Posolstvo kardinála Bergoglia SJ na Pôstne obdobie 2013
Pápež František, ešte ako kardinál Bergoglio, napísal posolstvo svojim veriacim v
argentínskej diecéze Buenos Aires k tohtoročnému Pôstnemu obdobiu s názvom Otvorte
svoje srdce pre lásku. Ponúkame vám ho v rámci prežívania Veľkého týždňa a prípravy
na slávenie Veľkej noci:
Roztrhnite svoje srdcia, a nie iba šaty, a obráťte
sa k Pánovi, svojmu Bohu, lebo je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi ľútostivý
a môže odvrátiť nešťastie. Postupne si zvykáme na to, že prostredníctvom médií
sledujeme a počúvame správy o udalostiach čiernej kroniky súčasnej spoločnosti, pričom
sú tieto skutočnosti prezentované takmer ako nejaké perverzné potešenie, a tiež si
zvykáme na to, že sa týchto faktov dotýkame a cítime ich vo svojom okolí a na vlastnej
koži. Dráma sa odohráva na našej ulici, v našej štvrti, v našom dome a – prečo nie
– v našom srdci. Žijeme spoločne s násilím, ktoré zabíja, rozbíja rodiny a podnecuje
vojny a konflikty v mnohých krajinách sveta. Žijeme spoločne so závisťou, nenávisťou,
ohováraním a svetským zmýšľaním v našom srdci.
Utrpenie nevinných a tichých
je naším neutíchajúcim výsmechom. Pohŕdanie právami znevýhodnených osôb a národov
nám nie je cudzie. Bežným javom je moc peňazí so svojimi diabolskými dôsledkami, ako
sú drogy, korupcia, obchodovanie s ľuďmi – vrátane detí – a tiež hmotná i morálna
bieda. K tejto „symfónii“ sa tiež pripája nedostatok dôstojnej práce, bolestné vysťahovalectvo
a chýbajúce vyhliadky do budúcnosti. Naše chyby a hriechy, chyby a hriechy Cirkvi,
tiež neostávajú mimo tohto horizontu. Osobné prejavy egoizmu, niekedy ospravedlňovanie,
a zároveň nie menší nedostatok etických hodnôt v spoločnosti, ktorý vytvára metastázy
v životoch rodín, v susedských vzťahoch v mestských štvrtiach, dedinách i veľkomestách,
vypovedajú o našej obmedzenosti, slabosti a o neschopnosti zmeniť tento nekonečný
zoznam rozkladných skutočností.
Pasca bezmocnosti nás vedie k myšlienke: Má
zmysel snažiť sa toto všetko meniť? Môžeme s touto situáciou niečo urobiť? Oplatí
sa o to usilovať, ak svet vo svojom karnevalovom víre zase razom všetko zmení? Avšak,
keď sa strhne maska, ukáže sa pravda, a hoci pre mnohých to znie zastaralo, objaví
sa hriech, ktorý všetkou svojou ničivou mocou zraňuje naše telo a prekrúca osudy sveta
i beh dejín.
Pôstne obdobie sa nám predstavuje ako volanie pravdy a istej
nádeje, ktoré nás vedú k tomu, aby sme odpovedali Áno. – Áno, je možné nemaľovať si
umelé úsmevy, akoby sa nič nedialo. Áno, je možné, že všetko bude nové a iné, pretože
Boh, ktorý je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a plný lásky nás povzbudzuje k novému
začiatku. Dnes sme opäť pozvaní vydať sa na pôstne putovanie v ústrety Životu, na
cestu, ktorá zahŕňa aj kríž a odriekania, na cestu, ktorá bude nepohodlná, ale nie
neplodná. Sme pozvaní uznať, že niečo v nás samých, v spoločnosti alebo v Cirkvi nie
je v poriadku a zmeniť sa, zmeniť smer, obrátiť sa.
V dnešný deň sú slová
proroka Joela silné a náročné. Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty. Obráťte sa
k Pánovi, svojmu Bohu. Toto pozvanie je určené všetkému ľudu, nikto nie je vylúčený.
Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty – nie umelým pokáním bez vplyvu na
budúcnosť. Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty – nie formálnym pôstom a
úkonmi zameranými k vlastnej spokojnosti. Roztrhnite svoje srdcia, a
nie šaty – nie povrchnou a sebeckou modlitbou, ktorá nepreniká do nášho vlastného
života tak, aby sa ho mohol dotknúť Boh. Roztrhnite svoje srdce tak, aby ste spolu
so žalmistom povedali: Zhrešili sme. Zranením duše je hriech. Úbohý zranený, poznaj
svojho Lekára! Ukáž mu rany svojich vín. A keďže jemu nie sú skryté naše tajné myšlienky,
daj mu počuť plač svojho srdca. Svojimi slzami ho pohni k súcitu, naliehaj na neho,
aby vypočul tvoje vzdychanie. Nech tvoja bolesť doľahne k nemu, aby ti potom mohol
povedať: «Pán odpustil tvoj hriech.» (Sv. Gregor Veľký).
Toto je realita našej
ľudskej prirodzenosti. Toto je pravda, ktorá nás môže priblížiť k autentickému zmiereniu...
s Bohom aj s ľuďmi. Nejde o to, aby sme diskreditovali svoju sebaúctu, klesali do
najvzdialenejších hlbín svojho srdca a brali na seba bremeno utrpenia a bolesti, ktoré
nás spája od vekov, tisícročí ... od nepamäti. Roztrhnime svoje srdcia,
aby sme sa cez túto trhlinu mohli v pravde pozrieť na seba. Roztrhnime svoje srdcia,
otvorme svoje srdce, lebo len do roztrhnutého a otvoreného srdca môže vstúpiť milosrdná
láska Otca, ktorý nás volá a uzdravuje. Roztrhnite svoje srdcia, hovorí
prorok, a apoštol Pavol nás takmer na kolenách žiada, aby sme sa nechali zmieriť
s Bohom. Zmena spôsobu života je znamením a ovocím tohto srdca roztrhnutého a
zmiereného láskou, ktorá nás prevyšuje. Toto je pozvanie tvárou v tvár toľkých
ranám, ktoré nám ubližujú a môžu nás viesť k zatvrdnutosti. Roztrhnime svoje
srdcia, aby sme v tichej a pokojnej modlitbe zakúsili sladkosť Božej nehy. Roztrhnime
svoje srdcia, aby sme začuli ozvenu toľkých zničených životov a aby nás ľahostajnosť
neurobila necitlivými. Roztrhnime svoje srdcia, aby sme boli schopní milovať
láskou, akou sme my sami milovaní, potešovať útechou, ktorou sme my sami potešovaní
a odovzdávať, čo sme dostali.
Toto liturgické obdobie, ktoré dnes Cirkev začína,
nie je tu len pre nás, ale aj pre premenu našej rodiny, nášho spoločenstva, našej
cirkvi, našej vlasti a celého sveta. Týchto štyridsať dní je nato, aby sme sa obrátili
k Božej svätosti, aby sme sa stali spolupracovníkmi, ktorí dostali milosť a možnosť
obnoviť ľudský život tak, aby každý človek zakúsil spásu, ktorú nám svojou smrťou
a zmŕtvychvstaním získal Kristus. Okrem modlitby a pokánia, ako prejavu našej viery
vo veľkonočnú silu, ktorá všetko mení, sa aj my pripravme, aby sme, rovnako ako počas
predchádzajúcich rokov, prežívali náš konkrétny pôstny prejav solidarity. Ako cirkev
diecézy v Buenos Aires, ktorá putuje v ústrety Veľkej noci a verí, že Božie kráľovstvo
je možné, potrebujeme, aby naše srdcia naplnené túžbou po obrátení a po láske, rozkvitli
vďaka milosti a účinne zmierňovali bolesť toľkých bratov okolo nás.
Žiadny
prejav cnosti nemôže byť veľký, ak nie je zároveň prínosom pre druhých ... Takže,
aj keď budeš tráviť deň v pôste, aj keď budeš spať na tvrdej zemi, jesť popol a neustále
vzdychať, ak nepreukazuješ dobro druhým, nerobíš nič veľké (sv. Ján Zlatoústy). Rok
viery, ktorý prežívame, je príležitosťou, ktorú nám ponúka Boh, aby sme rástli a dozrievali
vo vzťahu k Pánovi, ktorý sa nám zjavuje v tvárach trpiacich ľudí a detí bez budúcnosti,
cez trasúce sa ruky zabudnutých starých ľudí a obavy toľkých rodín, ktoré s odvahou
odovzdávajú život bez toho, aby našli niekoho, kto by im poskytol oporu.
(pozn.
redakcie: Nepodarilo sa nám zistiť autora prekladu)