Svätá omša v Bazilike sv. Klementa

Vo štvrtok 14. februára sa v Bazilike sv. Klementa v Ríme uskutočnili oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Slávnostnej svätej omši, ktorá sa začala o 18.30 predsedal kardinál Jozef Tomko. Spolu s ním koncelebrovali emeritný pražský arcibiskup kardinál Miloslav Vlk, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Mons. Cyril Vasiľ SJ, bratislavský eparcha Peter Rusnák spolu s desiatkami kňazov. Organizátorom tohtoročného podujatia bolo Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme pod vedením jeho rektora Mons. Vladimíra Stahovca.
Počas svätej omše, na ktorej boli prítomní veľvyslanci viacerých krajín a iné osobnosti politického a verejného života spolu mnohými pútnikmi, spieval zbor seminaristov Kňazského seminára sv. Karola Boromejského z Košíc.

Prinášame vám preklad homílie kardinála Tomka, ktorú povedal v taliančine:

„V tomto roku oslavujeme 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda k slovanským národom. Cyrilo-metodský rok sa zhoduje s Rokom viery, ktorý slávi celá Katolícka cirkev. Dnes si v tejto starobylej Bazilike sv. pápeža Klimenta pripomíname veľké dielo šírenia viery dvoch gréckych bratov, synov Byzancie. Ich tamojšia misia sa spája s Rímom a s týmto miestom.
V roku 867 pápež Hadrián II., krátko po svojom zvolení, položil liturgické knihy v slovanskom jazyku na oltár pri jasličkách v neďalekej Bazilike Santa Maria Maggiore. Takto schválil používanie tohto jazyka v liturgickom slávení. Pápež týmto spôsobom uznal ich výnimočný misionársky spôsob inkulturovanej evanjelizácie, teda ohlasovania evanjelia vložiac ho do kultúry národov. Aby sme hlbšie pochopili prorocký prínos diela sv. Cyrila a Metoda, je dôležité zaradiť ich životný príbeh do historického kontextu, v ktorom žili.

V šiestom storočí slovanské národy s pokojom obývali celé územie stredovýchodnej Európy. V siedmom storočí franský obchodník Samo zjednotil niekoľko kmeňov do jedného impéria. V deviatom storočí vzniká tzv. Veľká Morava, ktorej územie zahŕňalo dnešnú Moravu, celé Slovensko a Panóniu na juhu, a v období najväčšieho rozmachu sa rozšírila smerom k Čechám i ku Krakovu. Avšak územie obývané slovanskými národmi prechádzalo cez súčasnú Dalmáciu a Macedónsko až k hraniciam Byzantskej ríše, ktorej niektoré provincie obývanali Slovania. Tam patrí aj grécke mesto Solún, kde bývala rodina Cyrila-Konštantína a Metoda. Ich otec patril k vysokým úradníkom Byzantskej ríše a jeho funkcia otvorila jeho synom dvere k rovnakej, veľkej kariére. Metod sa stal mladučkým „vládcom“, teda guvernátorom jednej provincie na hraniciach ríše, kde bolo početné slovanské obyvateľstvo. Po niekoľkých rokoch sa však utiahol do istého kláštora na „Svätom vrchu“ Olympe. Konštantín sa vynikajúcim štúdiom pripravoval na kňazstvo a stal sa sekretárom Konštantínopolského patriarchu a profesorom filozofie. Odtiaľ pochádza jeho prezývka – Filozof.

Onedlho obaja bratia začínajú získavať misionárske skúsenosti. Patriarcha a cisár posielajú najprv Konštantína, spolu s delegáciou, k Saracénom. Po návrate sa márne pokúsil odísť do kláštora k svojmu bratovi. Obaja boli potom poslaní, tentoraz, k Chazarom na Kryme, kde našli aj pozostatky 4. pápeža sv. Klementa, ktorý tam podstúpil mučenícku smrť.
Ešte sa táto ich misia ani neskončila a Prozreteľnosť im pripravila novú, väčšiu úlohu. Veľkomoravské knieža Rastislav požiadal najprv pápeža, ale keďže u neho nepochodil, potom byzantského cisára Michala III. jasne o „biskupa a učiteľa..., ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru v ich jazyku“ (takto uvádza „Život Metoda“). Jazyková bariéra zabránila predchádzajúcim gréckym, talianskym a predovšetkým germánskym misionárom zasiať kresťanstvo v týchto národoch. (Misia bola zverená Salzburskej arcidiecéze a jej arcibiskup Adalram «Adalvinus» posvätil v Nitre prvý kostol na Slovensku. Bolo to už v roku 829). Byzancia vypočula prosbu a vyslala do misie našich dvoch bratov, ktorí prišli na Veľkú Moravu v roku 863, teda presne pred 1150 rokmi.

