2012-12-17 18:31:18

Cyrilometodské posolstvo na Druhom vatikánskom koncile


RealAudioMP3 Nasleduje pätnásta časť rubriky o Druhom vatikánskom koncile s názvom Cyrilometodské posolstvo na Druhom vatikánskom koncile. Pripravil ju Jaroslav Mudroň SJ.

Rok viery, ktorým si pripomíname 50 rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu, slávime súbežne s Rokom sv. Cyrila a Metoda, ktorí pred tisícstopäťdesiatimi rokmi prišli na územie Veľkej Moravy. Podobne tomu bolo aj v rokoch 1962-1963, keď popri záujme celého sveta o Druhý vatikánsky koncil sa pozornosť Slovákov, Čechov a iných slovanských národov obracala aj na jubileum príchodu solúnskych bratov. Ako ani dnes nie je ťažké nájsť medzi týmito udalosťami symbolické prepojenie, rovnako ani počas Druhého vatikánskeho koncilu nepôsobilo rušivo spojiť význam koncilu s posolstvom slovanských vierozvestcov.

Hlavným činiteľom osláv sv. Cyrila a Metoda v Ríme bol biskup Andrew Grutka, americký biskup z Gary v štáte Indianapolis, ktorého rodičia pochádzali zo Spišskej Starej Vsi a ktorý priam žil cyrilometodskou tradíciou. Prítomnosť všetkých biskupov Cirkvi na koncile bola preňho ideálnou príležitosťou, aby svoje iniciatívy zosúladil s biskupmi z ostatných slovanských krajín. V Ríme už v tom čase jestvoval Ústav sv. Cyrila a Metoda ako aj diecézna skupina Apoštolát sv. Cyrila a Metoda.

Záujem všetkých bol v prvom rade venovaný pozostatkom sv. Cyrila – lepšie povedané – pátraniu po nich, pretože po vpáde Napoleonových vojsk do Večného mesta boli bezpečne ukryté a nevedelo sa kde. Až na základe archiválneho výskumu prof. Boylea, dominikána z Kláštora sv. Klementa, sa podarilo nájsť časť pozostatkov sv. Cyrila. V júli 1963 skupina bádateľov pod jeho vedením našla v letnom sídle istej rímskej šľachtickej rodiny schránku s označením: Ex ossibus sancti Cyrili – z kostí sv. Cyrila.

Nájdenie vzácnych relikvií bolo veľkým podnetom pre záverečné vyvrcholenie osláv v novembri 1963 počas druhej fázy zasadaní Vatikánskeho koncilu. Ba zdalo sa byť priamym riadením Prozreteľnosti, že tieto oslavy sa zakončili deň pred rokovaním o novej schéme s názvom O ekumenizme.

Vo štvrtok 14. novembra 1963, potom, ako sa na koncile hlasovalo o rôznych úpravách v dokumente o masmédiách, sa vyše 150 členná skupina biskupov a troch kardinálov vybrala do Sixtínskej kaplnky na ceremóniu odovzdania pozostatkov sv. Cyrila pápežovi.

