Meditácie krížovej cesty, Koloseum, Veľký piatok 2013
Ako most zo
smrti do života
Meditácie štrnástich zastavení krížovej cesty –,
ktorej bude predsedať pápež František v rímskom Koloseu večer na Veľký piatok 29.
marca 2013 – napísali libanonskí mladí pod vedením kardinála Béchara Boutrosa
Raïho, antiochijského maronitského patriarchu.
Úvod „Keď sa
vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ
dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“(Mk 10, 17).
Ježiš
odpovedal na túto otázku, ktorá nás páli v najhlbších hlbinách nášho bytia tým, že
prešiel krížovou cestou. Kontemplujeme ťa, Pane, na tejto ceste, na ktorú si ty
vykročil ako prvý a na ktorej konci si „vystrel kríž ako most v ústrety smrti, aby
ľudia mohli prejsť z krajiny smrti do zeme života“ (Sv. Efrém Sýrsky, Homília).
S povolaním, aby ťa nasledovali, sa obraciaš na všetkých, osobitne na mladých
a na tých, čo sú skúšaní rozdelením, vojnami a nespravodlivosťou a na tých, ktorí
sa snažia, aby boli medzi svojimi bratmi a sestrami znamením nádeje a tvorcami pokoja.
Stojíme teda pred tebou s láskou, predkladáme ti naše utrpenia, obraciame
náš pohľad a naše srdcia k tvojmu svätému krížu a posilnení tvojím prisľúbením ťa
prosíme: Nech je zvelebený náš Spasiteľ, ktorý nám svojou smrťou daroval život. Ó,
Spasiteľ, uskutočni v nás tajomstvo tvojho vykúpenia, ktoré si dosiahol svojím utrpením,
svojou smrťou a svojím vzkriesením“ (Maronitská liturgia).
I. zastavenie:
Ježiš je odsúdený na smrť
„Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám
teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" A Pilát,
aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho,
aby ho ukrižovali“ (Mk 15, 12-13.15).
Pred Pilátom, držiteľom moci,
by mal Ježiš dosiahnuť spravodlivosť. Pilát mal moc uznať Ježišovu nevinu a oslobodiť
ho. Avšak rímsky vladár sa rozhodol radšej slúžiť logike svojich osobných záujmov
a sklonil sa pod politickým a spoločenským tlakom. Odsúdil nevinného, aby sa zapáčil
davu, avšak neuspokojil pravdu. Odsúdil Ježiša na trest smrti aj keď vedel, že je
nevinný... prv, než si nad tým umyl ruky.
V našom dnešnom svete je veľa „Pilátov“,
ktorí držia v rukách páky moci a slúžia nimi tým najmocnejším. Veľa je tých, čo slabí
a zbabelí voči týmto mocenským prúdom zapájajú svoju autoritu do služby nespravodlivosti
a šliapu po dôstojnosti človeka a jeho práve na život.
Pane Ježišu, nedopusť,
aby sme patrili medzi nespravodlivých. Nedopusť, aby mocní nachádzali zaľúbenie v
zle, nespravodlivosti a despotizme. Nedopusť, aby nespravodlivosť viedla nevinných
do beznádeje a smrti. Posilni ich nádejou a osvieť svedomie tých, čo majú na tomto
svete moc, aby ňou slúžili spravodlivosti. Amen.
II. zastavenie: Ježiš
berie na svoje plecia kríž
„Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z
purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali“ (Mk
15, 20).
Ježiš stojí pred vojakmi, ktorí si myslia, že majú nad ním všetku
moc, kým Ježiš je medzi nimi ako ten, „skrze ktorého všetko povstalo a bez ktorého
nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (porov. Jn 1, 3).
Človek si odjakživa
myslel, že sa môže postaviť na miesto Boha a sám rozhodovať čo je dobré a čo zlé (porov.
Gen 3, 5) bez toho, aby sa na to pýtal svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Myslel
si, že je všemohúci, že je schopný vylúčiť Boha zo svojho života a zo života svojich
blížnych v mene rozumu, v mene moci alebo v mene peňazí. Aj dnes sa svet skláňa
pod tlakmi, ktoré sa snažia vylúčiť Boha zo života ľudí ako napríklad slepý laicizmus,
ktorý potláča hodnoty viery a mravnosti, pričom si domýšľa, že bráni človeka; alebo
násilný fundamentalizmus, ktorý si myslí, že bráni náboženské hodnoty (porov. Apoštolská
exhortácia Ecclesia in Medio Oriente, 29).
