Benedikt XVI. pokrstil 20 novorodencov v Sixtínskej kaplnke
V dnešnú nedeľu, ktorá je sviatkom Krstu Krista Pána, pápež Benedikt XVI. pokrstil
v Sixtínskej kaplnke 20 novorodencov, deti zamestnancov Vatikánu. Ide už o dlhoročnú
tradíciu, symbolicky spojenú s touto nedeľou. Vo svojej homílii počas svätej omše,
ktorá začala o 9.45 hod. povedal:
Drahí bratia a sestry, radosť, ktorá
vzišla z Vianoc, dnes, na slávnosť Krstu Pána, dosahuje svoje naplnenie. My, tu zhromaždení,
máme pre radosť ešte ďalší dôvod. Vo sviatosti krstu, ktorú o chvíľu vyslúžim týmto
novorodencom, sa prejavuje živá a účinná prítomnosť Ducha Svätého. On, obohacujúc
Cirkev novými deťmi, ju oživuje a zväčšuje a preto máme dôvod radovať sa. Osobitne
pozdravujem vás, drahí rodičia, krstní otcovia a matky, ktorí dnes svedčíte o svojej
viere, žiadajúc krst pre tieto deti, aby sa znovuzrodili do života v Kristovi a stali
sa súčasťou spoločenstva veriacich.
Evanjeliové rozprávanie sv. Lukáša o Ježišovom
krste, ktoré sme počuli, predstavuje cestu poníženosti a pokory, ktorú si slobodne
zvolil Boží Syn, aby sa stal Otcovým obrazom, a zároveň, aby sa stal poslušný jeho
vôli, ktorou je úplná láska k človeku, až po obetu na kríži. Už dospelý Ježiš, začína
svoje verejné účinkovanie príchodom k rieke Jordán, aby od Jána prijal krst, ktorý
je znakom pokánia a obrátenia. Deje sa niečo, čo sa našim očiam môže zdať paradoxné.
Potrebuje Ježiš pokánie a obrátenie? Isteže nie. A práve on, ktorý je bez hriechu,
sa postaví medzi hriešnikov, aby sa dal pokrstiť, aby vykonal toto gesto pokánia.
Boží Svätý sa pripája k zástupu tých, čo cítia potrebu odpustenia a prosia Boha o
dar obrátenia, teda o milosť vrátiť sa k nemu celým srdcom, aby sa stali úplne jeho.
Ježiš sa chce postaviť na stranu hriešnikov, byť s nimi solidárny, vyjadrujúc tak
Božiu blízkosť. Ježiš prejavuje spolupatričnosť s nami, s našou námahou obrátiť sa,
zanechať sebectvo, hriechy, aby nám povedal, že ak ho prijmeme do života, je schopný
pozdvihnúť nás a priviesť k Bohu Otcovi. Táto Ježišova solidárnosť nie je – takpovediac
– iba jednoduchým prejavom mysle a vôle. Ježiš sa skutočne ponoril do nášho ľudského
stavu, prežíval ho úplne okrem hriechu a dokáže pochopiť našu slabosť a krehkosť.
Preto má súcit a vyberá si podiel „trpieť s“ ľuďmi a kajať sa spolu s nimi. Toto je
Božie dielo, ktoré chce Ježiš uskutočniť: Božie poslanie starať sa o toho, čo je zranený,
liečiť toho, čo je chorý, vziať na seba hriech sveta.
Čo sa stalo vo chvíli,
keď sa Ježiš nechal Jánom pokrstiť? Pred týmto pokorným skutkom lásky Božieho Syna
sa otvára nebo a viditeľným spôsobom sa v podobe holubice zjavuje Duch Svätý a zároveň
hlas z neba vyjadruje Otcovu radosť a nazýva Jednorodeného syna milovaným. Ide o skutočné
zjavenie sa Najsvätejšej Trojice, ktorá svedčí o Ježišovom Božstve, o tom, že je prisľúbený
Mesiáš, ten, ktorého poslal Boh, aby spasil svoj ľud (porov. Iz 40,2). Napĺňa sa Izaiášovo
proroctvo, ktoré sme počuli v Prvom čítaní. Pán Boh prichádza v sile, aby zničil dielo
hriechu a jeho rameno vykonáva vládu, aby vzal moc Zlému. Pamätajme však na to, že
toto rameno je ramenom vystretým na kríži a že Kristova moc je mocou toho, kto trpí
za nás. Toto je Božia moc, odlišná od moci, ktorá je vo svete. Takto prichádza Boh
s mocou, aby zničil hriech. Ježiš skutočne koná ako dobrý pastier, ktorý
pasie stádo, zjednocuje ho, aby sa neroztratilo (porov. Iz 40,10-11) a ponúka svoj
vlastný život, aby mali život. Práve skrze jeho vykupiteľskú smrť je človek oslobodený
od nadvlády hriechu a je zmierený s Otcom. Skrze jeho zmŕtvychvstanie je človek zachránený
od večnej smrti a stáva sa víťazom nad Zhubcom.
