2013-03-26 18:57:38

Posolstvo kardinála Bergoglia SJ na Pôstne obdobie 2013


Pápež František, ešte ako kardinál Bergoglio, napísal posolstvo svojim veriacim v argentínskej diecéze Buenos Aires k tohtoročnému Pôstnemu obdobiu s názvom Otvorte svoje srdce pre lásku. Ponúkame vám ho v rámci prežívania Veľkého týždňa a prípravy na slávenie Veľkej noci:

Roztrhnite svoje srdcia, a nie iba šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, lebo je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.
Postupne si zvykáme na to, že prostredníctvom médií sledujeme a počúvame správy o udalostiach čiernej kroniky súčasnej spoločnosti, pričom sú tieto skutočnosti prezentované takmer ako nejaké perverzné potešenie, a tiež si zvykáme na to, že sa týchto faktov dotýkame a cítime ich vo svojom okolí a na vlastnej koži. Dráma sa odohráva na našej ulici, v našej štvrti, v našom dome a – prečo nie – v našom srdci. Žijeme spoločne s násilím, ktoré zabíja, rozbíja rodiny a podnecuje vojny a konflikty v mnohých krajinách sveta. Žijeme spoločne so závisťou, nenávisťou, ohováraním a svetským zmýšľaním v našom srdci.

Utrpenie nevinných a tichých je naším neutíchajúcim výsmechom. Pohŕdanie právami znevýhodnených osôb a národov nám nie je cudzie. Bežným javom je moc peňazí so svojimi diabolskými dôsledkami, ako sú drogy, korupcia, obchodovanie s ľuďmi – vrátane detí – a tiež hmotná i morálna bieda. K tejto „symfónii“ sa tiež pripája nedostatok dôstojnej práce, bolestné vysťahovalectvo a chýbajúce vyhliadky do budúcnosti. Naše chyby a hriechy, chyby a hriechy Cirkvi, tiež neostávajú mimo tohto horizontu. Osobné prejavy egoizmu, niekedy ospravedlňovanie, a zároveň nie menší nedostatok etických hodnôt v spoločnosti, ktorý vytvára metastázy v životoch rodín, v susedských vzťahoch v mestských štvrtiach, dedinách i veľkomestách, vypovedajú o našej obmedzenosti, slabosti a o neschopnosti zmeniť tento nekonečný zoznam rozkladných skutočností.

Pasca bezmocnosti nás vedie k myšlienke: Má zmysel snažiť sa toto všetko meniť? Môžeme s touto situáciou niečo urobiť? Oplatí sa o to usilovať, ak svet vo svojom karnevalovom víre zase razom všetko zmení? Avšak, keď sa strhne maska, ukáže sa pravda, a hoci pre mnohých to znie zastaralo, objaví sa hriech, ktorý všetkou svojou ničivou mocou zraňuje naše telo a prekrúca osudy sveta i beh dejín.

Pôstne obdobie sa nám predstavuje ako volanie pravdy a istej nádeje, ktoré nás vedú k tomu, aby sme odpovedali Áno. – Áno, je možné nemaľovať si umelé úsmevy, akoby sa nič nedialo. Áno, je možné, že všetko bude nové a iné, pretože Boh, ktorý je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a plný lásky nás povzbudzuje k novému začiatku. Dnes sme opäť pozvaní vydať sa na pôstne putovanie v ústrety Životu, na cestu, ktorá zahŕňa aj kríž a odriekania, na cestu, ktorá bude nepohodlná, ale nie neplodná. Sme pozvaní uznať, že niečo v nás samých, v spoločnosti alebo v Cirkvi nie je v poriadku a zmeniť sa, zmeniť smer, obrátiť sa.

V dnešný deň sú slová proroka Joela silné a náročné. Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty. Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Toto pozvanie je určené všetkému ľudu, nikto nie je vylúčený.
Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty – nie umelým pokáním bez vplyvu na budúcnosť.
Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty – nie formálnym pôstom a úkonmi zameranými k vlastnej spokojnosti.
Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty – nie povrchnou a sebeckou modlitbou, ktorá nepreniká do nášho vlastného života tak, aby sa ho mohol dotknúť Boh.
Roztrhnite svoje srdce tak, aby ste spolu so žalmistom povedali: Zhrešili sme. Zranením duše je hriech. Úbohý zranený, poznaj svojho Lekára! Ukáž mu rany svojich vín. A keďže jemu nie sú skryté naše tajné myšlienky, daj mu počuť plač svojho srdca. Svojimi slzami ho pohni k súcitu, naliehaj na neho, aby vypočul tvoje vzdychanie. Nech tvoja bolesť doľahne k nemu, aby ti potom mohol povedať: «Pán odpustil tvoj hriech.» (Sv. Gregor Veľký).