Pane Ježišu, ty si podstúpil
poníženie a stotožnil si sa s bezmocnými, zverujeme ti všetkých ponižovaných a trpiacich
ľudí a národy, zvlášť tých, ktorí sú mučení na Blízkom Východe. Daj, aby v tebe mali
silu niesť s tebou kríž nádeje. Vkladáme teraz do tvojich rúk tých, čo blúdia, aby
vďaka tebe našli pravdu a lásku. Amen.
III. zastavenie: Ježiš prvý krát
padá pod krížom
„On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený
pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“
(Iz 53, 5).
Ten, čo drží vo svojich božských rukách nebeské svetlá
a pred ktorým sa trasú nebeské mocnosti, teraz padá na zem, bezbranne, pod ťažkým
jarmom kríža. Ten, čo priniesol na svet pokoj, ranený našimi hriechmi padá pod
bremenom našich vín. „Pozrite, veriaci, na nášho Spasiteľa, ktorý kráča po ceste
Kalvárie. Je obťažený trpkým utrpením, sily ho opúšťajú. Poďte a pozrime na túto neuveriteľnú
udalosť, ktorá presahuje našu chápavosť a ktorú je ťažko opísať. Základy zeme sa otriasli
a prítomných sa zmocni hrozný strach, keď ich Stvoriteľa a Boha tlačila k zemi ťarcha
kríža keď sa nechal viesť na smrť z lásky k celému ľudstvu“ (Chaldejská liturgia).
Pane Ježišu, pozdvihni nás z našich pádov, priveď nášho zblúdeného ducha k
tvojej pravde. Nedopusť, aby sa ľudský rozum, ktorý si ty stvoril pre seba, uspokojil
a čiastkovými pravdami vedy a technológií bez toho, aby si kládol základné otázky
o zmysle a o svojej existencii (porov. Ap.list Porta fidei, 12). Daj nám,
Pane, aby sme sa otvorili pôsobeniu tvojho Svätého Ducha, aby nás priviedol k plnosti
pravdy. Amen.
IV. zastavenie: Ježiš sa stretá so svojou matkou
„Simeon
ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie
pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu
prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." A jeho matka zachovávala
všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2, 34-35.51b).
Plný rán a bolestí
nesie Ježiš kríž ľudstva a stretá sa so svojou matkou a v jej tvári s celým ľudstvom.
Mária, Božia Matka, bola prvou učeníčkou Majstra. Keď prijala slová anjela,
po prvýkrát stretla vtelené Slovo a stala sa chrámom živého Boha. Stretla ho bez toho,
aby pochopila, ako si môže Stvoriteľ neba i zeme vybrať dievča, krehké stvorenie,
aby sa vtelil a prišiel na tento svet. Stretla ho pri neustálom hľadaní jeho tváre,
v tichu srdca a v meditácii Slova. Myslela si, že ona hľadá jeho, kým v skutočnosti
on hľadal ju. Teraz, keď nesie kríž, ju stretá. Ježiš trpí, keď vidí svoju matku
trpieť a matka, keď videla trpieť svojho Syna. Z tohto spoločného utrpenia sa však
rodí nové ľudstvo. „Salam, Maria. Vzývame ťa, o Svätá a plná slávy, vždy Panna, Božia
Matka a Matka Krista. Daj, nech naša modlitba vystúpi pred tvár tvojho milovaného
syna, aby nám odpustil naše hriechy. (Theotokion z koptského Orlogionu,
Al-Aghbia 37).
Pane Ježišu, v našich rodinách aj my zakúšame utrpenia,
ktoré spôsobujú rodičia svojim deťom a deti svojim rodičom. Daj, Pane, aby v týchto
ťažkých časoch naše rodiny boli miestami tvojej prítomnosti, aby sa naše utrpenia
premenili na radosť. Ty buď oporou našich rodín a učiň z nich oázy lásky, mieru, pokoja,
učiň ich obrazom nazaretskej Svätej rodiny. Amen.
