Pápež diplomatickému zboru: Niet pokoja bez pravdy, budovania mostov a odstránenia chudoby hmotnej i duchovnej

Pokoj je postavený na pravde, pretože nemôže existovať nijaký skutočný pokoj, ak je každý mierou sebe samému, ak sa bude každý dovolávať stále a len svojho práva, bez toho, aby sa súčasne zaujímal o prospech druhých, všetkých, počnúc prírodou, ktorá je spoločná pre všetkých ľudí na tejto zemi. Toto je jedna z nosných myšlienok príhovoru pápeža Františka diplomatom, akreditovaným pri Svätej stolici, pri príležitosti jeho nástupu do Petrovej služby. V úvode audiencie, ktorá sa konala 22. marca 2013 predpoludním v Sala Regia v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, Svätého Otca pozdravil dekan diplomatického zboru Jean-Claude Michel, veľvyslanec Monackého kniežatstva pri Svätej stolici. Prvé slová pápeža boli poďakovaním a vyjadrením radosti zo stretnutia.

„Excelencie, dámy a páni, úprimne ďakujem vášmu dekanovi, veľvyslancovi Jean-Claude Michelovi za milé slová, ktorými sa na mňa obrátil v mene vás všetkých a s radosťou vás vítam na tomto pozdravnom stretnutí, jednoduchom, ale súčasne intenzívnom, ktoré chce byť v ideálnom prípade objatím pápeža celým svetom. Prostredníctvom vás skutočne stretám vaše národy, a tak môžem v istom zmysle prísť ku každému z vašich spoluobyvateľov, so všetkými ich radosťami, starosťami, ich nádejami, ich túžbami.

Vaša hojná účasť je tiež znamením toho, že vzťahy, ktoré udržiava vaša krajina so Svätou stolicou sú prospešné, sú skutočne dobrou príležitosťou pre ľudstvo. A toto je podstata toho, na čom Svätej stolici záleží: dobro každého človeka na tejto zemi! Práve s týmto vedomím rímsky biskup začína svoju službu, pretože vie, že sa môže spoľahnúť na priateľstvo a priazeň krajín, ktoré zastupujete, a s istotou, že zdieľate tento istý zámer. Zároveň dúfam, že je to tiež príležitosť podniknúť cestu s tými niekoľkými krajinami, ktoré zatiaľ nemajú diplomatické vzťahy so Svätou stolicou, z ktorých niektoré – za čo im úprimne ďakujem – chceli byť prítomné na svätej omši na začiatku tohto môjho ministéria alebo mi poslali pozdravné posolstvo ako gesto blízkosti.

Ako viete, existujú rôzne dôvody, prečo som si vybral svoje meno mysliac na Františka z Assisi, osobnosť, ktorá je známa aj za hranicami Talianska a Európy, a dokonca aj medzi tými, ktorí nevyznávajú katolícku vieru. Jedným z prvých dôvodov je láska, ktorú mal František k chudobným. Je ešte mnoho chudobných ľudí na svete! A koľké utrpenie stretáva týchto ľudí! Podľa príkladu Františka z Assisi sa Cirkev vždy snažila starať, chrániť, v každom kúte Zeme, tých, ktorí trpia chudobou a myslím, že v mnohých vašich krajinách môžete potvrdiť obetavú prácu tých kresťanov, ktorí sa snažia pomáhať chorým, sirotám, bezdomovcom a tým, ktorí sú marginalizovaní, a tak pracujú na budovaní ľudskejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Ale je tu ešte aj iná chudoba! Je to duchovná chudoba našich dní, ktorá ťažko postihuje aj krajiny považované za najbohatšie. To je to, čo môj predchodca, náš milovaný pápež Benedikt XVI. nazýva «diktatúrou relativizmu», ktorá robí každého meradlom sebe samému a ohrozuje spolužitie v spoločnosti. A tak som prišiel na druhý dôvod pre moje meno. František z Assisi nám hovorí: pracujte na budovaní pokoja! Ale neexistuje skutočný pokoj bez pravdy! Nemôže byť skutočný pokoj tam, kde je každý mierou sebe samému, ak sa každý môže dovolávať stále a len svojho práva, bez toho, aby sa staral súčasne o dobro druhých, všetkých, počnúc prírodou, ktorá spája všetkých ľudí na tejto zemi.

Jeden z titulov biskupa Ríma je pápež, teda človek, ktorý stavia mosty s Bohom a medzi ľuďmi. Bol by som rád, keby dialóg medzi nami pomáhal vybudovať mosty medzi všetkými ľuďmi, aby každý mohol nájsť v iných nie nepriateľa, nie konkurenta, ale brata, ktorého môže prijať a objať! Aj môj pôvod ma núti usilovať sa o stavanie mostov. V skutočnosti, ako viete, moja rodina je talianskeho pôvodu, a tak vo mne stále žije tento dialóg medzi kultúrami a miestami, veľmi vzdialenými od seba, ako jeden kraj sveta od druhého, dnes stále bližšími, vzájomne závislými, ktoré sa potrebujú stretnúť a vytvárať skutočné priestory pre autentické bratstvo. V tejto práci je zásadná úloha náboženstva. Naozaj nemožno budovať mosty medzi ľuďmi zabúdajúc na Boha. Ale aj opak je pravdou: nemožno žiť skutočný vzťah s Bohom ignorujúc ostatných. Z tohto dôvodu je dôležité zintenzívniť dialóg medzi rôznymi náboženstvami, myslím, že v prvom rade s islamom, a ja som veľmi ocenil prítomnosť mnohých občianskych a náboženských autorít islamského sveta na omši začiatku mojej služby.

Je tiež dôležité posilniť vzťahy s neveriacimi, aby nikdy neprevážili rozdiely, ktoré nás oddeľujú a bolia, ale aby aj napriek rozmanitosti vyhrala túžba vybudovať skutočné priateľské väzby medzi všetkými národmi. Boj proti chudobe ako materiálnej, tak aj duchovnej; budovanie pokoja a budovanie mostov - sú ako referenčné body cesty, na ktorú by som chcel pozvať každú z krajín, ktoré zastupujete. Bude to ale ťažká cesta, ak sa nenaučíme stále viac a viac milovať našu Zem. Aj v tomto prípade mi je nápomocné myslieť na meno František. František nás učí hlbokému rešpektu voči všetkým stvoreniam, ochrane nášho životného prostredia, ktoré príliš často nepoužívame pre dobro, ale ho chamtivo zneužívame na škodu jedným i druhým.

Drahí veľvyslanci, dámy a páni, ešte raz ďakujem za vašu prácu, ktorú vykonávate spolu s Vatikánskym štátnym sekretariátom pre budovanie pokoja a mostov priateľstva a bratstva. Prostredníctvom vás chcem nanovo poďakovať vaším vládam za účasť na oslavách pri príležitosti mojej voľby, s nádejou v plodnú spoluprácu. Nech všemohúci Pán naplní svojimi darmi každého z vás, vaše rodiny a národy, ktoré reprezentujete. Vďaka!“


Plné diplomatické vzťahy so Svätou stolicou udržiava aktuálne 180 štátov. K nim treba prirátať Európsku úniu, Zvrchovaný rád Maltézskych rytierov a Organizáciu pre oslobodenie Palestíny.

Preklad: Sr. Jaroslava Kochjarová CJ