Komentár A. Pessina: Nebezpečenstvo logofóbie

Komentár riaditeľa Centra bioetiky pri Katolíckej univerzite Sacro Cuore v Ríme, Adriana Pessinu s názvom Nebezpečenstvo logofóbie, ktorý publikoval denník L´Osservatore Romano:

V diskusii, v ktorej často dochádza aj k stretu medzi tými, ktorí sú proti a tými, ktorí sú naopak za to, aby homosexuálne páry mali rovnaké práva ako rodina, predstavuje skutočnú hrozbu logofóbia - strach z pokojnej argumentácie v súvislosti s veľmi dôležitým bodom z pohľadu teoretického a praktického, ako na kultúrnej úrovni, tak aj na sociálnej. Interpretácia nedávneho rozhodnutia talianskeho kasačného súdu, ktorý zveril starostlivosť o dieťa matke, napriek tomu, že žije s inou ženou, je toho jasným príkladom. Medzi tými, ktorí sa radujú zo zrovnoprávnenia homosexuálnych párov a rodín, a ktorí sú šokovaní, si len málo ľudí uvedomuje, že v prípade rozvodu, býva výchova dieťaťa zverená matke.

Dokonca aj otázka, či sa dieťa v rámci homosexuálneho páru môže rozvíjať vyváženým spôsobom, je nastavená nesprávne, a nie je podstatou etického alebo právneho problému. V skutočnosti, dieťa môže vyrastať v ťažkých situáciách a problémoch, teda nie samo o sebe žiaducich a programovateľných: sú deti, ktoré sú vychovávané iba matkou alebo iba otcom kvôli smrti jedného z rodičov alebo ktoré mali skúsenosť s detským domovom či vyrastali v polygamickom kontexte. Ale nikto ani len netuší, že k týmto situáciám musí dochádzať iba preto, aby v niektorých prípadoch nedošlo k väčšej škode.
Výsledok výchovného procesu je výsledkom viacerých prvkov. Akýsi uzol teórie a praxe, ktorý homosexualita predstavuje, je založený na fakte, ktorý má v mene orientácie tendenciu popierať hodnotu a dôležitosť rozdielu medzi mužom a ženou a jej, takpovediac, pôvodnú antropologickú dimenziu. Ľudská identita nie je koniec koncov determinovaná orientáciou samou o sebe, pretože ľudské postavenie v tomto smere je vždy polárne, mužské a ženské. Ide o rozdielnosť, ktorá má konkrétnu fizionómiu, nie iba psychickú, mentálnu alebo tú, ktorá pramení v sociálnych úlohách.

Človek je mužom alebo ženou. Rodina, s deťmi či bez detí, zakúša v zjednotení a vo vzťahu odlišností, spletitú štruktúru nášho bytia ako ľudských osôb. Preto, a nie iba z biologických dôvodov, vytvára monogamná rodina ideálny priestor, v ktorom sa musí učiť významu ľudských vzťahov. Predstavuje prostredie, nie iba sociálne, ale predovšetkým antropologické, v ktorom je možný najlepší spôsob rastu. Jej kríza preto nie je prekvapením, vzhľadom na to, že osoby homosexuálnej orientácie chcú vytvoriť pár, čoraz viac podobnejší tomu manželskému, ohradujúc sa právom na deti a adopciu, ktoré v skutočnosti neexistuje pre nikoho, ani pre heterosexuálne páry. Deti nie sú vecami alebo nástrojmi pre realizáciu, sú osobami.
Ani samotné homosexuálne páry nemôžu negovať tento rozdiel medzi pohlaviami, pretože sú alebo ženami alebo mužmi, teda neeliminujú polaritu ako takú, ale vylučujú ju zo vzťahu ďalším výberom, ktorým ju prispôsobujú sebe samým. Ak homosexuálna orientácia ako taká nie je výberom – ako ňou nie je okrem iných ani tá heterosexuálna – nemá zmysel hodnotiť osoby na základe ich orientácie a je nesprávna a nemorálna každá forma diskriminácie. Voľba nejakého vzťahu, je naopak, vždy slobodným činom a ako takej sa jej prisudzuje primeraný spoločenský význam. V tomto smere sú morálne, psychologické, náboženské hodnotenia – ak sa nezmenia na urážlivé, oprávnene rozdielne a preto musia byť zahrnuté medzi občianske práva a plne vyjadrené.

Diskusia, ktorá sa momentálne rozpútala vo Francúzsku, kde sú homosexuálnym párom priznané práva a povinnosti manželského a podporného charakteru, poukazuje na nevyhnutnosť diferencovať tieto spojenia od inštitúcie rodiny.
Na osobitosť rodičovstva sa musí poukazovať ako na prejav úcty k heterosexuálnemu manželstvu. Na vytvorenie práva nestačí túžba alebo vôľa mať deti, ba čo viac, je potrebné zmluvou s budúcimi generáciami zabezpečiť sociálne a kultúrne zachovanie tejto jednoty v rozdielnosti medzi mužom a ženou, ktorá je konštitutívnou dimenziou ľudskej existencie. Zrodení z muža a ženy. Ak zanecháme spornú logiku a odmietneme vytvárať z iných nepriateľov, táto antropologická jasnosť bude môcť byť chránená takou spoločnosťou, v ktorej občianske právo nediskriminuje, bez toho, aby sa zamiešali alebo rušili rozdiely.

Preklad: Mária Fábryová