Príhovor kardinála Jozefa Tomka: Skala – Peter

V mesiaci marci tohto roku prežívala katolícka Cirkev dva dôležitejšie momenty. Bol to predovšetkým sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista čiže Veľkej noci, keď sa pripomína jeho najväčší zázrak, na ktorom pevne stojí ako na skale viera Cirkvi v Ježišovu božskú moc. Zároveň na stolec apoštola Petra zasadol nový nástupca, aby pokračoval v úlohe Skaly –Petra, na ktorej stojí Kristova Cirkev. Obidve udalosti privádzajú nám na myseľ obraz skaly ako pevného základu. Akú predstavu mali apoštoli, keď im Ježiš hovoril o skale a ako máme presne chápať jeho výroky aj my?

Skala je skutočnosť i obraz, ktorý sa často nachádza v hovorovej reči. Svojou pevnosťou, výškou a zväčša aj rozlohou vyvoláva našu pozornosť. Núka sa najmä ako obraz a symbol moci. V biblickej reči slúži na znázornenie Boha. V Starom zákone Mojžiš dokonca definuje Boha slovami: „Skalou je: dokonalé je jeho meno“ (Deut 32, 4), podľa proroka Izaiáša Jahve je „skala, z ktorej ste vytesaní“ (Iz 51,1), pre neposlušný Izrael však bude „svätyňou a skalou úrazu“ (Iz 8,14). V Novom zákone sa meno a význam skaly aplikuje na Krista. On sám vzťahuje na seba slová žalmu o uholnom kameni, ale aj o kameni úrazu (Ž 118, 22, Mt 21,42): „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným“. Sv. Pavol vidí obrazne Krista v skale, z ktorej na Mojžišovu modlitbu počas putovania Izraelitov na púšti vytryskla voda: „pili z duchovnej skaly,...a tou skalou bol Kristus“ (1Kor 10,4). Slovo „kéfa“ bolo bežné v aramejskej reči, ktorou sa v Palestíne hovorilo za dôb Ježiša Krista. Označovala sa ním skala, ale – na rozdiel od iných rečí - bolo to aj meno pre mužov. To isté slovo s dvojitým použitím.

To treba mať pred očami, ak chceme dobre pochopiť, prečo Ježiš Kristus použil práve toto slovo, keď apoštolovi Šimonovi zmenil meno na „Skalu“, v rečiach odvedených z latiny: „Peter“-„Petrus“. Ako to opisuje evanjelista Matúš, stalo sa to na severe Svätej zeme, v okolí Cézarey Filipovej, v predhorí Libanonských vrchov, pri dedine, ktorá sa dnes volá Banyas, podľa chrámu postaveného rímskym správcom na počesť pohanského boha Pan, odtiaľ názov Banyas (Panyas). Po dlhšej ceste, ktorú nekonajú všetci pútnici, sa vojde do neveľkého, malebného údolia, ktoré na severe uzatvára dosť široká skala, na nej stál spomínaný chrám. Spod skaly vyvierajú na niekoľko metrov širokej ploche prúdy Jordánu, ktorý sa potom poberá južným smerom a po niekoľkých desiatkach kilometrov sa vlieva do Genezaretského jazera. Je to krásne miesto na oddych a na rozjímanie.

Ježiš Kristus zaviedol práve na toto tiché miesto po dlhšom pôsobení svojich apoštolov, aby ich utvrdil vo viere a pripravil aj na ťažkú skúšku viery, ktorá ich čoskoro čakala pri ukrižovaní ich Učiteľa v Jeruzaleme. Tu sa ich najprv spýtal, za koho ho považujú ľudia. Odpoveď bola mnohoraká: za Jána Krstiteľa, za Eliáša, za Jeremiáša, alebo za jedného z prorokov, čiže za mimoriadneho človeka, ktorého Boh poslal znovu na svet. Nato Ježiš položil tú istú otázku priamo apoštolom. Okamžitá odpoveď prišla ako vyznanie viery od Šimona Petra: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“. Taký výrok bol pre Izraelitu bohorúhavý, znel ako popieranie jednobožstva. Ježiš však neopraví Šimona, ale slávnostne potvrdí jeho prehlásenie a zároveň ho odmení veľkým prísľubom: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“. Po aramejsky znel prísľub o skale ešte dôraznejšie, lebo slovo „kéfa“ môže znamenať mužské meno a zároveň skalu, čiže: „Ty si Kéfa (čo značí Skala) a na tomto Kéfa (na tejto Skale) postavím svoju cirkev“. Tým, že zmenil Šimonovi synovi Jonáša meno na Peter-Skala, Kristus určil jeho poslanie byť Skalou v cirkvi (pozri Mt 16,13-20).

Čo však znamená byť Skalou v cirkvi?
Na mieste, kde odznel ten prísľub, je to priam viditeľné. Postaviť na nej dom, chrám, stavbu vyžaduje včleniť základy do pevnej skaly, ktorá podrží spolu múry a dodá im pevnosti aj keď prídu prudké vetry, búrky, dažde a povíchrice. Sám Ježiš Kristus použil tento obraz a vysvetlil jeho význam v podobenstve o dvoch staviteľoch: „Kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale“ (Mt 7,24-25). Hlúpy muž však si postavil dom na piesku a ten sa zrútil pri búrke.

Kristus premení Šimonovi meno na Petra-Skalu a zároveň mu dá úlohu skaly vo svojom dome – cirkvi: „na tej Skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Ako cirkev – dom trvá v čase, tak aj úloha skaly – Petra je trvalá v čase: v tom zmysle Peter pokračuje cez svojich nástupcov, rímskych biskupov vo funkcii pevného základu, ktorý drží pospolu celú stavbu cirkvi cez veky. Peter-Skala je teda symbol jednoty, ktorá sa uskutočňuje v jednote s rímskym biskupom. Kde je Peter, tam je Cirkev. Byť verným členom Cirkvi, značí byť s Petrom, s pápežom.
Túto jednotu by nemali naštrbiť ani príhody, ktoré sa môžu stať v našej dobe, a to azda aj na našom Slovensku. Naša príslovečná vernosť Petrovmu stolcu a dôvera v Petrových nástupcov nech sa nezmenší ani pri návaloch vetra a búrky, ktorú môže umelo vyvolávať aj niekto skrytý z úzadia. Nedajme sa zviesť ani našej citlivosti a emocionálnosti, ktorú možno ľahko pomýliť.

„Základ Cirkvi je na Skale“- tak spievame vo veľkonočnom období. V ďalších slovách pieseň rozvádza toto tvrdenie, keď dodáva: „Základ ten jej Pán Boh dáva, dodáva jej stálosti, preto ju nič nepremáha, ani zloba temnosti“. Nepriamo sa tak privoláva celý biblický zmysel obrazu skaly: Boh – vzkriesený Kristus – Peter. Stálosť Cirkvi pochádza od Ježiša Krista, ktorý premohol smrť a hriech a postavil ju ako dom na pevnej skale - Petrovi. Pri pohľade na skalu v kraji Banyas sa teda ľahšie pochopí poslanie apoštola Petra v Cirkvi, ktoré tu prisľúbil Ježiš Kristus jemu a jeho nástupcom. Tu sa môže upevniť aj naša viera v primát a v autoritu Petra a jeho nástupcov. Petrova viera v Ježiša Krista ostáva skalou, oporou a zárukou aj pre našu vieru.