„Prečo chudoba” – k tejto témenadnárodného projektu Európskej vysielacej únie
(EBU), ktorého cieľom je vyprovokovať diskusiu o príčinách chudoby v 21. storočí sa
teraz pred Vianocami vrátil prostredníctvom niekoľkých vyjadrení kardinál Robert Sarah,
predseda Pápežskej rady Cor unum. Ide ozvýšenie vnímavosti medzinárodnej verejnej
mienky na opomínanú skutočnosť, týkajúcu sa miliardy ľudí na celom svete. Túto otázku
„Prečo chudoba“ sme položili aj predsedovi Pápežskej rady Cor Unum, ktorá je akýmsi
ministerstvom pre charitu pápeža a po celom svete distribuuje pomoc najchudobnejším
alebo postihnutým prírodnými katastrofami.
„Je ťažké odpovedaťna tútootázku, pretožechudobabolavždyľudskourealitou.
Myslímsitiež, žechudobajeskutočnosťou zapríčinenou ľuďmi:Pretože akvytvárame okolnostiživotaakojevojna,zapríčiňujemechudobu. Akvytváramenespravodlivosť, napr. nejakú ekonomickúorganizáciu, ktorá poskytujevýhodylenbohatým, vytváramechudobu. Pretochudobajeľudskáskutočnosť,
ktorábude vždyexistovať, ktorá alenie je lennegatívnymaspektom. Zdásami, žechudobamôžebyť ajpozitívnouskutočnosťou, pretožejeto spôsobživotavstriedmosti,
jednoduchosti,bezzaťažovanianašichživotovtoľkými nepodstatnými vecami.“
Kardinál,
inak pôvodom z Guiney v západnej Afrike, poukázal na zaujímavý paradox chudoby a slobody,
či dokonca šťastia:
„Na základemojich skúseností napríklad
vnímam, žechudobnékrajiny sú radostnejšie,
majúviacdôveryvživot,
väčšiu spokojnosť,nežľudia,
ktorímajúvšetko.Myslímteda, žemusímebojovaťprotibiede, teda skutočnosti, že ľudia nemajúnič, žiadnydomov, žiadnejedlo, žiadnu zdravotnú starostlivosť. Musiamaťminimum nevyhnutné pre dôstojnýživotľudských bytostí stvorených na obrazsvojhoStvoriteľa.
Avšakmusímechudobu ajpodporovať,
pretože jeaj dobrom pre ľudí. Užv
Staromzákone sa hovoríochudobnýchJahveho, priateľochBožích;Ježišsámpovedal: «Blahoslavení chudobní»...VevanjeliupodľaLukášazas
hovorí: «Pán ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným» (porov.
Lk 4,18). AsvätýPavolhovorí, že«Kristus sa stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou
obohatili» (porov. 2Kor 8,9). Gaudiumetspeshovorí, že«duch chudobyjeslávouaznamenímKristovejCirkvi». Apotom, myrehoľníci
skladámesľubchudoby...Odstraňovaniechudobyznáboženskéhoaľudského
života sa minezdásprávne.Chudobajeskutočnosťoupozitívnou. Dôležité
však jerozlišovaťmedzibiedouachudobou. Totiž aj myvytváramechudobu,
keď odopierame človekumožnosťpracovaťazískať tak potrebnéminimum. Vždysomhovoril,žesatietoslogany‚Musíme odstrániťchudobu‘sú urážkou chudobných, pretožeJežišpovedal: «Chudobnýchbudetemaťvždy».Avšakmusímepracovať
na tom, aby tu nebolabieda.“
Kardinál
Sarah uviedol príklad, ako odpovedá Cirkev na drámu chudoby, biedy:
„Podľamojichskúsenostímisionári sa vždysnažilidať ľuďom dôstojnosť, cez poskytovanie
potravín, starostlivosti ozdravie, budovanie škôlanemocníc, ako aj skrze podporovanie ich vlastnej
produkcie.Takžebojprotichudobeznamenázlepšiť podmienkyživota aprácev týchto populáciách. AtorobíCirkevvšade: buduješkoly, zdravotnícke zariadenia, podporuje
poľnohospodárstvo. Je skutočne jednou zforiemchudobynemaťškolu, a teda nemôcť
formovať ducha, viesť k reflexii, aby progres smeroval
k celkovému dobručloveka, nieibamateriálnemu, ale ajduchovnému.“
Ako
predseda Cor Unum ste niesli príspevky na pomoc obetiam zemetrasenia na Haiti, Japoncom
postihnutým zemetrasením a cunami, nedávno ste boli na návšteve utečencov zo Sýrie
v Libanone. Čo vám zostalo v mysli z týchto stretnutí? Kardinál odpovedá:
„Čosa ma najviac dotklo bolo, keď som vidiel to očakávanie
ľudí, anehovorím lenomateriálnej
pomoci. Keďsombol naposledy
vLibanone, bola tam pani, ktorámipovedala: ‚Vezmitesimôjhosyna, máštyrimesiace, vezmiteho a zachráňte.‘Tátožena,
celá zahalená, žiadala s plačomopomoc,
pretožebola dojatá, ako sa o ňu s láskou a úctou
postarali... Ajkeď sombolvJaponsku,
dvamesiacepomojomnávratedoRímasomdostal listod
istej budhistky, v ktorom napísala: ‚Keďbolocunami,
s množstvomľudskýchamateriálnychstrát, chcelasom si vziaťmôjživot.Ale potom,čo som videlahádzaťkvetydo vody na uctenie si tých,
čo sa stratili v mori, po tom, ako som vás počula modliť sa za rodiny, ktorétrpia, vzdala som sa úmysluvziať si život‘. Takže
to, čo sa ma najviac dotýka, je skutočnosť, že prácaCorUnumnie je prácou, ktorá prinášalenmateriálnu
pomoc, ale ajduchovnú útechu. Apre mňaprinavrátiťdôstojnosťžene,
zaobchádzaťsňou ako s človekommilovanýmBohomasprostredkovať,
žeonasi to uvedomí, jeviacneždávaťmilióny...
Vidieť chudobu, biedu, životnépodmienkymi pomáhalepšie sa modliť zasvet,
ktorýpotrebujepokoj. My
vytvárame túto biedu, a to predajomzbraní, ktoré ničia ľudské
životy, ako aj toutoglobálnouekonomickouštruktúrou, ktorá podporuje nárastchudoby.
Ztohtodôvodu robíme našuprácu
a zároveňsamodlíme, abysvetprijal od Pána väčšiumúdrosť,
abymoholbyť svet krok za krokom lepší.
Myslím, žeten, ktoprinášalepšísvet jeJežišKristus,
ktorého narodenie čakáme. Nie vBetleheme,
ale vnašichsrdciach, vnašichrodinách, vnašichpolitickýchaekonomickýchinštitúciách. Je to
on, ktomôžezmeniť všetko...“
–jk-