Rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny Esquivelom po stretnutí s pápežom

Veľké objatie plné lásky. Adolfo Pérez Esquivel hľadí s úsmevom na fotku, na ktorej je zachytený zrejme najintenzívnejší okamih z jeho stretnutia s pápežom Františkom. Osemdesiatnik, ktorý obetoval život ochrane ľudských práv a nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 1980, ktorý podstúpil väzenie a
mučenie, sa o svoje dojmy podelil v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano.

Aké bolo vaše stretnutie s pápežom Františkom?

„Boli sme obaja veľmi rozrušení. Mohli sme sa rozprávať dlho a na rôzne témy. Ubezpečil som ho, že ho budem v modlitbách sprevádzať na jeho ceste, pri riešení veľkých výziev, ktorým čelí dnešná Cirkev. V Argentíne sme sa naposledy stretli pred rokom. Nedokázal som si ani predstaviť, čo by sa mohlo stať 13. marca. Voľba pápeža Františka pre mňa predstavuje milosť. Silné znamenie Ducha, ktoré prišlo v čase, v ktorom Cirkev a svet cítia obrovskú potrebu obnovy, spirituality a sociálnej angažovanosti.“

Z Buenos Aires do Ríma: kto je pápež Bergoglio?

Je to v prvom rade pastier. Aj v Argentíne, napriek zodpovednosti, ktorá mu bola zverená najprv v Spoločnosti Ježišovej a potom v arcidiecéze Buenos Aires a v biskupskej konferencii bol vždy človekom mierumilovným a skromným. Jedným z jeho typických rysov bolo vedieť počúvať a hovoriť so všetkými, z rôznych sektorov spoločnosti, od sveta kultúry po ten politický a odborový. Bol stále pozorný voči problémom krajiny a predovšetkým ľudu. V katedrále počas homílií vždy hovoril jasne. So silou a vo svetle evanjelia čelil témam chudoby a ekonomickej krízy.

Po zvolení sa však spustila aj kampaň ohováraní voči pápežovi. Kto sa bojí pápeža Františka?

Je to pravda, bol tu takýto pokus. Ale keďže obvinenia boli úplne nepodložené, cítil som potrebu ich vyvrátiť. Pápež František nemal nič spoločné s vojenskou diktatúrou. A to nehovorím len ja. Hovorí to aj prezident argentínskeho Najvyššieho súdneho dvora. Neexistuje tieň v Bergogliovej minulosti. A v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že by bol dohodnutý s diktatúrou. Naopak, bojoval v prospech nezvestných osôb a prenasledovaných. Nie všetky jeho zásahy však boli vypočuté: vojaci hovorili ,áno‘ všetkým, a potom robili pravý opak. Myslím si, že táto ohováračská kampaň proti pápežovi Františkovi bola podporovaná rôznymi politickými a ideologickými prúdmi.

Ako interpretujete voľbu pápeža, ktorý prichádza z Latinskej Ameriky?

Pápež František prichádza z miesta, ktoré Pavol VI. nazýval ,kontinentom nádeje‘. Viera je v Latinskej Amerike hlboko zakorenená a je to tiež výsledok práce mnohých pastierov, ktorí vedeli nechať zaznieť hlas chudobných, ich očakávania spravodlivosti. S pápežom sme spomínali na arcibiskupa Romera a na ďalších prorokov a mučeníkov Cirkvi v Latinskej Amerike. Náš kontinent je kontinentom mučeníkov, kňazov, rehoľníkov, biskupov, ktorí prišli o život ako semienka: aby darovali život. Myslím si, že musíme vyniesť na svetlo svedectvo tejto Cirkvi mučeníčky, ktorá žila evanjeliom s chudobnými.

Na začiatku pontifikátu pápež František hovoril o Cirkvi chudobnej a pre chudobných a žiadal ochraňovať dary stvorenstva...

Áno, toto prihováranie sa za chudobných je jeho životu príznačné. Sú to chudobní, o ktorých hovorí evanjelium, ktorým vychádzal vždy v ústrety s veľkou pokorou. A teraz pápež hovorí, že celá Cirkev musí žiť v chudobe a pokore. Je tu potom aj výzva k ochrane stvorenstva, ochrane dobier a zdrojov stvoreného. Verím, že aj toto je oblasť, v ktorej môže rásť spolupráca medzi veriacimi. Pápež František bol vždy otvorený dialógu, ekumenizmu, v duchu skutočného bratstva. Ako kresťania musíme zdieľať tento jeho záväzok, sprevádzať ho v jeho službe. Počas audiencie som mu povedal, že s nami môže počítať, s našou modlitbou. Zažívame veľmi špecifický moment pre Cirkev a pre svet. Čas nádeje a obnovy. Spomínam si, že Ján XXIII. žiadal otvoriť dvere a okná, aby zmizol prach a vstúpilo svetlo. Verím, že teraz je ten správny čas na to, aby sme tak urobili. – mf –