Toto je realita našej ľudskej prirodzenosti. Toto je pravda, ktorá nás môže priblížiť k autentickému zmiereniu... s Bohom aj s ľuďmi. Nejde o to, aby sme diskreditovali svoju sebaúctu, klesali do najvzdialenejších hlbín svojho srdca a brali na seba bremeno utrpenia a bolesti, ktoré nás spája od vekov, tisícročí ... od nepamäti.
Roztrhnime svoje srdcia, aby sme sa cez túto trhlinu mohli v pravde pozrieť na seba. Roztrhnime svoje srdcia, otvorme svoje srdce, lebo len do roztrhnutého a otvoreného srdca môže vstúpiť milosrdná láska Otca, ktorý nás volá a uzdravuje.
Roztrhnite svoje srdcia, hovorí prorok, a apoštol Pavol nás takmer na kolenách žiada, aby sme sa nechali zmieriť s Bohom. Zmena spôsobu života je znamením a ovocím tohto srdca roztrhnutého a zmiereného láskou, ktorá nás prevyšuje.
Toto je pozvanie tvárou v tvár toľkých ranám, ktoré nám ubližujú a môžu nás viesť k zatvrdnutosti.
Roztrhnime svoje srdcia, aby sme v tichej a pokojnej modlitbe zakúsili sladkosť Božej nehy. Roztrhnime svoje srdcia, aby sme začuli ozvenu toľkých zničených životov a aby nás ľahostajnosť neurobila necitlivými. Roztrhnime svoje srdcia, aby sme boli schopní milovať láskou, akou sme my sami milovaní, potešovať útechou, ktorou sme my sami potešovaní a odovzdávať, čo sme dostali.

Toto liturgické obdobie, ktoré dnes Cirkev začína, nie je tu len pre nás, ale aj pre premenu našej rodiny, nášho spoločenstva, našej cirkvi, našej vlasti a celého sveta. Týchto štyridsať dní je nato, aby sme sa obrátili k Božej svätosti, aby sme sa stali spolupracovníkmi, ktorí dostali milosť a možnosť obnoviť ľudský život tak, aby každý človek zakúsil spásu, ktorú nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním získal Kristus. Okrem modlitby a pokánia, ako prejavu našej viery vo veľkonočnú silu, ktorá všetko mení, sa aj my pripravme, aby sme, rovnako ako počas predchádzajúcich rokov, prežívali náš konkrétny pôstny prejav solidarity. Ako cirkev diecézy v Buenos Aires, ktorá putuje v ústrety Veľkej noci a verí, že Božie kráľovstvo je možné, potrebujeme, aby naše srdcia naplnené túžbou po obrátení a po láske, rozkvitli vďaka milosti a účinne zmierňovali bolesť toľkých bratov okolo nás.

Žiadny prejav cnosti nemôže byť veľký, ak nie je zároveň prínosom pre druhých ... Takže, aj keď budeš tráviť deň v pôste, aj keď budeš spať na tvrdej zemi, jesť popol a neustále vzdychať, ak nepreukazuješ dobro druhým, nerobíš nič veľké (sv. Ján Zlatoústy).
Rok viery, ktorý prežívame, je príležitosťou, ktorú nám ponúka Boh, aby sme rástli a dozrievali vo vzťahu k Pánovi, ktorý sa nám zjavuje v tvárach trpiacich ľudí a detí bez budúcnosti, cez trasúce sa ruky zabudnutých starých ľudí a obavy toľkých rodín, ktoré s odvahou odovzdávajú život bez toho, aby našli niekoho, kto by im poskytol oporu.

(pozn. redakcie: Nepodarilo sa nám zistiť autora prekladu)







All the contents on this site are copyrighted ©.