Páter Cantalamessa: „Smrť nie je múrom, ale mostom k večnému životu, ktorý vybudoval Kristus“

V Bazilike sv. Petra sa dnes o 17.00 hod. začali obrady Veľkého piatku, ktorým predsedal pápež František. Asistovali mu kardináli diakoni Giovanni Lajolo, emeritný predseda Pápežskej rady pre mestský štát Vatikán, a kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov.
Jednotlivé čítania zazneli v taliančine a španielčine. Po spievaných pašiách, ktoré v latinčine zaintonovali traja diakoni, nasledovala homília, ktorú už tradične predniesol pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa OFMCap. V príhovore vychádzal z Pavlovho listu Rimanom a venoval sa téme „Ospravodlivení zadarmo skrze vieru v Kristovej krvi“.
V úvode svojej homílie rozvinul podstatnú udalosť Veľkého piatku, ktorá sa dnes pre nás stáva najväčšou výzvou života, pretože je schopná otvoriť bránu večnosti. „Uveriť, že Ježiš Kristus zomrel pre naše hriechy a bol vzkriesený pre naše ospravodlivenie“ (porov. Rim 4,25). Ďalej pokračoval: „V umučenom a vzkriesenom Kristovi svet dosiahol svoj konečný cieľ. Rozvoj celého ľudstva v súčasnosti napreduje závratnou rýchlosťou a pred človekom sa otvárajú nové, doteraz nemysliteľné horizonty, ovocie jeho objavov. A tak môžeme povedať, že nadišiel koniec časov, pretože v Kristovi, ktorý zasadol po pravici Otca, ľudstvo dosiahlo svoj konečný cieľ. […] Napriek všetkej biede, nespravodlivosti a obludnostiam, ktoré jestvujú na tejto zemi, v ňom sa už nastolil konečný poriadok vo svete. To, čo vidíme našimi očami, môže napovedať o opaku, ale zlo a smrť sú skutočnosti, ktoré už boli navždy porazené.“
Na príklade fotografií Zeme zo satelitov, prinášajúcich pohľad na svet odlišný od toho, ako ho vnímame vlastnými očami, P. Cantalamessa zdôraznil, že podobným spôsobom nám viera ponúka iný pohľad na smrť. Ježiš totiž svojou smrťou otvára novú formu života. Ako pápežský kazateľ ďalej povedal, „smrť už viac nie je múrom, o ktorý sa rozbíja všetka ľudská nádej; stáva sa mostom do večnosti“. „Kríž oddeľuje veriacich od neveriacich,“ pokračoval P. Cantalamessa, „pretože pre jedných je škandálom a bláznovstvom a pre druhých prejavom Božej moci a múdrosti (porov. 1 Kor 1,23-24); avšak v najhlbšom zmysle zjednocuje všetkých ľudí, veriacich aj neveriacich… pretože Ježiš Kristus zomrel za všetkých. Z tejto naliehavosti sa rodí všetko, čo predstavuje evanjelizáciu…: «Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti» (Rim 8,1-2).“
Keďže evanjelizovať svet je poslaním Cirkvi, v závere svojej homílie P. Cantalamessa, narážajúc na jednu z poviedok pražského rodáka Franza Kafku, konštatoval, že „musíme urobiť všetko pre to, aby sa Cirkev nikdy nestala zložitým a zaprataným zámkom a aby posolstvo z nej mohlo vychádzať tak slobodne a radostne, ako keď sa posol dá do behu“. Ďalej uviedol: „Vieme, čo sú to za prekážky, ktoré môžu zdržiavať posla: deliace steny, počnúc tými, ktoré oddeľujú navzájom rôzne kresťanské cirkvi, nadmiera byrokracie, zvyšky minulých ceremónií, zákonov a sporov, z ktorých teraz ostali len trosky. V knihe Zjavenia apoštola Jána Ježiš hovorí, že stojí pri dverách a klope (porov. Zjv 3,20). Niekedy, ako podotýka náš pápež František, neklope preto, aby vstúpil, ale klope zvnútra, pretože chce vyjsť von. Vyjsť k «existenciálnym perifériám hriechu, utrpenia, nespravodlivosti, nevedomosti a náboženskej ľahostajnosti a všetkých foriem biedy».“ Pápežský kazateľ tiež pripomenul, že „v priebehu storočí sa staré budovy zaplnia priečkami, schodiskami, izbami a skriňami, aby sa prispôsobili momentálnym potrebám. Príde chvíľa, keď si všimneme, že všetky tieto úpravy už nevyhovujú súčasným potrebám, ba dokonca predstavujú prekážku, a tak musíme mať odvahu ich strhnúť a vrátiť budovu do jednoduchosti a priamočiarosti jej počiatkov. To bola misia, ktorú jedného dňa prijal jeden muž, ktorý sa modlil pred krížom v ruinách Kostola svätého Damiána: «Choď, František, a oprav môj dom.»“ – js, sdz –