Vysielanie pre gréckokatolíkov: Synody biskupa De Camillisa
Autorom príspevku s
názvom Synody biskupa De Camillisa pripravil Mons. Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie
pre východné cirkvi:
Pri nedávnych rekonštrukčných prácach v krypte gréckokatolíckej
katedrály v Prešove bol identifikovaný hrob a znovuobjavené pozostatky jedného z najdôležitejších
mukačevských biskupov Jána Jozefa De Camillisa. Táto skutočnosť je dôvodom obnoveného
záujmu o túto neobyčajnú historickú postavu. Jozefa de Camillisa, rodáka z gréckeho
ostrova Chios a neskoršieho knihovníka vatikánskej bibliotéky, menoval v roku 1689
pápež Alexander VIII. za mukačevského biskupa aj preto lebo po smrti prvého po-únijného
biskupa mukačevskej eparchie Bazila Petroviča (+1665) sa na biskupskom tróne počas
25 rokov síce vystriedalo v rýchlom slede viacero pretendentov menovaných jednotlivými
svetskými vrchnosťami, v skutočnosti však duchovný život biskupstva veľmi upadal.
Príchod biskupa Jozefa De Camillisa (1689-1706) menovaného Svätou Stolicou znamenal
pozitívny obrat v živote gréckokatolíckej cirkvi, avšak nový biskup sa musel boriť
s viacerými problémami administratívneho, pastoračného i vieroučného charakteru. Vďaka
svojej predchádzajúcej príprave ako aj s zásluhou dobrých vzťahov s uhorským prímasom
kardinálom Koloničom sa mu podarilo uviesť do života viacero pozitívnych opatrení,
týkajúcich sa administratívy, ale aj života duchovenstva a vzťahov s latinskou cirkvou.
Jednou z najdôležitejších úloh, ktorá očakávala De Camillisa, bolo upevnenie
diela Užhorodskej únie, ktorá po desaťročiach občianskych vojen a náboženských nepokojov
veľmi utrpela. Už krátko po svojej intronizácii zvoláva najprv do Mukačeva (4. mája
1690) a neskôr do Satu Mare (11. mája 1690) synody, na ktorých 130 kňazov obnovilo
svoje vyznanie katolíckej viery a zaviazalo sa dodržiavať cirkevné predpisy. Satmárska
synoda je pre nás zvlášť dôležitá, pretože okrem dvoch krátkych správ De Camilisa
o jej priebehu poznáme aj znenie jej dekrétu, ktorý je rozdelený do 20 bodov alebo
kánonov. Môžeme odôvodnene predpokladať, že matéria prerokovávaná na tejto synode
v určitom zmysle sa zhoduje s tou, ktorá bola prejednávaná aj na iných, podobných
synodách, uskutočnených v ostatných oblastiach rozsiahlej Mukačevskej eparchie. Jej
nariadenia a kánony teda odrážajú prakticky hlavné dobové problémy, ale aj základné
požiadavky normálneho cirkevného života. To, že bolo potrebné osobitne ich promulgovať,
len poukazuje na vážne nedostatky v Mukačevskej eparchii na začiatku činnosti biskupa
De Camilisa. Aké boli hlavné témy a nariadenia tejto synody? Uveďme si aspoň tie
najdôležitejšie:
1) Kňazov napomíname k počestnému a povzbudzujúcemu životu,
dodržiavaniu pôstov, vykonávaniu božského úradu, sláveniu sviatostí a liturgie s dušou
očistenou od hriechov. 2) Kňazi majú navštevovať chorých a posilňovať ich sviatosťami,
aby nezomreli bez viatika..... 4) Kňazi potulní, teda vagabundi alebo novoprišlí
nemajú byť pripustení do farnosti bez mandátu biskupa. 5) Každý kňaz má mať paténu,
kalich a kovovú pixidu aspoň postriebrenú a sväté náčinia majú byť čisté. 6) Farári
majú povzbudzovať farníkov pristupovať k prijímaniu aspoň štyrikrát do roka, na Veľkú
noc, na Vianoce, na sviatok sv. Petra a Pavla a na Zosnutie Presv. Bohorodičky. Farár
má zaznamenať do vhodnej knihy veľkonočné prijímanie veriacich. 7) Kňazi majú
nosiť dlhý odev, holiť sa, strihať si fúzy tak, aby dôstojne prijímali Kristovu krv
a nesmú sa prechádzať bez kamilávky.... 9) Farári majú mať dve knihy, jednu o
pokrstených a jednu pre manželstvá. 10) Pred manželstvom sa majú urobiť tri ohlášky
v chráme, aby sa zabránili a objavili možné prekážky... 12) Minimálny vek na kňazskú
ordináciu je 24 rokov. Kandidát pred ordináciou musí aspoň tri roky vykonávať úlohy
kantora alebo ecclesiarchu. 13) Farári majú nabádať veriacich k vystaveniu
nejakého svätého obrazu vo svojich domovoch, pred ktorými nech sa denne modlia a uctievajú
