Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Tretiu nedeľu v cezročnom období

Zamyslenie na Tretiu nedeľu v cezročnom období s názvom Ježišova misia pripravil P. Milan Bubák, SVD

Možno ste už, milí priatelia, počuli termín „Mission statement“. Tento anglický termín, ktorý my v našej reholi verbistov už roky považujeme za povinný v každej provincii, je ťažké preložiť do slovenčiny, no to, čo obsahuje, sa už pomaly dostáva i na Slovensko. Možno najlepším prekladom by mohlo byť: „Definícia osobnej misie“; alebo keď ide o spoločenstvo: „Definícia misie spoločenstva“. Je totiž dobré, aby si človek pred tým, než sa do čohosi pustí, zadefinoval svoju osobnú misiu, čiže cieľ, ktorý mieni dosiahnuť alebo ku ktorému chce doputovať. Inak mu hrozí, že jeho život bude rozháraný a roztrieštený a jeho putovanie bude bezcieľne. To isté platí i o spoločenstvách a organizáciách.
Toto však nie je ničím novým. Mission statement alebo definíciu osobnej misie mal aj Ježiš. Neviem, či ste už niekedy premýšľali, kde sa táto definícia Ježišovej osobnej misie nachádza a čo presne obsahuje. Prezradím, že sa nachádza u evanjelistu Lukáša v
jeho štvrtej kapitole a budeme si ju čítať na budúcu, tretiu nedeľu cez rok. Ježiš sa úplne na začiatku svojho verejného pôsobenia vybral do Nazareta, do mesta, kde vyrastal, a tam v synagóge predniesol definíciu svojej osobnej misie. Boli to vôbec jeho prvé slová, ktoré u Lukáša povedal. Bol to text z proroka Izaiáša, ktorý sa na neho vzťahoval, a ktorý ho definoval už dávno pred jeho príchodom.
Text znie takto: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.”
Tento text je mimoriadne zaujímavý, a to nielen z obsahového hľadiska, ale aj z hľadiska štylistického, tzn. formy akou je napísaný. Keď sa naň pozrieme bližšie, Ježiš uvádza päť cieľov, kvôli ktorým prišiel. Po úvodnom oznámení, že je nad ním Duch Svätý a že tento Duch Svätý ho pomazal, hovorí, že ide splniť týchto päť vecí: 1) hlásať evanjelium chudobným, 2) oznámiť zajatým, že budú prepustení, 3) slepým, že budú vidieť, 4) utláčaných prepustiť na slobodu a 5) ohlásiť milostivý rok Pánov.
Natíska sa tu prirodzená otázka: Ktorý z týchto piatich cieľov je najdôležitejší? Kvôli ktorému prišiel v prvom rade? Možno poviete: kvôli všetkým. To je i nie je pravda. Biblisti hovoria, že Ježišov text má formu pyramídy (alebo možno lepšie trojuholníka), kde na najvyššom bode je to, čo je najdôležitejšie. K záveru, že to je trojuholník, nás privedie to, keď začneme Ježišove výroky analyzovať a porovnávať. Zistíme totiž, že prvý a piaty výrok sú rovnaké; podobne sú rovnaké aj druhý a štvrtý výrok. Iba tretí výrok nemá pár a preto tento je vraj najdôležitejší.
Pozrime sa na celý text teda ešte raz: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.”
Vidíme, že prvý cieľ – „hlásať evanjelium chudobným“ a piaty cieľ – „ohlásiť Pánov milostivý rok“ sú rovnaké. Oba sú o hlásaní: hlásať evanjelium chudobným a ohlásiť Pánov milostivý rok. Druhý cieľ – „poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení“ a štvrtý cieľ – „utláčaných prepustiť na slobodu“, znova, sú rovnaké. Oba sú o prepustení na slobodu: zajatí budú prepustení a utláčaní budú prepustení.
Jasne sa tu vyníma teda tretí cieľ a to: „oznámiť ... slepým, že budú vidieť.“ A tak to, že slepí začnú vidieť je prvý a najdôležitejší dôvod príchodu Ježiša Krista na tento svet. Že by sa tento cieľ nezdal až taký dôležitý? Je množné, že niektorí z nás by sme pokladali za dôležitejšie čosi úplne iné. Podľa mňa však nejestvuje dôležitejší cieľ, ako vidieť, znova po slepote dostať zrak.
