Pápež František: Každý deň spoznávať Boha v chudobných a maličkých
Myšlienka na posledný súd ako motivácia k lepšiemu prežívaniu prítomnosti. Prítomnosť
ako čas, ktorý nám Boh milosrdne a trpezlivo darúva. Pápež František v dnešnej katechéze
pokračoval v uvažovaní nad Krédom, pričom sa pozastavil aj pri dvoch podobenstvách
z Matúšovho evanjelia. Na Námestí sv. Petra si ho dnes počas generálnej audiencie
vypočulo stotisíc ľudí z celého sveta.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V
Kréde vyznávame, že Ježiš „zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych”. Dejiny ľudstva
majú svoj počiatok v stvorení muža a ženy na Boží obraz a podobu a ukončia sa Kristovým
posledným súdom. Na tieto dva póly histórie sa často zabúda; zvlášť viera v posledný
súd nie je dostatočne jasná a pevná v srdciach veriacich. Ježiš počas svojho pozemského
života často pripomínal skutočnosť svojho posledného príchodu. Dnes sa chcem zamyslieť
nad troma evanjeliovými textami, ktoré nám pomôžu vstúpiť do tohto tajomstva: o desiatich
pannách, o talentoch a o poslednom súde. Všetky tri patria do Ježišovej reči o konci
časov v Matúšovom evanjeliu.
Pripomeňme si predovšetkým, že Boží Syn svojím
nanebovstúpením povzniesol k Bohu naše človečenstvo, ktoré na seba prijal a chce nás
všetkých pritiahnuť k sebe. Volá celý svet, aby sa nechal objať Božím otvoreným náručím,
aby na konci čias bolo všetko odovzdané Otcovi. Je tu však čas medzi prvým a posledným
Kristovým príchodom, a to je práve čas, ktorý žijeme. Do tohto kontextu zapadá podobenstvo
o desiatich pannách (porov. Mt 25, 1-13). Desať dievčat očakáva príchod ženícha, on
však mešká a ony zaspávajú. Na neočakávané zvolanie, že ženích prichádza, sa všetky
pripravujú, aby ho privítali. Päť z nich, rozumných, má olej, aby si ním naplnilo
lampy, kým ďalších päť, pochabých, sa ocitne so zhasnutými lampami, pretože olej nemajú.
Kým ho zháňajú, príde ženích a ony zostanú von pred bránou, ktorou sa vchádza na svadobnú
hostinu. Vytrvalo klopú, ale už je neskoro a ženích odpovedá: nepoznám vás. Ženíchom
je Pán, obdobím očakávania je čas, ktorý dáva nám, nám všetkým, s milosrdenstvom a
trpezlivosťou ešte pred jeho posledným príchodom. Je to čas bdelosti, čas, v ktorom
máme mať zažaté lampy viery, nádeje a lásky; čas, keď máme mať otvorené srdce voči
dobru, kráse a pravde; čas, keď máme žiť podľa Boha, pretože nepoznáme deň ani hodinu
Kristovho návratu. Žiada sa od nás, aby sme boli pripravení na stretnutie, nádherné
stretnutie, na stretnutie s Ježišom. To znamená, že máme vnímať znaky jeho prítomnosti,
udržiavať svoju vieru živú prostredníctvom modlitby, sviatostí a snažiť sa byť bdelými,
nezaspať, nezabudnúť na Boha. Život kresťanov, ktorí zaspali je smutný, však? Nie
je to šťastný život. Kresťan má byť šťastný Ježišovou radosťou... Nezaspime!
Druhé
podobenstvo – o talentoch nás pobáda, aby sme uvažovali nad súvislosťou využívania
darov, ktoré sme dostali od Boha a jeho druhým príchodom, keď sa nás opýta, ako sme
ich používali (porov. Mt 25, 14-30). Toto podobenstvo dobre poznáme: pán domu ešte
pred odchodom zverí každému zo sluhov niekoľko talentov, aby ich počas jeho neprítomnosti
dobre využívali. Prvému sluhovi odovzdá päť, druhému dva a tretiemu jeden talent.
