Ekonomický komentár: Byť kresťanom v čase ekonomickej krízy

Komentár pripravil Ondrej Sočuvka, člen Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI):

Jeden úspešný írsky podnikateľ mi raz počas duchovných cvičení povedal, že jeho najlepšie podnikateľské nápady mu nikdy nenapadli v čase kľudného podnikania, ale práve v čase krízy. Podľa jeho slov potrebuje človek istú dávku stresu, napätia a neistoty na to, aby sa vypäl k podávaniu výnimočných výkonov. A istý múdry kňaz začal svoj príhovor obrazom dnešného sveta, kde každý šprintuje k cieľu, a keď konečne cieľ dosiahneme, tak sa hneď rozbehneme za ďalším bez toho, aby sme sa poriadne zamysleli, kde bežíme. V našej spoločnosti naďalej pretrváva pocit že neuspieť v podnikaní je osobná a životná prehra - táto mentalita v nás vzbudzuje strach, a nakoniec sa radšej ani o nič nepokúšame.

Dnes hovoríme vo svete, ale aj na Slovensku, o ekonomickej kríze, a počúvame, že tak dobre ako nám bolo doteraz, nám už nikdy nebude. Kríza zároveň predstavuje príležitosť vyjsť zo zaužívaných koľají, meniť naše myslenie, vidieť a chopiť sa nových príležitostí. Viac premýšľať o tom, či robím to čo ma naozaj baví a napĺňa. Či trávime dostatok času s rodinou a s blízkymi. Čo je moja vízia a ako sa tam chcem dopracovať. Nehľadať riešenia ktoré situáciu iba odsúvajú na budúce generácie, ale riešenia, ktoré vytvárajú hodnoty. Nerozmýšľať nad malým regionálnym podnikateľským zámerom, ale od začiatku svojho premýšľania uvažovať globálne - ako svoj biznis posunúť za hranice Slovenska, napríklad aj s využitím internetu. Kritickejšie rozmýšľať nad novými podnikateľskými modelmi - už od začiatku vedieť, v čom je môj zámer jedinečný a akým spôsobom chcem, aby bol aj udržateľný.

Naši dedovia sa v ťažkých časoch nevyhovárali na krízu, neodkladali riešenie pálčivých problémov na budúce generácie, ani nevolali na štát a vládu aby im garantovali istoty. Vyhrnuli si rukávy, zaťali zuby, a poctivou prácou vybudovali to, čo v našej krajine tvorí základ hospodárstva ešte aj dnes, v 21. storočí. V súčasnosti sa stalo módou zvaľovať vinu za neutešený stav krajiny vždy na tých druhých - nezodpovední politici, leniví obyvatelia juhu Európy, nenásytní podnikatelia, neefektívny štát. Iba to osobné zamyslenie sa nad tým ako som JA prispel k tomu, aby sa situácia zlepšila, nám akosi chýba.

Úsmevné porekadlo z čias komunizmu hovorí o zamestnancoch, ktorí sa tvárili že pracujú, a o štáte ktorý sa tváril, že im za ich prácu platí. Viacerí tak vnútorne tušíme, že vybaviť si fondy alebo dotácie po známosti nám síce prinesie krátkodobé naplnenie vo forme peňazí, ale často nie je úplne všetko v súlade s kostolným poriadkom. Odvykli sme si pracovať. Doba, kedy sme bez práce získavali koláče, je nenávratne preč, či sa nám to páči alebo nie. Záleží iba na nás, či zoberieme zodpovednosť za náš život do vlastných rúk a začneme sa pozerať otvorenými očami na príležitosti okolo nás. Tí mladší z nás môžu namiesto snívania o celoživotnom zamestnaní vo veľkom podniku vyskúšať realizovanie podnikateľského plánu a priniesť vo svojom okolí službu alebo produkt, ktorý doteraz neexistoval. Tí starší môžu pri poobedňajšej prechádzke parkom zodvihnúť papier alebo upratať vysypaný kôš. Úspešný podnikateľ môže nájsť spôsob, ako mentorovať začínajúcich podnikateľov a odovzdať im svoje životné skúsenosti. Učiteľ v škole sa môže zamyslieť nad tým, ako kreatívnejšie vychovávať deti k vnímaniu hodnôt. Doktor môže poctivejšie pristupovať ku každému zo svojich pacientov. Takýchto ľudí máme už dnes okolo seba, a práve ich životné príklady by nám mali byť inšpiráciou pre našu dnešnú situáciu.
Z krízy vyjdú úspešne tí, ktorí sa neboja nových výziev a nie sú iba manuálnymi vykonávateľmi, ale rozmýšľajú kreatívne a inovatívne. My - Slováci - vieme pracovať kvalitne a poctivo kdekoľvek vo svete sa ocitneme. Neostáva nám nič iné, iba túto svoju svedomitosť a pracovitosť preukázať aj tu a teraz, na rodnej hrude. Ak nie pre nás, tak aspoň pre generácie, ktoré prídu po nás.