Nech príde k Nám posvätná a vzácna čiastka relikvií sv. Cyrila, sprevádzaná nábožnou spomienkou jeho svätého brata Metoda, a nech nájde v našom radostnom a láskyplnom uctievaní záruku bedlivej a vernej opatery!“ Začal svoj príhovor pápež Pavol VI., ktorý prirovnal toto odovzdanie relikvií k dávnemu skutku sv. Cyrila a Metoda, keď aj oni sami priniesli z Byzancie do Ríma pozostatky pápeža Klimenta.„A tak táto relikvia má svoju históriu, ktorá sa stáva tradíciou. Pokladáme si za povinnosť (...) vidieť v tomto výrečnom znaku (...) nábožné a srdečné puto, ktoré spája dávne časy s našimi, ďaleké krajiny s (...) Rímom, vzdialené národy s veľkou rodinou – Cirkvou Kristovou... Tento príbeh, zdá sa, nadobúda symbolický význam vo chvíľach, keď sa v Ríme koná II. vatikánsky koncil. Tento koncil má za cieľ aj to, aby podľa možnosti uvoľnil všetky cesty k návratu do jedinej Kristovej Cirkvi... Cyril sa stáva symbolom stretnutia a jednoty.
Relikvie sv. Cyrila boli o tri dni neskôr, v nedeľu 17. novembra uložené v Bazilike sv. Klementa. A podobne ako pred tisícsto rokmi slúžili sv. Cyril a Metod slovanskú bohoslužbu za prítomnosti pápeža Hadriána II., tak v ten deň slávili za prítomnosti pápeža Pavla VI. slovansko-byzantskú liturgiu traja biskupi: z Bulharska, Ruska a Bieloruska – a spolu s nimi i viac ako päťdesiati biskupi, väčšinou zo slovanských krajín, vrátane našich troch biskupov: Nécseya, Lazíka a Pobožného. Boli tu tiež hlavní aktéri Druhého vatikánskeho koncilu – kardináli Cicognani, Tisserant a Bea.

Druhý deň na zasadnutí koncilu v Chráme sv. Petra bolo na programe predstavenie nového dokumentu O ekumenizme. Jednota, ktorá sa deň pred tým slávila pod záštitou sv. Cyrila, sa mala teraz zviditeľniť na papieri a dostať hodnotu koncilového dokumentu. Bol to začiatok dlhej cesty dialógu.
Napokon sa cyrilometodská tradícia ešte v ten istý týždeň po oslavách predostrela všetkým koncilovým otcom počas štvrtkovej rannej sv. omše, ktorá sa slávila v tzv. hlaholskej liturgii. Prevažná väčšina zúčastnených dovtedy ani netušila, že takáto liturgia jestvuje, a keď ráno 21. novembra vstúpili do chrámu, dostali brožúrku s textom:
Rímsko-slovanská, čiže hlaholská liturgia je liturgia rímskeho obradu v staroslovienskom jazyku. Nazýva sa aj hlaholskou liturgiou, podľa hlaholského písma, ktoré sa používalo... Od 16. stor. text a posvätné obrady sú tie isté ako v rímskom obrade. Avšak pred tým boli v nich viac-menej badateľné stopy takzvanej liturgie sv. Petra, ktorá bola zaužívaná na začiatku stredoveku v Solúne a ktorú sv. Cyril a Metod preložili do staroslovienskeho jazyka. Títo dvaja svätí slovanskí apoštoli sú nielen pôvodcovia byzantsko-slovanskej, ale aj rímsko-slovanskej liturgie. Túto poslednú schválili pápeži Hadrián II. a Ján VIII. pre Slovanov v strednej Európe... Zachovala sa od 9. stor. a podnes sa pravidelne používa v ôsmich chorvátskych diecézach a od Benedikta XV. aj v Československu, ale iba na niektorých miestach a v určitých dňoch.

Otázku, nakoľko je tento text historický pravdivý a či tzv. hlaholská liturgia, praktikovaná v Chorvátsku, odpovedá staroslovienskemu obradu sv. Cyrila a Metoda, prenecháme historikom. Pre nás, ako aj pre koncilových otcov, mala väčší význam symbolika celej tejto tradície. Veď to, o čo sa koncil pokúšal, nebolo ničím novým v Cirkvi. Akoby sa teraz samotní konciloví otcovia ocitli v roly solúnskych bratov, ktorí viac skutkami ako slovami musia vyriešiť otázku jednoty Cirkvi v jej rozmanitosti a mnohotvárnosti.

Zaujímavosťou je, že počas tzv. hlaholskej liturgie, celebrovanej biskupom Grutkom, spieval vatikánsky zbor piesne zo slovenského JKS. A tak aj na koncile, historickom okamihu storočia, zazneli piesne ako: Ty si, Pane, v každom chráme; Ježis, Ježiš, príď ku mne a K Márii voláme v každej úzkosti, ktoré patria k bežnému repertoáru aj dnešných svätých omší v slovenčine.







All the contents on this site are copyrighted ©.