Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Druhú nedeľu v cezročnom období
Zamyslenie P. Milana
Bubáka SVD na Druhú nedeľu v cezročnom období s názvom Dve vína
Nedeľné
evanjelium o tom, ako Ježiš premenil na svadbe v Káne Galilejskej vodu na víno veľmi
rád čítavam pri sobášnych obradoch. Zdá sa, že tento príbeh najlepšie vyjadruje podstatu
manželstva. Avšak nielen jeho, ale každého povolania, v ktorom ide o trvalý záväzok.
Pozrime sa ako.
Na svadbe v Káne boli dve vína. Prvé víno vzniklo prirodzeným
spôsobom. Urodilo sa na poli: hrozno dozrelo, obralo sa, vyprešovalo, šťava vykysla
a vzniklo víno a snúbenci si ho kúpili na svoju svadbu. Druhé víno prirodzeným spôsobom
ale nevzniklo; bol to zázrak. Vzniklo z vody pričinením Ježiša. Nezaobstarali si ho
mladomanželia, ale postaral sa oň Ježiš. A čo je najdôležitejšie, toto víno bolo lepšie
ako to prvé. Čo tieto dve vína symbolizujú? Sú symbolom dvoch lások, ktoré patria
do vývoja manželského vzťahu. Prvá láska sa niekedy nazýva aj romantickou láskou.
Je to láska, ktorá je prirodzená. Vyvíja sa spontánne prirodzeným spôsobom. On a ona
si padnú do oka a čosi sa v nich, v ich vnútri odohrá. Preskočí tam iskra a oni sa
do seba zaľúbia. Romantická láska je láska prirodzená vrcholne ľudská. A má bezosporu
svoje pozitíva.
1) Zaľúbencov mení. Aj on aj ona začnú pod jej vplyvom zabúdať
na seba a začnú výlučne myslieť iba na toho druhého. A objavuje sa tu galantnosť,
pozornosť, rytierskosť, veľkodušnosť. On, ktorý dovtedy šetril každý cent zrazu dokáže
vyhodiť všetky svoje peniaze za veľkú kyticu ruží, alebo za slávnostnú večeru v reštaurácii
bez toho, že by premýšľal z čoho bude žiť zajtra. Romantická láska tak dokáže zmeniť
egoistu na altruistu. 2) Romantická láska dáva ľuďom schopnosť riskovať. Ona začína
vzťah, ktorý potom vedie k rozhodnutiu. Ťažko sa rozhodnúť pre vec, pri ktorej necítime
romantiku. V romantike nie je v činnosti rozum, alebo ak aj, tak veľmi málo. Preto
je človek schopný ísť do rizika a to je dobre. Zaľúbenec sa v okamihu zaľúbenia nepýta,
či dokáže vychovať deti, alebo či budú mať kde bývať, alebo či to či ono zvládnu.
On je presvedčený, že všetko pôjde a že nič na svete nie je ľahšie, ako to, do čoho
práve idú. S vekom sa pravdepodobne zmysel pre romantiku vytráca. Ľudia v neskoršom
veku, keď uvažujú o možnom manželstve v práve začatom vzťahu, ho začnú hodnotiť rozumom
zo všetkých strán nakoniec to možno aj nechajú. Romantika je pri rozhodovaní sa pre
niečo veľmi potrebná, pretože je motorom, ktorý nás ženie dopredu. 3) Avšak romantická
láska je aj nebezpečná. A to preto, že nemá nič spoločné s realitou. Totiž to, čo
sa v romantike odohráva je vlastne to, že sa do seba nezaľúbia dvaja reálni, skutoční
partneri, ale že je to skorej projekcia seba samého do toho druhého. Ja mám vysnenú
predstavu osoby a túto predstavu zrazu vidím v tom druhom. A keď sa z druhej strany
udeje to isté, začne sa túžba po tom druhom, snaha o totálne zjednotenie sa ním, snaha
o vzťah. Lenže romantika človeka idealizuje. Každý človek je vo svojom jadre bytosťou
aj s pozitívnymi ale aj s negatívnymi vlastnosťami. Romantika toto odmieta, trvá
na vysnívanom obraze. Ten však nie je udržateľný nadlho. A keď človek z neho jedného
dňa vytriezvie nastáva šok a kríza.
