Pápež František v deň svojich menín celebroval svätú omšu s kardinálmi

Pri príležitosti liturgickej spomienky sv. Juraja, vo východnej i západnej Cirkvi slávenej na rozdiel od Slovenska 23. apríla, celebroval pápež František svätú omšu v Paulínskej kaplnke vo Vatikáne. V mene kardinálov Svätému Otcovi, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, k meninám zablahoželal kardinál dekan Angelo Sodano. V kontexte odkazu sv. Juraja, rímskeho vojaka, mučeníka 3. storočia, mu poprial všetko najlepšie vyprosujúc pre neho „dar kresťanskej statočnosti, ktorú Duch Svätý vlieva do mučeníkov všetkých čias“. Kardinál zahrnul do tejto modlitby i celú Cirkev, ktorá je aj dnes – rovnako ako v časoch sv. Juraja – pre vieru prenasledovaná.


Svätý Otec v úvode homílie kardinálom poďakoval, že prišli, aby spolu s ním koncelebrovali túto svätú omšu a dodal: „Ďakujem vám, že sa cítim vami prijatý. Ďakujem. Cítim sa medzi vami dobre.“ Komentujúc čítania dňa zdôraznil, „že práve v čase, keď vypuklo prenasledovanie, vyklíčil misijný charakter Cirkvi“ a kresťania šírili evanjelium vo Fenícii, na Cypre a v Antiochii. Mali v sebe apoštolskú horlivosť; takto sa viera rozšírila. Evanjelium bolo ohlasované aj Grékom, to znamená aj medzi pohanmi, nielen medzi Židmi. Svätý Otec následne rozvinul odpoveď na otázku: Od koho vzišla táto iniciatíva ohlasovať aj Grékom?

„Od Ducha Svätého, ktorý nás pobáda neustále, stále viac a viac a neprestajne... Ale keď to ktosi v Jeruzaleme videl, trochu ho to znepokojilo a pozvali Barnabáša na ‚apoštolskú vizitáciu‘. Snáď s trochou humoru môžeme povedať, že toto bol teologický začiatok náuky viery, táto apoštolská vizitácia Barnabáša. On to videl, a videl, že všetko ide dobre a že Cirkev je takto viac matkou, matkou viacerých detí, mnohých detí. Stáva sa matkou stále viac. Matkou, ktorá nám dáva vieru, matkou, ktorá nám dáva identitu. Avšak kresťanská identita nie je iba totožnosť. Kresťanská identita je príslušnosť k Cirkvi, pretože všetci títo patria do Cirkvi, Matky Cirkvi. Pretože nie je možné nájsť Ježiša mimo Cirkvi. Veľký Pavol VI. povedal: ‚Chcieť žiť s Ježišom bez Cirkvi je absurdná dichotómia, rovnako nasledovať Ježiša mimo Cirkvi, milovať Ježiša bez Cirkvi.‘ Matka Cirkev, ktorá nám dáva Ježiša, nám dáva identitu, ktorá je nielen pečiatkou, je spolupatričnosťou. Identita znamená patriť do Cirkvi a tento pocit spolupatričnosti k Cirkvi je krásny.“

Svätý Otec zopakoval, že teda prvou myšlienkou, na ktorú chcel upozorniť bolo misionárske nadšenie, zápal, druhou Matka Cirkev a treťou je to, že keď Barnabáš videl zástup, ktorý sa pridal k Pánovi, ako hovorí text Skutkov apoštolov, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali.

„Toto je radosť evanjelizátora. Ako hovorieval Pavol VI., toto je tá sladká a upokojujúca radosť z evanjelizovania. Táto radosť začína prenasledovaním, veľkým smútkom, a končí radosťou. Takýmto spôsobom Cirkev napreduje: medzi prenasledovaním sveta a útechami Pána, taký je život Cirkvi. Ak chceme ísť cestou trochu svetskejšou, vyjednávajúc so svetom, nikdy nebudeme mať útechu Pána. Ak hľadáme len útechu, bude to útecha povrchná, nie ako tá od Pána, bude to ľudská útecha. Cirkev kráča vždy medzi krížom a vzkriesením, uprostred prenasledovania a útechami Pána. Toto je jej putovanie. Kto ide touto cestou, nepomýli sa.“

V závere dnešnej homílie svätej omše v Paulínskej kaplnke pápež František v bodoch zosumarizoval odkaz dnešných čítaní:
„Uvažujeme dnes nad misijným poslaním Cirkvi: nad týmito učeníkmi, ktorí vyšli zo seba, aby išli ohlasovať, dokonca mali odvahu ohlasovať Ježiša Grékom, čo bolo v tom čase niečím škandalóznym (porov. Sk 11,19-20). Myslime na Matku Cirkev, ktorá rastie, prijíma nových synov a dcéry, ktorým dáva identitu viery, pretože nemôžeme veriť v Ježiša bez Cirkvi. Ježiš sám povedal v evanjeliu: Ale vy neveríte, pretože nie ste súčasťou môjho stáda (porov. Jn 10,26). Pokiaľ nie sme Ježišovými ovcami, viera nepríde, bude to viera iba ako kvapka rosy, viera bez podstaty. Uvažujme nad útechou, ktorú mal Barnabáš, ktorá je tou sladkou a upokojujúcou radosťou z ohlasovania evanjelia. Prosme Pána o túto otvorenosť, túto apoštolskú horlivosť, ktorá nás podnecuje ísť dopredu, a to všetkých ako bratov! Ísť ďalej prinášajúc meno Ježiša v lone Cirkvi Božej Matky, ako hovorieval sv. Ignác, hierarchickej a katolíckej. Nech sa tak stane.“ –jk-