Kardinál Ravasi o krehkosti človeka, ktorá má zmysel

Kvôli duchovným cvičeniam sa dnes generálna audiencia nekonala. Svätý Otec a členovia Rímskej kúrie si vypočuli ďalšie meditácie kardinála Ravasiho. V nich sa dnes venoval obrazu človeka v Žalmoch. Prvú meditáciu koncentroval na Žalm 131, ktorý označil za „symbol alebo spiritualitu detstva“, kde možno objaviť osobitné vlastnosti veriaceho, ktorý „je naplnený dôverou v Pána“. Žalm sa začína akýmsi vymenovaním protikladov viery: pýcha, hrdosť, sebestačnosť, ktoré sa kladú na úroveň Boha. Práve v tomto tkvie dedičný hriech. „Budete ako Boh, budete poznať, čo je dobré a čo je zlé, vy budete rozhodovať o morálke. Človek sa vo svojej slobode pokúša práve o toto“. Ale, ako hovorí kardinál, sloboda je pre kresťana ďalšie kľúčové slovo. Žalmista definuje slobodu človeka v obraze „nasýteného dieťaťa“ v milujúcom matkinom náručí. Celé Ježišovo učenie sa odvíja v tomto zmysle. Deti sú tými, od ktorých sa máme učiť čistote, ale predovšetkým dôvere. Podľa kardinála dieťa má symbolickú víziu reality a nie analytickú. Preto dokáže intuitívne spoznať istejšie pravdy.

V druhej predpoludňajšej meditácii kardinál Ravazi upriamil pozornosť na človeka ako krehké stvorenie, skúšaného bolesťami života, zúfalého, ktorý zakúša limity a konečnosť svojej osoby. „Tieň“ a „zdanie“ sú slová Žalmu 39, ktorým žalmista žiada o „poznanie počtu jeho dní“. „Zamyslime sa iba nad televíziou, ktorá je skutočným a veľkým molochom v našich domácnostiach. Vieme všetko o móde, o tom, čo máme jesť, obliecť si, vybrať si... ale nemáme viac pred sebou hlas, ktorý by nám naznačil cestu, teda zmysel života, ktorý je tak krehký a ťažký. Preto je dôležité vrátiť sa k veľkým témam. Mať odvahu uvažovať o veľkých veciach je teraz pre mladých veľkým problémom, pretože nedokážu nájsť odpovede na zmysel. Preto sa nechávajú ovplyvniť tým, čo vychádza zo súčasnej spoločnosti,“ povedal kardinál. Poznať svoje limity má zmysel pre to, aby sme prekonali povrchnosť nášho života. Je však potrebné vrátiť sa k jednoduchej a úprimnej modlitbe. Svoju meditáciu kardinál zakončil povzbudením, že napriek mnohým temným stránkam života, kresťanská skúsenosť vždy otvára nový horizont, odkiaľ prichádza svetlo, pretože tma nebude mať nikdy posledné slovo. – js –