„Konflikt, ktorý neušetrí bezbranných a vyžaduje si nevinné obete“. Takto Benedikt
XVI. označil drámu v Sýrii počas stredajšieho Vianočného posolstva Urbi et orbi a
v modlitbe prosil o „politické riešenie situácie“. Miestna Cirkev, ako aj Benedikt
XVI., prejavili konkrétnym spôsobom podporu a solidaritu s trpiacim národom. O tom
už hovorí kardinál Robert Sarah, predseda Pápežskej rady Cor unum, ktorý pred
nedávnom osobne navštívil sýrskych utečencov v Libanone. „Minulý mesiac
som navštívil skupiny utečencov v údolí Bekaa a už vtedy bola situácia veľmi vážna.
Žijú v hrozných podmienkach – bez vody, elektriny, zdravotnej starostlivosti... .
Teraz, po mojej návšteve sa situácia ešte zhoršila. Prišla zima a konflikt v krajine
sa stále prehlbuje. Čísla, ktoré sú zverejnené hovoria, že je viac ako 40-tisíc obetí,
viac ako dva milióny utečencov v samotnej Sýrii a pol milióna utečencov, ktorí hľadajú
záchranu v susedných krajinách. Sme v neustálom spojení s miestnymi Cirkvami a charitatívnymi
organizáciami pôsobiacimi na Blízkom východe, ktoré nás informujú o nových bojoch,
o materiálnych, psychologických a duchovných podmienkach obyvateľstva, o zneužívaniach
rôzneho druhu, ktoré si vyžadujú ďalšie obete. Na otázku, čo konkrétne môže
Cirkev urobiť v týchto podmienkach, kardinál Sarah odpovedal: „Benedikt XVI.
navštívil Libanon osobne, a tak poukázal na celý región, vyzývajúc k modlitbám osobitne
za mier v Sýrii. Na slávnosť Narodenia Pána s osobitným ohľadom na deti vyjadril
národom svoju duchovnú blízkosť a starosť o zhoršujúcu sa situáciu v Sýrii.
Počas mojej návštevy utečencov som zistil, aké dôležité sú výzvy k modlitbe, slová
a skutky. Výzvy Svätého Otca na pokoj a zmierenie, adresované bojujúcim stranám, medzinárodnému
spoločenstvu, aby reagovalo účinnejšie, sú dostatočne jasné. Vojna a ničenie nikdy
neprinesú riešenie socio-politických problémov. To sa môže budovať jedine spoločne
prostredníctvom dialógu a ochoty. Cirkev žiada, aby sa už neopakovali vojenské
aktivity ako tomu bolo v Iraku, Lýbii a Pobreží Slonoviny. „Už nikdy viac vojna“ povedal
Pavol VI. v roku 1965 v New Yorku. Tie isté slová opakuje Benedikt XVI. Cirkev
vykonáva svoju humanitárnu činnosť v prospech obetí konfliktu prostredníctvom hrdinskej
a veľkodušnej práce mnohých katolíckych charitatívnych organizácií, ktoré pôsobia
priamo na mieste hneď od začiatku konfliktu. Musíme urobiť všetko, čo sa dá. Musíme
pomáhať všetkým.
Je táto kríza podľa vás iba vrcholom veľkého ľadovca alebo
je to osobitný prípad? „Každá vojna je odlišná od iných. Má svoju históriu
a vlastný dynamizmus vychádzajúci zo situácie. Aj zainteresovaní, či už miestni alebo
medzinárodní majú svoje vlastné záujmy. V tomto zmysle je aj Sýria osobitným a veľmi
komplexným prípadom. Na jednej strane sa hľadajú možnosti mieru,
na druhej strane sme vo svete dospeli k takému bodu humanitárnej krízy, ktorá
nemá obdoby v predchádzajúcich dejinách: čo sa týka počtu ozbrojených konfliktov,
alebo prírodných katastrof. V tejto chvíli je vo svete 70 humanitárnych kríz – najvyšší
počet od Druhej svetovej vojny. Je to číslo potvrdené priamo miestnymi Cirkvami, a
katolíckymi charitatívnymi organizáciami, ktoré sa denne obracajú na Pápežskú radu
Cor Unum. Príchod Emanuela – Boha s nami – (...) je dôvodom, pre ktorý pozdvihujeme
náš hlas k Bohu a dávame svoje telo a dušu do služby aktívnej a konkrétnej lásky voči
každému človeku.
Vo vojne sú najnevinnejšími obeťami deti... Aké sú nové
a alarmujúce prípady? Toto je najväčší škandál. Vo vojnách sú bezbranní civilisti
využívaní na vojenské ciele, sú zneužívaní najrozličnejšími spôsobmi a deti patria
k najbezbrannejším a najmenej chráneným obetiam. Asi najvážnejším prípadom, do ktorého
sú zapojené viaceré krajiny, je oblasť Sahelu, kde je nedostatkom potravín postihnutých
viac ako 18 miliónov ľudí, ktoré spôsobilo sucho. Štyri milióny detí do 5 rokov trpia
nejakou formou podvýživy a 1,1 milióna z nich sú v ohrození života z nedostatku jedla.
Momentálne ich prežitie závisí iba na humanitárnej pomoci, ktorú zabezpečujú aj viaceré
katolícke organizácie. V Mali sa situácia ešte zhoršila kvôli vojenskému konfliktu,
ktorý spôsobil, že je tam viac ako 450- tisíc utečencov a tých, ktorí prišli o svoje
domovy. (...) Toto všetko sú dôvody, prečo má byť naša charitatívna činnosť ešte pozornejšou,
konkrétnejšou a hlbšou. V tvárach týchto detí môžeme vidieť tvár malého Ježiša. Počas
týchto sviatkov Vianoc, v mene tisícov detí, žien a starých, ktorí zomierajú od hladu
a zimy v Sýrii, v krajinách oblasti Sahel, žiadam vlády a inštitúcie, ktoré
majú možnosti financovania, aby darovali štedrú podporu na záchranu celých národov
postihnutých hrôzami vojny a prírodných katastrof. –js-