Lebo človek si zrazu uvedomí, že ten druhý
má svoje vlastné predstavy, želania a očakávania, ktoré sa nie vždy zhodujú s jeho.
A to je problém. V romantickej láske sú veci pod kontrolou, alebo aspoň všetko vychádza
prirodzene a automaticky podľa očakávania. Realita je ale iná. V realite je veľa prekvapení
a aj neočakávaných a nepríjemných sklamaní. Ba aj veľa vzdoru.
Na svadbe v
Káne sa prvé víno minulo a keďže tam bol prítomný Ježiš, on sa postaral o druhé víno,
ktoré bolo lepšie ako to prvé. Druhé víno je obrazom opravdivej realistickej druhej
lásky, ktorá prichádza, keď prvá pominie. Je to láska, ktorá vníma toho druhého nie
ako predĺženie seba samého, ani nie ako predmet na vlastné uspokojenie, ani nie ako
filmové plátno, na ktoré si môže premietnuť svoj vlastný film, ale skorej ako zdroj
jedinečnosti a šancí aj pre jeho vlastný rast. Táto druhá láska nie je ľahká.
Nie je ani prirodzená ani automatická. Nesmerujeme k nej svojou prirodzenosťou. Moja
prirodzenosť mi skorej radí, keď sa začnem prebúdzať z romantiky, radšej vzťah prerušiť
a nájsť si vzťah iný, ktorý by bol znova rovnako romantický, ako ten predchádzajúci.
A tak sa vlastne stať motýľom, ktorý prelietava z jedného kvetu na druhý. Opravdivá
láska neuteká pred realitou. Skutočná láska slúži druhému a nie sebe samému. Romantická
láska je samoláska; až realistická láska je láska. Tá miluje aj keď je ten druhý iný,
ako by som si to želal, aj keď je nepríjemný, ba dokonca protivný. Tá slúži nielen
v slnečných dňoch, ale aj v dňoch zamračených a nepríjemných. Je to láska nepríjemnej
každodennej rutiny. Toto je láska, o ktorej píše apoštol Pavol v 13. kapitole svojho
Prvého listu Korinťanom: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína
sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje
sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko
znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“
Kde však takúto lásku
vziať? Presne tam, kde ju vzali mladomanželia v Káne: od Ježiša. Iba a jedine on je
autorom tejto druhej, zrelej a dokonalej lásky. Iba on dokáže premeniť nič, ba niekedy
otvorený vzdor na opravdivú lásku, tak ako dokázal premeniť vodu na víno. Veď presne
toto je zmysel sviatosti manželstva: mladomanželia pozývajú v nej Ježiša do svojho
stredu. Deje sa to troma spôsobmi: tým, že Ježiša počúvajú ako svojho učiteľa a jeho
učenie sa snažia zachovávať. najťažšia časť jeho učenia je bezosporu tá o kríži: „Kto
chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma!“
(Mt 16, 24) Je to paradox, ale symbolom dokonalej lásky je kríž a to aj v manželstve.
Ďalej tým, že Ježiša nasledujeme ako svoj vzor: on odpúšťal do krajnosti, dokonca
z lásky k nám zomrel, a konečne máme ho ako svojho pomocníka: v modltibe a vo sviatostiach
dostávame od neho silu žiť ideál lásky naplno.
Ako sme si povedali, myšlienka
o dvoch vínach platí aj pre iné záväzky, nie len pre manželský, napríklad pre kňazský
alebo rehoľný. Aj tam je často na počiatku iba romantika, ktorá je na míle vzdialená
od reality. I tak musí prísť, ak máme vo svojom povolaní vytrvať, k nahradeniu romantiky
realitou čiže prvého vína druhým. A i tam jediný, ktorý toto robí je Ježiš. Prosme,
milí priatelia, Ježiša, nech už žijeme v akomkoľvek stave – či už manželskom, alebo
kňazskom, rehoľnom či inak zasvätenom, o túžbu po dokonalosti v láske.