Pápež František počas stretnutia s predstaviteľmi cirkví: musíme vo svete udržiavať smäd po absolútne

V Klementínskej sále apoštolského paláca sa dnes pápež stretol s delegátmi cirkví, cirkevných spoločenstiev a predstaviteľmi medzinárodných ekumenických organizácií, ako aj s Claudiom Epelmanom, zástupcom Latinskoamerického židovského kongresu. Ekumenické stretnutie, ktoré sa začalo päť minút pred jedenástou sa nieslo v duchu bratskej lásky a spolupráce pri budovaní ekumenického dialógu. Svätý Otec sa prítomným prihovoril nasledovne:

Drahí bratia a sestry,
je pre mňa veľkou radosťou stretnúť sa dnes s vami, zástupcami pravoslávnych cirkví, východných cirkví a západných cirkevných spoločenstiev. Ďakujem vám, že ste sa zúčastnili na slávnosti, ktorou sa začala moja služba v úrade rímskeho biskupa a Petrovho nástupcu.

Včera ráno počas svätej omše som bol prostredníctvom vašej prítomnosti duchovne spojený so spoločenstvami, ktoré zastupujete. Vo svedectve vašej viery som mohol ešte intenzívnejšie prežiť modlitbu za zjednotenie všetkých veriacich v Krista a istým spôsobom vidieť aj jej očakávané uskutočnenie, ktoré závisí od Božieho plánu a našej oddanej spolupráce.

Začínam svoju apoštolskú službu v roku, ktorý môj ctený predchodca Benedikt XVI. prozreteľnostne vyhlásil Rokom viery pre katolícku Cirkev. Touto iniciatívou, v ktorej chcem pokračovať a o ktorej dúfam, že sa pre všetkých stane podnetom napredovania vo viere, touto iniciatívou chcel pápež pripomenúť 50. výročie začiatku Druhého vatikánskeho koncilu. Predostrel nám púť k tomu, čo je pre každého kresťana najpodstatnejšie: k osobnému a premieňajúcemu vzťahu s Ježišom Kristom, Božím Synom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre našu spásu. Práve v túžbe ohlasovať tento vzácny poklad viery ľuďom našich čias tkvie odkaz Druhého vatikánskeho koncilu.

Spolu s vami nemôžem zabudnúť na to, čo tento koncil znamenal pre ekumenickú snahu. Veľmi rád si spomínam na slová blahoslaveného Jána XXIII., ktorého 50. výročie smrti si onedlho pripomenieme. Pápež ich predniesol v pamätnom príhovore na otvorenie koncilu: „Katolícka cirkev si pokladá za svoju povinnosť aktívne pracovať na tom, aby sa uskutočňovalo veľké tajomstvo jednoty, o ktorú Ježiš Kristus vrúcnymi modlitbami prosil Nebeského Otca v bezprostrednej blízkosti svojho utrpenia a smrti: táto jednota obsahuje priam lahodný pokoj, pretože je intímne spojená s Kristom skrze tieto jeho modlitby“ (AAS 54 [1962], 793). Toľko pápež Ján.

Áno, drahí bratia a sestry v Kristovi, všetci sa máme cítiť intímne spojení modlitbou nášho Spasiteľa pri Poslednej večeri, jeho zvolaním „ut unum sint“ – aby jedno boli. Prosme milosrdného Otca, aby sme naplno dokázali žiť túto vieru, ktorú sme dostali do daru v deň nášho krstu, aby sme o nej mohli vydávať slobodné, radostné a odvážne svedectvo. To bude našou najlepšou službou jednote všetkých kresťanov, službou nádeji pre svet, ktorý je ešte stále poznačený rozdeleniami, spormi a konfliktami. Čím viac budeme verní Kristovej vôli, v myšlienkach, v slovách a v skutkoch, tým viac budeme opravdivo kráčať v ústrety tejto jednote.

Ja sám by som vás v duchu mojich predchodcov chcel uistiť o mojom pevnom odhodlaní napredovať v ekumenickom dialógu a ďakujem Pápežskej rade na podporu jednoty kresťanov za všetko, čo v mojom mene robí pre tento vznešený úmysel. Chcem vás poprosiť, drahí bratia a sestry, aby ste zaniesli môj srdečný pozdrav a uistenie o mojich modlitbách cirkvám a kresťanským spoločenstvám, ktoré reprezentujete a prosím vás tiež o modlitbu za mňa samého, aby som dokázal byť pastierom podľa Kristovho srdca.

Teraz sa chcem obrátiť na vás, vzácni predstavitelia hebrejského národa, s ktorými nás spája osobitné duchovné puto, pretože, ako hovorí Druhý vatikánsky koncil „Kristova Cirkev uznáva, že začiatky jej viery a vyvolenia sú už u patriarchov, u Mojžiša a prorokov“ (Nostra aetate, 4). Ďakujem vám za vašu prítomnosť a dúfam, že s pomocou Najvyššieho budeme môcť plodne pokračovať v bratskom dialógu, ktorý koncil zdôrazňoval (por. ibid.), a ktorý sa na mnohých miestach uskutočnil a priniesol nemalé ovocie, predovšetkým v posledných desaťročiach.

Srdečne pozdravujem aj všetkých vás, drahí priatelia, predstavitelia ďalších náboženských tradícií; predovšetkým moslimov, ktorí uctievajú jediného Boha a modlia sa k nemu, k živému a milosrdnému Bohu - a tiež všetkých vás, ktorí ste tu dnes s nami. Veľmi si cením vašu prítomnosť: vidím v nej hmatateľný znak vôle rásť vo vzájomnej úcte a v spolupráci pre spoločné dobro ľudstva.

Katolícka cirkev si uvedomuje dôležitosť upevňovania priateľstva a úcty medzi mužmi a ženami rozličných náboženských tradícií; a toto chcem zopakovať – upevňovanie priateľstva a úcty medzi mužmi a ženami rozličných náboženských tradícií. Potvrdzuje to aj práca Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Táto rada si rovnako dobre uvedomuje povinnosti, ktoré máme voči nášmu svetu, voči stvoreniu, ktoré máme milovať a opatrovať. Môžeme veľa urobiť pre dobro najchudobnejších, slabých a trpiacich, pre ochranu spravodlivosti, pre napomáhanie zmierenia, pre budovanie mieru. Predovšetkým však musíme vo svete udržiavať smäd po absolútne; nesmieme dovoliť, aby prevládlo videnie človeka v jeho jedinej dimenzii – podľa ktorého sa ľudská bytosť redukuje len na to, čo vyprodukuje a čo skonzumuje: toto je jedna z najnebezpečnejších nástrah nášho veku.

Vieme dobre, koľko násilia v nedávnej minulosti spôsobili pokusy odstrániť Boha a všetko, čo s ním súvisí, z horizontu človeka. Uvedomujeme si hodnotu svedectva vydaného v našich spoločenstvách otvorenosti pre to, čo nás presahuje, otvorenosti, ktorá je vpísaná do ľudského srdca. V tomto všetkom sa cítime blízkymi aj ženám a mužom, ktorí, aj keď sa nehlásia k nijakej náboženskej tradícii, snažia sa hľadať pravdu, dobro a krásu – pravdu, dobro a krásu Božiu - a ktorí sú našimi vzácnymi spojencami pri obrane dôstojnosti človeka, pri budovaní pokojného spolužitia medzi národmi a v starostlivosti o stvorený svet.

Drahí priatelia, ešte raz vám ďakujem za vašu prítomnosť. Všetkým vám posielam svoj srdečný a bratský pozdrav.




Preklad: Martin Kramara