V. zastavenie: Šimon
z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž
„Ako ho viedli, chytili istého
Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol
za Ježišom“ (Lk 23, 26).
Ježišovo stretnutie so Šimonom z Cyrény
je tiché stretnutie, životná lekcia: Boh nechce utrpenie a nesúhlasí so zlom. To isté
platí aj o človeku. Avšak utrpenie, prijaté vo viere, sa mení na cestu spásy. Preto
ju prijímame ako Ježiš a pomáhame ju niesť ako Šimon z Cyrény. Pane Ježišu, ty
si zapojil človeka, aby niesol s tebou kríž. Ty si nás pozval, aby sme zdieľali tvoje
utrpenie. Šimon z Cyrény sa nám podobá a učí nás prijať kríž, ktorý stretáme na životných
cestách. Podľa tvojho príkladu, Pane, nesieme aj my dnes kríž bolesti a choroby,
ale prijímame ho, pretože si s nami ty. Kríž nás môže priklincovať na lôžko, ale nemôže
nám zabrániť snívať; zatemniť pohľad, ale nie raniť svedomie; spraviť hluchými naše
uši, ale nie zabrániť nám počúvať; zviazať jazyk, no nie potlačiť smäd po živote.
Zaťažiť dušu, ale nie okradnúť ju o slobodu. Pane, chceme byť tvoji učeníci a
niesť každý deň tvoj kríž; budeme ho niesť s radosťou a s nádejou, lebo ty ho nesieš
s nami, lebo ty si pre nás zvíťazil nad smrťou.
Vzdávame ti vďaky, Pane, za
každého chorého a trpiaceho človeka, ktorý dokáže byť svedkom tvojej lásky a za každého
„Šimona z Cyrény“, ktorého nám staviaš do cesty. Amen.
VI. zastavenie:
Veronika utiera Ježišovu tvár
„V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte
moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj
sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj,
Bože, moja spása“ (Ž 27, 8-9).
Veronika ťa hľadala uprostred zástupu.
Hľadala ťa, až ťa konečne našla. Keď tvoja bolesť vrcholila, ona ju chcela zmierniť
a utrela tvoju tvár šatkou. Malé gesto, vyjadrovalo však všetku jej lásku k tebe a
jej vieru v teba a zostalo vtlačené do pamäti našej kresťanskej tradície.
Pane
Ježišu, hľadáme tvoju tvár. Veronika nám pripomína, že si prítomný v každom trpiacom
človeku, ktorý kráča na ceste Golgoty. Pane, daj, aby sme v chudobných nachádzali
tvojich malých bratov a utierali slzy tých, čo plačú, starali sa o tých, čo trpia
a boli oporou tým, čo sú slabí. Pane, ty nás učíš, že ani ranený a zabudnutý človek
nestráca ani svoju hodnotu ani svoju dôstojnosť a že zostáva ako znamenie tvojej skrytej
prítomnosti vo svete. Pomôž nám utierať z ich tvárí stopy chudoby a nespravodlivosti,
aby sa v nich zjavil a zažiaril tvoj obraz.
Prosíme ťa za všetkých, čo hľadajú
tvoju tvár a nachádzajú ju v tvári tých, čo sú bez príbytku, v tvári chudobných a
detí, vystavených násiliu a zneužívaniu. Amen.
VII. zastavenie: Ježiš druhý
raz padá pod krížom
„Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú
ústa a potriasajú hlavou. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto,
kto by mi pomohol“ (Ž 22, 8.12).
Ježiš je pod vonkajšou i vnútornou
ťarchou kríža. Je to pád, keď sa ťarcha zla stáva príliš veľkou a zdá sa, že násilie
a nespravodlivosť nemajú medze. Avšak on znova vstáva, silný nekonečnou dôverou,
ktorú má vo svojom Otcovi. Pri pohľade na ľudí, ktorí ho ponechávajú jeho osudu, dvíha
ho sila Ducha; vnútorne ho spája s vôľou Otca, vôľou lásky, ktorá zmôže všetko.
