:

„Neplatiť spravodlivú mzdu, nedávať prácu, pretože sa pozerá iba na účty a finančné uzávierky: hľadí sa iba na to, ako môžem profitovať. Toto je proti Bohu! Veľakrát sme už o tom čítali na stránkach L´Osservatore Romano... a mňa osobne zaujal článok o tragédii v Bangladéši. Prežiť z 38 eur na mesiac: toto bol zárobok tých, ktorí zahynuli. Toto sa nazýva ,otrocká práca‛! V súčasnom svete existuje otroctvo a je vytvorené práve z toho najkrajšieho, čo dal Boh človeku: schopnosť tvoriť, pracovať a budovať vlastnú dôstojnosť. Koľko bratov a sestier vo svete je v takej situácii, kvôli týmto ekonomickým, sociálnym, politickým prístupom...“.

Pápež potom citoval istého rabína zo stredoveku, ktorý rozprával svojej židovskej komunite príbeh o Babylonskej veži. V tom čase boli tehly veľkou cennosťou:
„Keď náhodne spadla jedna tehla, nastal veľký problém a bol to škandál: ,Pozri čo si urobil!‛ Keď však náhodou padol z veže nejaký pracovník, bolo to v poriadku: ,Nech odpočíva v pokoji.‛ Tehla bola dôležitejšia ako človek. O tomto rozprával rabín v stredoveku a to isté sa deje dnes. Ľudia sú menej dôležití ako veci, z ktorých sa dá profitovať, menej dôležití od tých, ktorí majú politickú, sociálnu a ekonomickú silu. Kam sme to dospeli? Dospeli sme do bodu, keď si už neuvedomujeme ľudskú dôstojnosť; dôstojnosť práce. Dnes nám však postavy svätého Jozefa, Ježiša, Boha, ktorí pracujú – ukazujú cestu, ktorou treba kráčať k dôstojnosti“.
Potom pápež zdôraznil, že dnes už nemôžeme povedať to, čo povedal svätý Pavol: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“, ale musíme povedať: „Kto nepracuje, stratil dôstojnosť!“, pretože „nemá možnosť pracovať“. „Spoločnosť zbavila človeka jeho dôstojnosti“. „Je dobré sa dnes započúvať do Božích slov, ktorými sa obrátil na Kaina: ’Kain, kde je tvoj brat?‛. Dnes počujeme ten istý hlas, ktorý hovorí: ’Kde je tvoj brat, ktorý nemá prácu? Kde je tvoj brat, ktorý vykonáva otrockú prácu?‛. Svätý Otec zakončil homíliu modlitbou: „Modlime sa za všetkých bratov a sestry, ktorí sa nachádzajú v takejto situácií“. – js –