Prečo, a čo to znamená konkrétne? Samozrejme, a verím, že nám všetkým to je úplne jasné, nejedná sa tu o telesný zrak. Ide tu o zrak vnútorný, duchovný. Koľkí z nás robíme veci, ktoré sú hlúpe, idiotské, tupé a nedomyslené. Iní to na nás vidia, my si to nepriznáme. Jedného dňa však precitneme a my začneme vidieť, čo sme zač, čo to vlastne v skutočnosti robíme a ... začneme sa hanbiť. Jednoducho nám svitne. Máte veľa ľudí, ktorí nie sú schopní vidieť hlúposti, do ktorých investujú všetku svoju energiu, peniaze, čas, vlastne celý svoj život. Takíto ľudia potrebujú zrak. Potrebujú milosť svetla, správnej perspektívy, pohľadu pokory. Písmo je plné príkladov na to, ako celé Ježišovo pôsobenie nebolo o ničom inom, iba o prinavracaní zraku ľuďom. Žene samaritánke pri studni dal zrak, taktiež obyvateľom jej dedinky. Dal zrak Marte, ktorá sa namiesto pohostinnosti rozčuľovala, dal ho Zachejovi, Levimu i iným svojim apoštolom. Ponúkal ho farizejom i bohatému mladíkovi, Pilátovi i Herodesovi, títo ho však odmietli.
Bez zraku niet správneho kráčania, bez zraku blúdime a tápame. A hrešíme. Bez zraku nevidíme, odkiaľ veci pochádzajú a kam nás vedú. Bez zraku nevidíme dobrotu Boha ani ľudí a ako dôsledok nie sme vďační. Bez zraku sme tmármi, hriešnikmi a otrokmi. Bez Ježišovho svetla nevieme odkiaľ – obrazne – fúka vietor, kde je sever. Bez zraku niet obrátenia.
Ale aj opak je pravdou: so zrakom nie je možné žiť v hriechu. Kto vidí, kto má zrak, nemôže viac žiť v tme, vyhľadávať skutky, ktoré ho degradujú a žiť v pretvárke. Každý hriech, ktorý spácha, ho bude hlboko zahanbovať a volať k pokániu a on nebude spokojný, dokiaľ sa neočistí.
Človek, ktorý dostane a má Ježišov zrak, však nebude schopný vidieť zlo a rozpačité miesta len na sebe samom, ale i okolo seba, v prostredí v ktorom žije. Ako kresťania sme volaní byť prorokmi vo svete, v ktorom žijeme. Prorok je ten, kto vidí zlo v celej jeho nahote a na toto zlo má odvahu poukázať. Jednou z najpopulárnejších metód tzv. sociálnej analýzy, veľmi obľúbenej v našej cirkvi, je metóda založená na troch krokoch: Viď! Posúď! Konaj! Človek moje začať konať iba po tom, čo situáciu správne posúdil. A správne posúdiť situáciu môže iba ten, kto má zrak, kto naozaj vidí.
Ako ale dostať zrak? Samozrejme, aj keď môžeme veľa vykonať sami, v konečnom dôsledku je to dar od Ježiša. Nakoľko ale, ako sme si povedali, získanie zraku je na vrchole pyramídy, kde vedú z oboch strán dva rovnaké schody, znamená to, že tieto schody sú cestou k zraku: Zrak môže získať iba ten, kto je prepustený na slobodu a na slobodu môžeme byť prepustení až vtedy, keď nám je ohlasovaná radostná zvesť. Inými slovami: Božie slovo, ak ho urobíme svojím každodenným pokrmom, nás bude viesť k slobode a sloboda k zraku. Ale cesta sa tu nekončí: keď sme už na vrchole pyramídy a dostaneme zrak, treba zostúpiť znova po dvoch schodoch na opačnej strane: a ako vidiaci ponúknuť slobodu všetkým tým, ktorých my utláčame svojím správaním a ohlasovať ďalším ľuďom milostivý rok Pánov. A misia tak pokračuje ďalej.
Nech je Ježišova misia, milí priatelia, inšpiráciou pre našu osobnú misiu.