Pane
Ježišu, v tvojom druhom páde spoznávame toľké naše situácie, ktoré sa nám zdajú bez
východiska. Medzi nimi tie, čo pochádzajú z predsudkov a z nenávisti, ktoré zatvrdzujú
naše srdcia a vedú k náboženským konfliktom. Osvieť naše svedomia, aby napriek
„ľudským a náboženským rozdielom“ spoznali, že sú povolaní kráčať spoločne – pri rešpektovaní
náboženskej slobody – k pravde, ktorá je len v Bohu. Tak sa budú môcť rozličné náboženstvá
„spojiť v službe spoločnému dobru a prispieť k rozvoju každého človeka a budovaniu
spoločnosti“ (Ap. exhort. Ecclesia in Medio Oriente, 27-28).
Príď,
Duchu Svätý, poteš a posilni kresťanov, najmä kresťanov na Blízkom Východe, aby v
spojení s Kristom boli na zemi, poznačenej nespravodlivosťou a konfliktami, svedkami
lásky ku všetkým. Amen.
VIII. zastavenie: Ježiš stretá Jeruzalemské ženy,
ktoré nad ním plačú
„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad
ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte
nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23, 27-28).
Na ceste ku Kalvárii Ježiš stretá jeruzalemské ženy. Tieto ženy plačú na Ježišovým
utrpením, akoby to bolo utrpenie bez akejkoľvek nádeje. Na kríži nevidia nič iné než
drevo, znak prekliatia (porov. Dt 21, 23), kým Ježiš si ho vybral ako prostriedok
vykúpenia a spásy. Vo svojom utrpení a ukrižovaní Ježiš dáva svoj život ako výkupné
za mnohých. Tak dal útechu utláčaným pod jarmom a potešil plačúcich. Osušil slzy jeruzalemských
žien a otvoril im oči pre veľkonočnú pravdu. Náš svet je plný skľúčených matiek,
žien ranených v ich dôstojnosti, znásilnených diskrimináciami, nespravodlivosťou a
utrpením (porov. Apošt. exhort. Ecclesia in Medio Oriente, 60). Kriste, buď
ich pokojom a balzamom na ich rany. Pane Ježišu, tvojim vtelením z Márie, „požehnanej
medzi ženami“ (Lk 1, 42), si vyzdvihol dôstojnosť každej ženy. Svojím vtelením
si zjednotil ľudské pokolenie (porov. Gal 3, 26-28).
Pane, nech je
túžbou našich sŕdc stretnúť sa s tebou. Naše putovanie, plné utrpenia, nech je aj
putovaním v nádeji, putovaním s tebou a k tebe, ktorý si záchranou nášho života a
našou spásou. Amen.
IX. zastavenie: Ježiš padá po tretí raz pod krížom
„Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za
všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili
pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2 Kor
5, 14-15).
Tretíkrát padá Ježiš pod krížom, obťažený našimi hriechmi a po
tretíkrát sa snaží vstať. Zberá sily, ktoré mu ešte zostali, aby pokračoval na ceste
ku Golgote, pričom odmieta nechať sa pritlačiť k zemi a podľahnúť pokušeniu. Už
od svojho vtelenia Ježiš nesie kríž ľudského utrpenia a hriechu. Plne a naveky prijal
ľudskú prirodzenosť a ľuďom ukázal, že víťazstvo je možné a že aj pre nich je otvorená
cesta, aby sa stali Božími deťmi. Pane Ježišu, Cirkev zrodenú z tvojho prebodnutého
boku tlačí k zemi kríž rozdelení, ktoré vzďaľujú kresťanov jedných od druhých a od
jednoty, ktorú si pre nich chcel. Odbočujú od tvojej túžby „aby všetci boli jedno“
(Jn 17, 21), ako je Otec s tebou. Tento kríž tlačí celou svojou váhou na ich
životy a na ich spoločné svedectvo. Daj nám, Pane, múdrosť a pokoru, aby sme povstali
a vykročili na cestu jednoty v pravde a láske a aby sme pritom neupadli do pokušenia
odvolávať sa na kritériá svojich osobných či sektárskych záujmov, vzhľadom na rozdelenia,
v ktorých na seba narážame (porov. Apošt. exhort. Ellesia in Medio Oriente,
11).
Daj, aby sme vedeli odmietať mentalitu rozdelenia, aby „nebol vyprázdnený
Kristov kríž“ (1 Kor 1, 17). Amen.
