Cyrilometodské posolstvo na Druhom vatikánskom koncile
Nasleduje pätnásta časť
rubriky o Druhom vatikánskom koncile s názvom Cyrilometodské posolstvo na Druhom
vatikánskom koncile. Pripravil ju Jaroslav Mudroň SJ.
Rok viery, ktorým
si pripomíname 50 rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu, slávime súbežne
s Rokom sv. Cyrila a Metoda, ktorí pred tisícstopäťdesiatimi rokmi prišli na územie
Veľkej Moravy. Podobne tomu bolo aj v rokoch 1962-1963, keď popri záujme celého sveta
o Druhý vatikánsky koncil sa pozornosť Slovákov, Čechov a iných slovanských národov
obracala aj na jubileum príchodu solúnskych bratov. Ako ani dnes nie je ťažké nájsť
medzi týmito udalosťami symbolické prepojenie, rovnako ani počas Druhého vatikánskeho
koncilu nepôsobilo rušivo spojiť význam koncilu s posolstvom slovanských vierozvestcov.
Hlavným činiteľom osláv sv. Cyrila a Metoda v Ríme bol biskup Andrew Grutka,
americký biskup z Gary v štáte Indianapolis, ktorého rodičia pochádzali zo Spišskej
Starej Vsi a ktorý priam žil cyrilometodskou tradíciou. Prítomnosť všetkých biskupov
Cirkvi na koncile bola preňho ideálnou príležitosťou, aby svoje iniciatívy zosúladil
s biskupmi z ostatných slovanských krajín. V Ríme už v tom čase jestvoval Ústav sv.
Cyrila a Metoda ako aj diecézna skupina Apoštolát sv. Cyrila a Metoda.
Záujem
všetkých bol v prvom rade venovaný pozostatkom sv. Cyrila – lepšie povedané – pátraniu
po nich, pretože po vpáde Napoleonových vojsk do Večného mesta boli bezpečne ukryté
a nevedelo sa kde. Až na základe archiválneho výskumu prof. Boylea, dominikána z Kláštora
sv. Klementa, sa podarilo nájsť časť pozostatkov sv. Cyrila. V júli 1963 skupina bádateľov
pod jeho vedením našla v letnom sídle istej rímskej šľachtickej rodiny schránku s
označením: Ex ossibus sancti Cyrili – z kostí sv. Cyrila.
Nájdenie
vzácnych relikvií bolo veľkým podnetom pre záverečné vyvrcholenie osláv v novembri
1963 počas druhej fázy zasadaní Vatikánskeho koncilu. Ba zdalo sa byť priamym riadením
Prozreteľnosti, že tieto oslavy sa zakončili deň pred rokovaním o novej schéme s názvom
O ekumenizme.
Vo štvrtok 14. novembra 1963, potom, ako sa na koncile hlasovalo
o rôznych úpravách v dokumente o masmédiách, sa vyše 150 členná skupina biskupov a
troch kardinálov vybrala do Sixtínskej kaplnky na ceremóniu odovzdania pozostatkov
sv. Cyrila pápežovi.
„Nech príde k Nám posvätná a vzácna čiastka relikvií
sv. Cyrila, sprevádzaná nábožnou spomienkou jeho svätého brata Metoda, a nech
nájde v našom radostnom a láskyplnom uctievaní záruku bedlivej a vernej opatery!“
Začal svoj príhovor pápež Pavol VI., ktorý prirovnal toto odovzdanie relikvií k dávnemu
skutku sv. Cyrila a Metoda, keď aj oni sami priniesli z Byzancie do Ríma pozostatky
pápeža Klimenta.„A tak táto relikvia má svoju históriu, ktorá sa stáva tradíciou.