Počas jeho neprítomnosti sa prví dvaja sluhovia usilujú získať ďalšie talenty – to
boli staroveké peniaze, však? – kým ten tretí radšej zahrabe svoj talent do zeme a
nedotknutý ho odovzdá hospodárovi. Ten, po svojom príchode, posúdi ich dielo: prvých
dvoch pochváli, kým tretieho vyhodí von, do tmy, pretože zo strachu schovával svoj
talent a uzavrel sa do seba samého. Kresťan, ktorý sa zatvára do seba, ktorý schováva
všetko, čo mu Pán dal, nie je kresťanom! Je zvláštnym kresťanom, ktorý neďakuje Bohu
za všetko, čo mu bolo darované. Toto nám pripomína, že očakávanie Pánovho príchodu
je časom činnosti: nachádzame sa v čase činnosti, v čase, keď máme zúrodniť Božie
dary v prospech nás samých, kvôli nemu, pre úžitok Cirkvi a iných: je to čas, v ktorom
sa máme snažiť o to, aby sa dobro vo svete stále viac vzmáhalo. Osobitne v tomto období
krízy – dnes – je dôležité, aby sme sa do seba nezatvárali ukrývaním našich talentov,
vlastného duchovného, intelektuálneho a materiálneho bohatstva, ktorým nás Pán obdaroval,
ale aby sme sa otvorili a boli solidárni a pozorní voči iným. Všimol som si, že na
námestí je mnoho mladých. Je to tak? Je tu veľa mladých? Kde sú? Vás, ktorí ste na
začiatku cesty života, sa pýtam: rozmýšľali ste nad talentami, ktoré vám Boh zveril?
Uvažovali ste nad tým, ako ich môžete vložiť do služby iným? Neschovávajte svoje talenty!
Stavte na veľké ideály, na také, čo rozširujú srdce, na ideály služby, ktoré umožnia
vašim talentom, aby sa rozmnožili. Život sme nedostali preto, aby sme ho žiarlivo
strážili pre seba samých, ale preto, aby sme ho darovali. Drahí mladí, buďte veľkodušní!
Nebojte sa snívať o veľkých veciach!
Nakoniec pár slov o stati o poslednom
súde, v ktorom je opísaný Pánov druhý príchod, keď bude súdiť všetkých ľudí, živých
i mŕtvych (porov. Mt 25, 31-46). Evanjelista tu používa obraz pastiera, ktorý oddeľuje
ovce od capov. Napravo stoja tí, ktorí konali podľa Božej vôle a pomáhali blížnemu
v podobe hladného, smädného, cudzinca, nahého, chorého, uväzneného. Spomenul som „cudzinca“:
myslím na toľkých cudzincov, ktorí sa nachádzajú v rímskej diecéze. Čo pre nich robíme?
Naľavo sú tí, ktorí blížnemu nepomohli. To nám pripomína skutočnosť, že aj my budeme
Bohom súdení podľa lásky - ako sme milovali našich bratov, osobitne tých najslabších
a najnúdznejších. Isteže, vždy si musíme uvedomovať, že sme ospravodlivení, zachránení
milosťou, zadarmo, skutkom lásky Boha, ktorý nás vždy predchádza. Sami nemôžeme nič
urobiť. Viera je predovšetkým darom, ktorý sme dostali. Ak však máme prinášať ovocie,
Božia milosť nás vyzýva, aby sme boli neustále otvorení voči nemu, v slobodnej a konkrétnej
odpovedi. Kristus nám prináša milosrdenstvo Boha, ktorý zachraňuje. Od nás sa žiada,
aby sme mu dôverovali, odpovedali na dar jeho lásky dobrým životom, sprevádzaným skutkami
viery a lásky.
Drahí bratia a sestry, nech nás myšlienka na posledný súd nikdy
nenapĺňa strachom, ale nech nás povzbudzuje lepšie prežívať prítomnosť. Boh nám milosrdne
a trpezlivo darúva tento čas, aby sme sa každý deň učili spoznávať ho v chudobných
a maličkých, konali dobro a boli bdelí v modlitbe a láske. Nech nás Pán na konci našej
existencie a na konci dejín spozná ako dobrých a verných sluhov. Ďakujem.