si ich. ... 15) V každej farnosti má byť kantor a cerkovník, aby slúžili chrámu
a vyučovali deti. 16) Všetci musia zachovávať prikázanie Cirkvi o účasti na liturgii
v nedeľu a sviatky a zdržiavať sa v tieto dni od nepotrebnej práce.... 18) Všetci,
ktorí slobodne zložili prísahu vernosti katolíckej Cirkvi sú povinní ju zachovať,
ináč budú potrestaní ako zradcovia. 19) Laici, ktorí si vzali druhú manželku,
kým prvá ešte žije, musia sa zriecť druhej a vrátiť sa k prvej. Ak to neurobia, nemôžu
byť pripustení k sviatostiam. Kňazi, ktorí zosobášili takéto neregulárne manželstvá,
budú suspendovaní a zaplatia pokutu 100 zlatiek, kým laici sú povinní zrušiť nezákonný
zväzok a zaplatiť rovnakú pokutu. 20) Protopresbyteri sú povinní starať sa o plnenie
tohto dekrétu a zahlásiť neposlušných. Farári majú oznámiť cez protopresbyterov všetky
škandály, ktoré sa stanú v ich farnostiach. Všetky tieto nariadenia a kánony odrážajú
prakticky základné požiadavky normálneho ekleziálneho života a objasňujú potrebu ich
promulgácie vynútenú vážnymi previneniami a nedostatkami v mukačevskej eparchii na
začiatku činnosti biskupa De Camilisa. Z De Camillisovho Denníka sa dozvedáme,
že v najbližších dvoch rokoch zvolal ďalších 12 miestnych synod na upevnenie únie
a obnovenie cirkevnej disciplíny duchovenstva, pričom viaceré z nich sa konali na
Slovensku - tri v Zborove, ďalej v Stanči, Stropkove, Humenom a Trnave pri Michalovciach.
Napiek týmto rôznorodým problémom sa De Camillisovi, trpezlivou prácou, a
samozrejme aj vďaka Koloničovej podpore, postupne podarilo stabilizovať materiálny
stav biskupstva. Za najväčší De Camillisov úspech možno považovať dosiahnutie oslobodenia
duchovenstva z nevoľníctva a jeho teoretické zrovnoprávnenie s latinským duchovenstvom.
23. augusta 1692 cisár Leopold vydal dekrét, ktorým udelil gréckokatolícky duchovným
tie isté práva a privilégia, aké patrili latinskému kléru.
Pozitívnym príkladom
dobrého vzťahu medzi východnou a latinskou hierarchiou je vzťah, ktorý panoval medzi
biskupom De Camillisom a kardinálom Koloničom. Bol to práve on, čo navrhol vtedajšiemu
mukačevskému biskupovi Jánovi Jozefovi De Camillisovi zostaviť katechizmus, teda základnú
teologickú príručku pre kňazov v duchu potridentských obnovných snáh. Aj kvôli tomu
na konci 17. storočia získala trnavská tlačiareň zásluhou kardinála Koloniča typy
písma v cyrilike. Kniha pod názvom KATECHISIS sa stala veľmi dôležitou pastoračnou
pomôckou pre kňazov a pre biskupa pri vizitáciách. O rok nato vydáva trnavská tlačiareň
v cyrilike aj ďalšiu knihu z pera biskupa De Camillisa, tentoraz určenú pre základnú
výuku detí, tzv. Bukvar. De Camillis od začiatku svojho účinkovania túžil
zabezpečiť aj primeranú formáciu pre svoj klérus. V roku 1703 kardinál Kolonič už
píše do Ríma o tom, že založil fundáciu pre trnavský seminár, pre štúdium bohoslovcov
byzantského obradu. Táto základina vytvorila nové predpoklady pre formáciu duchovne
i kultúrne na úrovni sformovaných kňazov pre Mukačevské biskupstvo. De Camillis
sa pričinil aj o uzatvorenie únie rumunských pravoslávnych s katolíckou Cirkvou v
Albe Julii 7. októbra 1698. V roku 1703 vypuklo proticisárske povstanie Františka
II. Rákociho. Keď v roku 1704 Mukačevo padlo do rúk jeho oddielov, De Camillis musel
mesto opustiť. Jeho demisiu z úradu Svätá stolica neprijala. V marci roku 1705 sa
uchýlil do exilu na faru v Ruskej Novej Vsi pri Prešove. Po obsadení Prešova Rákociho
vojskom na jar roku 1706 De Camillis vážne ochorel. V júli 1706 bol prevezený do nemocnice
bratov minoritov v Prešove, kde zomrel 22.augusta 1706 a krátko nato bol pochovaný
v vo vtedajšom chráme konventuálov, ktorý je dnes gréckokatolíckou prešovskou katedrálou.
Aj keď miesto De Cameilisssovho hrobu časom upadlo do zabudnutia, viaceré z jeho cirkevných
reforiem a úprav dlhodobo formovali život gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a vo
svojej podstate sú platné dodnes, respektíve sú výzvou k ich aktualizácii na dnešné
cirkevné i spoločenské pomery.