Pokladáme si za povinnosť (...) vidieť v tomto výrečnom znaku (...) nábožné a srdečné
puto, ktoré spája dávne časy s našimi, ďaleké krajiny s (...) Rímom, vzdialené národy
s veľkou rodinou – Cirkvou Kristovou... Tento príbeh, zdá sa, nadobúda
symbolický význam vo chvíľach, keď sa v Ríme koná II. vatikánsky koncil. Tento koncil
má za cieľ aj to, aby podľa možnosti uvoľnil všetky cesty k návratu do jedinej Kristovej
Cirkvi... Cyril sa stáva symbolom stretnutia a jednoty.“ Relikvie sv. Cyrila
boli o tri dni neskôr, v nedeľu 17. novembra uložené v Bazilike sv. Klementa. A podobne
ako pred tisícsto rokmi slúžili sv. Cyril a Metod slovanskú bohoslužbu za prítomnosti
pápeža Hadriána II., tak v ten deň slávili za prítomnosti pápeža Pavla VI. slovansko-byzantskú
liturgiu traja biskupi: z Bulharska, Ruska a Bieloruska – a spolu s nimi i viac ako
päťdesiati biskupi, väčšinou zo slovanských krajín, vrátane našich troch biskupov:
Nécseya, Lazíka a Pobožného. Boli tu tiež hlavní aktéri Druhého vatikánskeho koncilu
– kardináli Cicognani, Tisserant a Bea.
Druhý deň na zasadnutí koncilu v Chráme
sv. Petra bolo na programe predstavenie nového dokumentu O ekumenizme. Jednota, ktorá
sa deň pred tým slávila pod záštitou sv. Cyrila, sa mala teraz zviditeľniť na papieri
a dostať hodnotu koncilového dokumentu. Bol to začiatok dlhej cesty dialógu. Napokon
sa cyrilometodská tradícia ešte v ten istý týždeň po oslavách predostrela všetkým
koncilovým otcom počas štvrtkovej rannej sv. omše, ktorá sa slávila v tzv. hlaholskej
liturgii. Prevažná väčšina zúčastnených dovtedy ani netušila, že takáto liturgia jestvuje,
a keď ráno 21. novembra vstúpili do chrámu, dostali brožúrku s textom: „Rímsko-slovanská,
čiže hlaholská liturgia je liturgia rímskeho obradu v staroslovienskom jazyku. Nazýva
sa aj hlaholskou liturgiou, podľa hlaholského písma, ktoré sa používalo...
Od 16. stor. text a posvätné obrady sú tie isté ako v rímskom obrade. Avšak
pred tým boli v nich viac-menej badateľné stopy takzvanej liturgie sv. Petra, ktorá
bola zaužívaná na začiatku stredoveku v Solúne a ktorú sv. Cyril a Metod preložili
do staroslovienskeho jazyka. Títo dvaja svätí slovanskí apoštoli sú nielen pôvodcovia
byzantsko-slovanskej, ale aj rímsko-slovanskej liturgie. Túto poslednú schválili pápeži
Hadrián II. a Ján VIII. pre Slovanov v strednej Európe... Zachovala
sa od 9. stor. a podnes sa pravidelne používa v ôsmich chorvátskych diecézach a od
Benedikta XV. aj v Československu, ale iba na niektorých miestach a v určitých dňoch.“
Otázku, nakoľko je tento text historický pravdivý a či tzv. hlaholská liturgia,
praktikovaná v Chorvátsku, odpovedá staroslovienskemu obradu sv. Cyrila a Metoda,
prenecháme historikom. Pre nás, ako aj pre koncilových otcov, mala väčší význam symbolika
celej tejto tradície. Veď to, o čo sa koncil pokúšal, nebolo ničím novým v Cirkvi.
Akoby sa teraz samotní konciloví otcovia ocitli v roly solúnskych bratov, ktorí viac
skutkami ako slovami musia vyriešiť otázku jednoty Cirkvi v jej rozmanitosti a mnohotvárnosti.
Zaujímavosťou je, že počas tzv. hlaholskej liturgie, celebrovanej biskupom
Grutkom, spieval vatikánsky zbor piesne zo slovenského JKS. A tak aj na koncile, historickom
okamihu storočia, zazneli piesne ako: Ty si, Pane, v každom chráme; Ježis,
Ježiš, príď ku mne a K Márii voláme v každej úzkosti, ktoré patria k bežnému
repertoáru aj dnešných svätých omší v slovenčine.