Drahí bratia a sestry, čo
sa udeje v krste, ktorý o chvíľu vyslúžim vašim deťom? Stane sa toto: Budú navždy
spojení s Ježišom hlbokým spôsobom, ponorení do tajomstva tejto jeho moci, teda tajomstva
jeho smrti, ktorá je prameňom života, aby mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní, aby sa
znovuzrodili do nového života. Tento zázrak sa dnes uskutoční vo vašich deťoch. Prijmúc
krst sa znovuzrodia ako Božie deti, účastné na synovskom vzťahu, aký ma Ježiš s Otcom,
schopné obrátiť sa k Bohu a nazývať ho s úplnou otvorenosťou a dôverou: „Abba Otče“.
Aj nad vašimi deťmi sa otvára nebo a zaznieva Boží hlas: Toto sú moje milované deti,
v ktorých mám zaľúbenie.Začlenené do tohto vzťahu a oslobodené od dedičného
hriechu stanú sa živými údmi jediného tela, ktorým je Cirkev a budú môcť žiť v plnosti
svoje povolanie k svätosti, spôsobom, ktorý im umožní dosiahnuť dedičstvo večného
života, ktoré sme získali Ježišovým zmŕtvychvstaním.
Drahí rodičia, žiadosťou
o krst pre vaše deti vyjadrujete a svedčíte o svojej viere, o radosti z toho, že ste
kresťanmi a že patríte do Cirkvi. Táto radosť pramení z vedomia, že ste získali veľký
Boží dar, vieru. Dar, ktorý si nik z nás nezaslúžil, ale je nám úplne darovaný, a
na ktorý sme odpovedali našim „áno“. Táto radosť pramení z poznania, že sme Božími
deťmi, zverenými do jeho rúk, že sa cítime prijatí v milujúcom náručí rovnakým spôsobom,
ako keď matka drží a objíma svoje dieťa. Táto radosť, ktorá poznačuje cestu každého
kresťana, sa zakladá na osobnom vzťahu s Ježišom. Tento vzťah riadi celé ľudské bytie.
On je zmyslom nášho života. Je to on, na ktorého sa oplatí vždy upierať svoj pohľad,
aby sme boli osvietení jeho pravdou, a tak mohli žiť v plnosti. Cesta viery, ktorá
pre tieto deti dnes začína, sa zakladá na istote, skúsenosti, že neexistuje nič väčšie
ako poznanie Krista, a na svedectve o priateľstve s ním medzi inými. Iba toto priateľstvo
skutočne otvára veľký potenciál ľudskej prirodzenosti. Tak môžeme zakúsiť to, čo je
dobré a čo oslobodzuje (porov. Homília na začiatku pontifikátu, 24. apríl 2005). Ten,
kto má túto skúsenosť, sa svojej viery nevzdá za nič na svete.
Dôležitou úlohou
vás, drahí krstní otcovia a krstné mamy, je podporovať rodičov pri výchove, pripojiť
sa k nim pri odovzdávaní právd viery a svedectve o evanjeliových hodnotách a pomáhať,
aby tieto deti rástli v stále hlbšom priateľstve s Pánom. Pokúste sa im neprestajne
ukazovať váš dobrý príklad prostredníctvom konania v duchu kresťanských čností. Nie
je ľahké otvorene manifestovať svoju vieru a správať sa podľa nej bez kompromisov,
zvlášť v kontexte, v akom žijeme, pred spoločnosťou, ktorá považuje tých, čo veria
v Ježiša za nemoderných a nereálnych. V tejto mentalite môže i medzi kresťanmi nastať
situácia, že vzťah s Ježišom budú považovať za niečo obmedzujúce, niečo, čo hatí vlastnú
osobnú realizáciu. „Na Boha sa hľadí ako na obmedzenie našej slobody, ako zábranu,
čo treba odstrániť, aby človek mohol byť úplne sám sebou“ (L´infanzia di Gesù, 101).
To však nie je pravda! Táto predstava ukazuje, že vzťah s Bohom absolútne nie je pochopený,
pretože na ceste viery si postupne uvedomujeme, ako Ježiš koná oslobodzujúcou Božou
láskou, ktorá nás vyvádza z egoizmu, aby sme sa stali sebou samými, a tak nás privádza
k plnému životu v spoločenstve s Bohom a otvorenými voči druhým. «Boh je láska; a
kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom» (1 Jn 4,16). Tieto slová Prvého
Jánovho listu mimoriadne jasne vyjadrujú jadro kresťanskej viery: kresťanský obraz
Boha, a v jeho dôsledku, aj obraz človeka a jeho životnej cesty“. (Enc. Deus caritas
est, 1).
Voda, ktorou budú deti poznačené v mene Otca i Syna i Ducha Svätého,
ich ponorí to „prameňa“ života, ktorým je Boh sám, a urobí ich jeho skutočnými deťmi.
Toto semienko teologálnych čností – viery, nádeje a lásky -, ktoré do ich sŕdc vloží
Boh mocou Ducha Svätého, musí byť vyživované Božím slovom a sviatosťami, aby mohli
rásť a dozrieť tak, aby z každého z nich učinili pravým Pánovým svedkom. Keď zvolávame
na týchto maličkých Ducha Svätého, zverujeme ich do ochrany Panny Márie. Nech ich
ona vždy chráni svojou materinskou prítomnosťou a nech ich sprevádza v každej chvíli
ich života. Amen. Preklad: Jozef Šofranko SJ