Ekonomický komentár: Učiť k úcte, ctiť si učenie

Komentár pripravila Jozefína Mickova, členka Klubu kresťanských ekonómov

Na základe štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom "Vzdelávanie v kocke v roku 2012", sa hrubý ročný plat slovenského učiteľa druhého stupňa základnej školy s 15-ročnou praxou v roku 2010 nachádzal pod hranicou 15 000 USD, ktorá predstavuje približne 11 200 EUR ročne. Pre porovnanie, v Luxembursku dosahuje táto suma vyše 100 000 USD, v Nemecku, Holandsku viac ako 60 000 USD ročne. S týmto údajom sa Slovenská republika dostala v rámci jednotlivých krajín na takmer úplný koniec všetkých krajín, pričom Maďarsko, Poľsko i Česká republika dosiahli vyššie hodnoty, ako Slovensko. Táto suma zároveň predstavuje menej ako 50 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka pracujúceho na Slovensku. Naša pozícia na posledných miestach aj čo sa týka podielu výdavkov do školstva na celkových štátnych výdavkoch pre rok 2009 dotvára smutnú štatistiku. Koncepcia, resp. odvaha na riešenie nielen platovej otázky učiteľov, ale aj celkovej koncepcie zmysluplného a efektívneho školstva však zatiaľ na Slovensku chýba.

Určite je tento vývoj na Slovensku spôsobený rozličným vnímaním poslania školy a vzdelávania ako takého a s tým súvisiacimi prejavmi úcty k učiteľskému povolaniu. Niekomu škola zabezpečuje prvoradú funkciu: postarať sa o dieťa, zabezpečiť jeho fyziologické potreby v neprítomnosti rodiča. Pre iných škola nahrádza funkciu rodiča a rodičovskej výchovy. Dieťa sa v škole učí emocionálnej inteligencii, nadväzuje kontakty, rieši konflikty. Niektorí od školy očakávajú rapídny nárast IQ svojho dieťaťa, maximálny rozhľad, či úspešnú prípravu na ďalšie prijímačky, alebo pracovný pohovor.
Od týchto očakávaní sa odvíja aj ďalšia budúcnosť slovenského školstva. Budú vznikať súkromné, resp. od štátu nezávislé školy, ktoré sa budú venovať buď špeciálnej oblasti, alebo budú vytvárať doplnok k už existujúcemu štúdiu, budú fungovať na základe takzvaného princípu subsidiarity. Ako napríklad bratislavské Kolégium Antona Neuwirtha zamerané na štúdium kresťanskej kultúry venujúce sa študentom rôznych vysokých škôl. Takisto nastupuje trend homeschoolingu, takzvaného učenia detí doma, či vytváranie individuálnych/súkromných škôl skupinou rodičov, ktorí sledujú presne stanovený cieľ s vopred stanovenými učebnými metódami. Takáto decentralizácia je typická pre trhovú ekonomiku a slobodné hospodárstvo, tieto príklady sú však spojené s iným prerozdeľovaním peňažných prostriedkov na vzdelávanie, najmä tých súkromných. A bohužiaľ predstavujú len malé "ostrovčeky" oproti klasickému štátnemu vzdelávaniu.


Ale ako každý biznis či ako každý fungujúci medziľudský vzťah, všetky formy budúceho školského systému musia byť založené na veľmi vzácnej cnosti, ktorou je úcta. Tak ako súčasná ekonomická kríza do veľkej miery predstavuje krízu morálnu, aj kríza školstva je výsledkom neúcty. Neúcty voči učiteľskému poslaniu. Zo strany štátu, verejnosti, rodičov, detí.

Tak, ako si dnes čoraz menej detí, resp. študentov váži svojho učiteľa, tak budú študenti v budúcnosti chcieť, aby ich učili práve takí učitelia, ktorých si budú vážiť pre ich trpezlivosť, odbornosť, nadhľad. Ale aj učitelia si budú vážiť svojich žiakov, ak na nich budú prísni, spravodliví a budú svoje povolanie brať ako výzvu, nie ako zárobok, či povinnosť. V neposlednom rade však nesmie chýbať ani úcta rodičov. K učiteľom ako k autorite a pomocníkom vo výchove a v odovzdávaní vedomostí a skúseností a takisto k deťom ako k osobnostiam s potenciálom a individuálnymi talentami.

Mali by sme však vyzdvihnúť, že už dnes existuje veľa rodičov, ktorí sa aktívne zapájajú do aktivít školy a hlavne veľa učiteľov, ktorí sa pre svoje povolanie narodili. Maximálne sa angažujú, venujú sa deťom i vo svojom voľnom čase. Robia to radi, z presvedčenia - veria, že vychovávajú budúcu generáciu lídrov - vedcov, právnikov, inžinierov, ekonómov, lekárov, podnikateľov ako i budúcich učiteľov. Ľudí, ktorí budú vytvárať nové spoločenstvá, novú spoločnosť. Takíto učitelia k tomu pristupujú zodpovedne, hoci za málo vlastného osohu. A práve takíto učitelia potrebujú od nás všetkých podporu, uznanie a potrebujú od nás hlavne úctu.
Počas nasledujúcich vianočných dní sa všetci môžme inšpirovať najväčším Učiteľom, jeho láskou v podobe Ježiša, ako i príkladom Ježišových rodičov. A ich nekonečnou vzájomnou úctou...