X. zastavenie: Ježišovi zvliekajú
šaty
„Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós“ (Ž 22,
19).
V plnosti čias si sa, Pane Ježišu, zaodial našou ľudskou prirodzenosťou,
„ktorej lem napĺňal chrám“ (Iz 6, 1); teraz ty kráčaš uprostred nás a tí, čo
sa dotknú okraja tvojich šiat, sa uzdravujú. Ty si bol však vyzlečený aj z týchto
šiat, Pane. Vzali ti odev a ty si im dal aj plášť (porov. Mt 5, 40). Dopustil
si, aby sa opona tvojho tela roztrhla a my sme mohli znova vstúpiť do Otcovej prítomnosti
(porov. Hebr 10, 19-20).
Mysleli sme si, že sa môžeme sebarealizovať
vlastnými silami, nezávisle od teba (porov. Gen 3, 4-7). Ocitli sme sa nahí, ale v
tvojej nekonečnej láske si nás zaodial do dôstojnosti Božích synov a dcér a do jeho
posväcujúcej milosti. Daj, Pane, deťom východných cirkví – obnaženým rôznymi ťažkosťami
a neraz aj prenasledovaním, oslabeným vysťahovalectvom – daj im odvahu zostať vo svojich
krajinách, aby tu ohlasovali tvoju radostnú zvesť. O Ježišu, Syn človeka, ktorý
si sa nechal vyzliecť zo šiat, aby si nám zjavil nové stvorenie, vzkriesené z mŕtvych,
roztrhaj v nás závoj, ktorý nás oddeľuje od Boha a utkaj v nás svoju božskú prítomnosť.
Daj, aby sme víťazili nad strachom pri udalostiach života, ktoré nás zbavujú
šiat a nechávajú nahých, aby sme si obliekli nového človeka nášho krstu a aby sme
ohlasovali Radostnú zvesť a hlásali, že len ty si pravý Boh, ktorý vedie dejiny. Amen.
XI. zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž
„Tak im ho teda
vydal, aby ho ukrižovali. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam
napísané: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“ (Jn 19, 16a. 19).
Tu,
hľa, je očakávaný Mesiáš, visiaci na dreve kríža medzi dvomi lotrami. Dve ruky, ktoré
žehnali, sú prebité klincami. Dve nohy, ktoré kráčali po našej zemi, aby ohlasovali
radostnú zvesť, sú vystreté medzi nebom a zemou. Oči, plné lásky, ktoré jediným pohľadom
uzdravovali chorých a odpúšťali naše hriechy, pozerajú teraz len k nebu.
Pane
Ježišu, ty si bol ukrižovaný pre naše neprávosti. Ty pros Boha Otca a prihováraj sa
za celé ľudstvo. Každý úder kladiva zaznieva ako tlkot tvojho obetovaného srdca. Aké
krásne sú na hore Kalvárie nohy toho, ktorý hlása radostnú zvesť spásy. Tvoja láska,
Ježišu, naplnila vesmír. Tvoje prebodnuté ruky sú našim útočiskom v úzkosti. Objímajú
nás vždy, keď nás ohrozujú priepasti hriechu a my v tvojich ranách nachádzame uzdravenie
a odpustenie. O Ježišu, prosíme ťa za všetkých mladých, ktorých tlačí beznádej,
za mladých, ktorí sú obeťou drogy, siekt a zvráteností. Vysloboď ich z ich otroctva.
Nech pozdvihnú svoje oči a prijmú Lásku. Nech v tebe objavia šťastie a ty, náš Spasiteľ,
buď ich spásou. Amen.
XII. zastavenie: Ježiš zomiera na kríži
„Ježiš
zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách
vydýchol“ (Lk 23, 46).
Z výšky kríža zvolanie: zvolanie odovzdanosti
v okamihu smrti, zvolanie nádeje v utrpení, zvolanie pôrodu nového života. Si tu,
na strome života, aby si svojho ducha odovzdal do Otcových rúk a aby tak mohol vytrysknúť
v hojnosti život a utvárať nové stvorenie. Aj my dnes čelíme výzvam tohto sveta: cítime,
že vlny obáv nás pohlcujú a spochybňujú našu dôveru. Daj nám, Pane, silu byť si do
hĺbky duše istí, že nad nami nezvíťazí žiadna smrť, ak budeme spočívať v rukách, ktoré
nás utvorili a ktoré nás vedú.
