Stretnutie Benedikta XVI. s Diplomatickým zborom vo Vatikáne

Dnes dopoludnia sa pápež Benedikt XVI. stretol s členmi Diplomatického zboru akreditovanými pri Svätej stolici. Ide o stretnutie, ktoré sa koná pravidelne začiatkom nového roka. Pokoj, ekonomická kríza, rešpektovanie života: také boli tri hlavné piliere príhovoru Svätého Otca, v ktorom opätovne vyzval k pokoju vo všetkých krajinách, od Sýrie cez Kongo až po Nigériu, kde sú ľudia sužovaní vojnou a násilím. Ako povedal, od svojho vzniku Cirkev upriamuje pozornosť na „každý národ“, keďže jej cieľom je ľudský pokrok. Pápež vychádzal z poslania Cirkvi, keď pripomenul hlavné výzvy, ktorým v súčasnosti čelí dnešný svet. V úvode si zaspomínal aj na svoje cesty v roku 2012 do Mexika, na Kubu a do Libanonu, ktoré podľa neho „potvrdili občiansku angažovanosť kresťanov v týchto krajinách“.

Svätá stolica v súčasnosti udržuje plné diplomatické vzťahy so 179 štátmi a je prítomná v mnohých medzinárodných organizáciách, kde má štatút pozorovateľa. Podľa historika Agostina Giovagnoliho z Katolíckej univerzity v Miláne tento vysoký počet štátov, ktoré majú záujem udržiavať vzťahy s najmenším štátom na svete, poukazuje na morálnu prestíž, ktorej sa teší Svätá stolica a osobitne pápež. „Myslím si, že ide o vyvrcholenie dlhých dejín. Dejín, ktoré sa začali v modernej dobe, keď bola postava pápeža čoraz viac definovaná ako postava ,spoločného otca‘, pretože sa zaujíma o osudy všetkých národov. A práve na základe postavy spoločného otca sa začala rozvíjať diplomacia Svätej stolice, ktorá bola od počiatku diplomaciou pokoja. To znamená, že pápež zasahoval do sporov medzi štátmi v snahe podporiť pokoj. Táto úloha zosilnela, keď pápež stratil svetskú moc. Z tohto pohľadu išlo o veľkú výhodu, pretože, paradoxne, strata svetskej moci značne zvýšila morálnu prestíž pápeža,“ tvrdí historik Giovagnoli. Podľa neho je diplomacia Svätej stolice v tom smere originálna, pretože sa nesnaží o obranu svojich politických a ekonomických záujmov štátu, ale koná v záujme celého sveta. Pôsobí vo viacerých organizáciách ako pozorovateľský štát a napriek tomu, že nie je ekonomickou superveľmocou, môže prispievať konkrétnym spôsobom.
Svätej stolici sa ale doteraz nepodarilo nadviazať diplomatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Pápež pred niekoľkými dňami odovzdal prostredníctvom posolstva Urbi et orbi gratuláciu aj novému čínskemu vedeniu. Giovagnoli hovorí, že ide o istú novinku: „Všeobecne sa pápeži v posledných desaťročiach samozrejme zameriavali na katolíkov v Číne, veľmi často sa obracali na čínsky ľud, ale nikdy nie priamo na riadenie, autority Čínskej ľudovej republiky, a už vôbec nie v tak dôležitom momente, akým je vianočné posolstvo Urbi et orbi.“ Historik z milánskej univerzity to považuje za pozitívnu ofenzívu zo strany Svätej stolice a pápeža samotného. Ďalšie vzťahy by sa preto podľa neho mohli vyvíjať smerom k vzájomnému rešpektu a spolupráci. – mf –