Začali sa duchovné cvičenia: Kardinál Ravasi prirovnal Benedikta XVI. k Mojžišovi
V kaplnke Redemptoris Mater vo Vatikáne sa včera začali duchovné cvičenia, ktoré pre
pápeža Benedikta XVI. a Rímsku kúriu vedie kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej
rady pre kultúru. Ich tohtoročnou témou je „Ars orandi, ars credendi (Umenie modliť
sa, umenie veriť). Božia tvár a tvár človeka v modlitbe žalmu“. Duchovné cvičenia
sa začali vystavením sviatosti oltárnej, potom nasledovali druhé vešpery z Prvej pôstnej
nedele. Kardinál Ravasi v prvej meditácii predložil biblický obraz, ktorým poukázal
na budúce pôsobenie pápeža Benedikta XVI. v Cirkvi – jeho kontemplatívnu prítomnosť.
Rovnako kontemplatívna bola aj Mojžišova spoluúčasť, keď vystúpil na vrch a modlil
sa za izraelský národ, ktorý v údolí bojoval proti Amalekitom: „Tento obraz predstavuje
vašu hlavnú úlohu v Cirkvi, teda orodovanie, prihováranie sa: my zostávame v údolí,
v tom údolí, kde sú Amalekiti, kde je prach, kde existujú obavy a tiež hrôzy, úzkosť,
ale aj nádej, tam, kde ste vy zotrvávali počas ôsmych rokov spolu s nami. Od tejto
chvíle budeme vedieť, že sa budete za nás prihovárať na hore.“ Kardinál prítomných
vyzval, aby začali s prvou meditáciou zahĺbením sa do duše, oslobodením sa od hlukov
každodenného života: „Myslím si, že aj pre nás sú cvičenia, tieto chvíle, chvíľou
oslobodenia duše od pozemných vecí, tiež od bahna hriechu, piesku banality, od žihľavy
klebiet, ktoré nepretržite, zvlášť v týchto dňoch, okupujú naše uši.“ Predseda
dikastéria sa v meditáciách zaoberal modlitbou v Žalmoch. Poukázal hlavne na štyri
slovesá, ktoré v nej v tejto súvislosti dominujú: dýchanie – pretože modlitba je akoby
vzduchom pre náš život; premýšľanie či poznávanie Boha – ako to robila Mária, ktorá
si udalosti uchovávala v srdci; zápasenie s Bohom – predovšetkým, keď sme vyprahnutí,
v temnote života, keď sa dvíha do výšky náš zúfalý výkrik, ktorý sa môže zdať až rúhavý;
a prejavovanie lásky – môcť objať Boha. Podľa kardinála Ravasiho je modlitba častokrát
akýmsi tichým spojením očí dvoch zaľúbených: „Viete dobre, – hovoril veľký Pascal
– že tak ako vo viere, aj v láske je mlčanie často veľavravnejšie ako slová. Dvaja
skutočne zaľúbení, keď sa vytratí všetko klišé z ich lásky, keď sa stereotyp opakuje
aj v láske, ak sú skutočne zaľúbení, hľadia si do očí a mlčia.“ – mf –