Pápež František: Nebojme sa slobody Ducha, lebo je cestou k víťazstvu nad uzavretím sa do seba samých

Hľadieť na Ježiša, ktorý nás pozýva evanjelizovať, ohlasovať jeho meno s radosťou – je výzva pápeža Františka, ktorá vyplynula z jeho homílie počas dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Svätý Otec prítomným zamestnancom Vatikánskej pošty a Pediatrickej ambulancie sv. Marty zdôraznil, že nemôžeme mať strach z „radosti Ducha Svätého”, lebo je cestou k víťazstvu nad „uzavretím sa do seba samých“. Zdá sa, akoby táto radosť nikdy nebola zvíťazila, poznamenal pápež komentujúc dôveru v Krista zo strany komunity učeníkov v Antiochii, ktorí sa zhromaždili, aby počúvali Pánovo slovo, ako o nich hovorí dnešný úryvok Skutkov apoštolov. Potom Svätý Otec položil otázku, prečo uzavretá komunita Židov, skupinka inak dobrých ľudí, bola naplnená žiarlivosťou pri pohľade na množstvo kresťanov a začala ich prenasledovať:

„Jednoducho preto, lebo mali uzatvorené srdce, neboli otvorení novotám Ducha Svätého. Oni verili, že všetko už bolo povedané, že všetko je tak, ako mysleli oni, žeby to malo tak byť, a preto sa cítili ako obrancovia viery, začali hovoriť proti apoštolom a hanobiť ich. Šli, počnúc zbožnými ženami zo šľachtických vrstiev, ktoré mali moc, plnú hlavu nápadov. Ony začali hovoriť so svojimi manželmi, aby išli proti apoštolom. Toto bol postoj tejto skupiny a tiež všetkých uzavretých skupín v histórii: vyjednávanie s mocou, riešenie problémov, ale ‚medzi nami‘... Ako to urobili v to ráno vzkriesenia, keď vojaci prišli povedať, čo videli. ‚Nehovorte o tom.‘ A peniazmi všetko pekne prikryli, uhladili.“

Toto je tiež postoj uzavretej nábožnosti, vysvetlil pápež, ktorá nemá slobodu otvoriť sa Pánovi:

„Ich komunitný život v duchu obhajoby pravdy, pretože veria, že bránia pravdu, je neustálym ohováraním, klebetením... Sú skutočne spoločenstvom ohováračov, ktorí sú neustále proti, ničia iných a sú zahľadení dovnútra, sú vždy vnútri, obostavaní múrmi. Na rozdiel od toho, komunita slobodná v Božej slobode a slobode Ducha Svätého napredovala, a to aj napriek prenasledovaniu. A slovo Pánovo sa šírilo po celom kraji. Toto je Pánovo spoločenstvo, ktoré napreduje, šíri sa, pretože s dobrom je to tak: stále sa šíri! Neuspokojí sa byť vnútri. Toto je kritérium Cirkvi, aj pre naše spytovanie svedomia: aké sú naše komunity, cirkevné spoločenstvá, farnosti? Sú komunitami otvorenými Duchu Svätému, ktoré nás posúvajú stále dopredu, aby sa Božie Slovo šírilo, alebo sú komunitami uzatvorenými, s presnými nariadeniami a príkazmi, ktoré spočívajú na pleciach veriacich, ako povedal Pán farizejom?“

„Prenasledovanie sa začína z čisto náboženských dôvodov a žiarlivosti“, povedal pápež František, ale nielen „učeníci boli naplnení radosťou Ducha Svätého“, prenasledovanie paradoxne otvára cestu:

„Na rozdiel od toho to uzavreté spoločenstvo, sebaisté, ktoré sa snaží nájsť istotu vo vyjednávaní mocou a peniazmi, hovorí urážlivou rečou: urážkami, odsúdením... Je to im vlastný postoj. Možno zabudli na láskanie svojej matky, keď boli malí. Tieto komunity nepoznajú pohladenie, poznajú len povinnosti, čo treba urobiť, ako zdanlivo zachovať úctu. Ako im povedal Ježiš: «Ste ako pekne obielené hroby, ale nič viac.» Myslime dnes na Cirkev, aby napredovala. Myslime na mnohých bratov, ktorí trpia pre túto slobodu Ducha a sú prenasledovaní v mnohých častiach. Avšak títo bratia, napriek utrpeniu, sú naplnení radosťou a Duchom Svätým.“

„Hľaďme na Ježiša, ktorý nás pozýva evanjelizovať s radosťou“, uzatvoril pápež svoju dnešnú homíliu, a zdôraznil, že „sa nemusíme báť radosti Ducha Svätého, aby sme sa neuzatvorili do seba samých.“ –jk-