Daj, aby každý z nás mohol volať: „Včera
som bol s Kristom ukrižovaný, dnes som s ním oslávený, včera som bol s ním
mŕtvy, dnes žijem s ním, včera som bol s ním pochovaný, dnes som s ním
vstal z mŕtvych“ (Gregor Naziánsky)
V temnotách našich nocí sa ti klaniame
a kontemplujeme ťa. Nauč nás obracať sa k Najvyššiemu, k tvojmu nebeskému Otcovi.
Dnes prosíme, aby si všetci, ktorí podporujú potraty, uvedomili, že láska nemôže
byť nič iné ako žriedlo života. Myslíme aj na obhajcov eutanázie a tých, čo napomáhajú
technológiám a procedúram ohrozujúcim ľudský život. Otvor ich srdcia, aby ťa spoznali
v pravde, aby sa zasadzovali za budovanie civilizácie života a lásky. Amen.
XIII.
zastavenie: Ježiša snímajú z kríža a odovzdávajú matke
Keď Ježiš uzrel
matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom
povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" (Jn 19, 26-27a).
Pane Ježišu,
tí čo ťa milujú, zostávajú pri tebe a uchovávajú si vieru. V hodine agónie a smrti,
keď svet verí, že zlo víťazí a hlas pravdy, lásky a spravodlivosti zamĺkol, nech nestratia
vieru. Mária, do tvojich rúk vkladám našu zem. „Aké smutné je vidieť túto požehnanú
zem trpieť v jej deťoch, ktoré sa medzi sebou zúrivo trhajú a zomierajú!“ (Apošt.
exhot. Ecclesia in Medio Oriente, 8).
Zdá sa, že nič nemôže zastaviť zlo,
terorizmus, vraždenie a nenávisť. „Pred krížom, na ktorom tvoj syn vystrel svoje nepoškvrnené
ruky za našu spásu, ó Panna, kľačíme v tento deň: dožič nám pokoja“ (Byzantská liturgia).
Modlime sa za obete vojen a násilia, ktoré v tomto našom čase devastujú rôzne
krajiny Blízkeho Východu, ako aj iné časti sveta. Modlime sa, aby sa nasilu vysťahovaní
mohli čím skôr vrátiť do svojich domovov a do svojich krajín. Daj, Pane, aby krv nevinných
obetí bola semenom nového Východu, bratskejšieho, pokojnejšieho a spravodlivejšieho
a aby tento Východ znova nadobudol krásu svojho povolania byť kolískou civilizácie
a duchovných i ľudských hodnôt. Hviezda z Východu, ukáž nám príchod rannej zory!
Amen.
XIV. zastavenie: Ježiša kladú do hrobu
„Prišiel aj
Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s
aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov
zvykom pochovávať“ (Jn 19, 39-40).
Nikodém dostal Kristovo telo,
stará sa oň a kladie ho do hrobu uprostred záhrady, pripomínajúcej záhradu stvorenia.
Ježiš sa necháva pochovať, ako sa nechal ukrižovať, v tej istej odovzdanosti, celkom
„vložený“ do rúk ľudí a „dokonale s nimi spojený“ až po „spánok pod kameňom hrobu“
(Sv. Gregor z Narku).
Prijať ťažkosti, bolestné udalosti, smrť, si vyžaduje
pevnú nádej, živú vieru. Kameň, postavený pri vstupe do hrobu, bude odvalený a
povstane nový život. Veď „krstom sme s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak,
ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim
6, 4). Prijali sme slobodu Božích detí, aby sme sa už nevracali do otroctva; život
nám bol daný v hojnosti, aby sme sa viac neuspokojili životom, ktorému by chýbala
krása a zmysel.
Pane Ježišu, učiň z nás synov svetla, ktorí sa neboja temnôt.
Dnes ťa prosíme za všetkých, čo hľadajú zmysel života a za tých, čo stratili nádej,
aby verili v tvoje víťazstvo nad hriechom a smrťou. Amen.