Ich poslanie na Veľkej Morave

Ich poslanie bolo náročné. Oblasť ich pôsobenia bola už od čias Karola Veľkého v politickom područí Frankov. Z náboženského hľadiska vládlo napätie medzi Rímom a Byzanciou, ktoré jestvovalo už skôr a prejavilo sa schizmou v roku 1037. Na misijnom poli bola zjavná limitovaná prítomnosť cudzojazyčných evanjelizátorov a latinského obradu, avšak bez zjavného úspechu.
Obaja bratia pôsobili s naozaj výnimočnou misionárskou rozvahou. Ihneď začali prekladom niektorých spisov Nového zákona a používaných základných liturgických kníh v staroslovienčine. Pretože sa vyskytli ťažkosti pri prepise niektorých zvukov gréckymi písmenami, prišli na geniálnu myšlienku vytvorenia novej abecedy. Takto pripravení zožali ihneď veľký úspech. Založili školy, osobitne pre formáciu kléru, v ktorých sa vyučovali i niektoré všeobecné predmety, ako matematika a hudba. Boli požiadaní podieľať sa na vypracovaní trestných zákonov a pre vládcov preložili zbierku byzantských zákonov „Nomocanon“, ktoré napomohli preniknutiu kresťanskej etiky do spoločnosti a kultúry.

Správy o ich činnosti, dobré i kritické, sa dostali k veľkému pápežovi Mikulášovi I. Keď sa približovali k bránam Ríma, nesúc so sebou vzácnu relikviu krvi sv. pápeža Klimenta, nový pápež Hadrián II. im v procesii vyšiel ústrety, aby ich privítal, vypočul a v Bazilike Santa Maria Maggiore potvrdil ich prácu a posvätné knihy, a zároveň vysvätil na kňazov niekoľkých diakonov, ktorí prišli so svätými bratmi. V Ríme, už zoslabnutý Cyril-Konštantín vstúpil do kláštora a v roku 869 umrel. Pápež mu vystrojil slávnostný pohreb. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu ako arcibiskup a pápežský legát. Zároveň niesol list pre knieža Svätopluka. Medzi ďalšími Metodovými dejinami môžeme spomenúť pápežov zásah v prospech jeho vyslobodenia z väzenia, do ktorého ho uvrhli niektorí germánski biskupi, ale predovšetkým založenie Nitrianskej diecézy v roku 880, prvej v strednej Európe. Metod umrel v roku 885 na Veľkej Morave, jeho hrob však nie je známy. Slovanská liturgia bola v niektorých oblastiach nahradená latinskou. Jeho učeníci, vrátane jeho určeného nástupcu, boli rozohnaní. Niektorí z nich spoločne pôsobili vo svojom poslaní na území Macedónska a Bulharska.

Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda

Napriek tomuto osudu dedičstvo misie sv. Cyrila a Metoda nezaniklo. Viera, ktorú zasiali, zapustila hlboké korene. Slovanská liturgia jestvovala zároveň na niekoľkých miestach. Ich pamiatka zostala živá. Niektoré slovanské národy ich nazývajú „naši otcovia vo viere“ a považujú ich za zakladateľov svojej kultúry a literatúry. My, Slovania, si pripomíname osobitnú skutočnosť, a to, že naším prvotným dokumentom a písaným slovom je preklad Jánovho evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh“ - „Iskoni bie Slovo i Slovo bie u Boga i Bog bie Slovo“. Inkulturovaná evanjelizácia poznačila náš kultúrny život zahrňujúc jazyk, školu, literatúru, legislatívu atď. V Českej republike, na Velehrade, na Morave, jestvuje živé centrum ich úcty. Kult týchto dvoch svätcov je osobitne živý v Bulharsku. Sú uctievaní i Chorvátmi a Slovincami. Z ekumenického pohľadu je zaujímavou skutočnosťou, že ich sochy je možné nájsť na významných námestiach Moskvy v Rusku a v Mukačeve na Ukrajine. Ich súsošia sú i v Amerike a dokonca i v Austrálii. Niektoré rehoľné kongregácie a inštitúty nesú ich meno. Pápeži dvoch uplynulých storočí, počnúc Levom XIII. im venovali dokumenty a Ján Pavol II. ich vyhlásil spolu so sv. Benediktom za patrónov Európy a venoval im encykliku „Slavorum apostoli“.

„Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: 'Tvoj Boh kraľuje'.“ (Iz 52,7). V tomto Roku viery, my všetci, čo sme sa dnes zhromaždili na mieste ich Rímskeho príbytku, aby sme si uctili ich relikvie a hrob sv. Cyrila, chceme si ich uctiť i ako hlásateľov viery. Ďakujme Bohu, za dar viery, ktorý nám dal. Slovami liturgie sa modlime k Bohu, aby sme si verne zachovali dedičstvo otcov, statočne vyznávali svoju vieru a podľa nej aj žili (Kolekta Slávnosti 5. júla).
Prosme, aby si Európa zachovala vieru v Krista a aby sa dokázala vzniesť na oboch krídlach tradície. Modlime sa, aby naša viera bola misionárska a aby sa stala zanietením života každého z nás. Amen.

(Viac o udalosti: www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130215033)

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Jozef Šofranko SJ