Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána o usmerneniach Jána Krstiteľa pre život

Celé dopoludnie patrila Vatikánska Bazilika a Námestie sv. Petra niekoľkým tisícom detí a ich rodičom z Ríma a okolia, ktorí sem priniesli Jezuliatka, aby im ich požehnal Svätý Otec. Po svätej omši, ktorú pre nich o 10. hodine v Bazilike sv. Petra slávil kardinál Angelo Comastri, si deti krátili chvíle čakania na Benedikta XVI. spevmi a vianočným programom. Neskôr sa k nim pripojili ďalší pútnici z celého sveta, aby sa pomodlili spolu so Svätým Otcom poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Ten sa im ešte pred samotnou modlitbou prihovoril z okna svojej pracovne:


Drahí bratia a sestry!
Evanjelium dnešnej Tretej adventnej nedele znovu predstavuje postavu Jána Krstiteľa, kým hovorí k ľudu, ktorý sa okolo neho zhromaždil pri rieke Jordán, aby sa dal pokrstiť. Keďže Ján ohnivými slovami vyzýva všetkých pripraviť sa na príchod Mesiáša, niektorí sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“ (Lk 3,10.12.14). Tieto dialógy sú veľmi zaujímavé a aktuálne.

Prvá odpoveď je určená zástupu vo všeobecnosti. Krstiteľ hovorí: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!” (v.11). Tu vidíme isté kritérium spravodlivosti, oživované láskou. Spravodlivosť si vyžaduje prekonať rozdiely medzi tými, čo majú nadbytok a tými, ktorým chýbajú základné veci. Láska nás pobáda k pozornosti voči druhému a vychádza v ústrety jeho potrebám, namiesto toho, aby sme hľadali ospravedlnenia vlastných záujmov. Spravodlivosť a láska si neodporujú, sú rovnako dôležité a navzájom sa dopĺňajú. „Láska bude vždy potrebná aj v najspravodlivejšej spoločnosti”, pretože „vždy tu budú situácie materiálnej núdze, v ktorých je nevyhnutná pomoc formou konkrétnej lásky k blížnemu“ (Enc. Deus caritas est, 28).

Druhá Jánova odpoveď patrí niektorým mýtnikom, teda vyberačom rímskych daní. Už len preto boli mýtnici znevažovaní, ako i kvôli tomu, že svoje postavenie zneužívali na krádeže (porov. v.13). Ján Krstiteľ im neprikazuje zmeniť zamestnanie, ale nevyberať viac, ako je nariadené. Prorok v Božom mene nevyžaduje akési výnimočné gestá, ale predovšetkým čestné plnenie si vlastných povinností. Prvý krok k večnému životu vždy spočíva v zachovávaní prikázaní, v tomto prípade siedmeho: „Nepokradneš“ (porov. Ex 20,15).

Tretia odpoveď je adresovaná vojakom, ďalšej kategórii vlastniacej istú moc a preto pokúšanej zneužívať ju. Vojakom Ján hovorí: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!” (v. 14). I tu obrátenie začína poctivosťou a rešpektovaním ostatných. Toto usmernenie platí pre všetkých, osobitne pre tých, ktorým je zverená väčšia zodpovednosť.
Ak sa celkovo zahľadíme na uvedené dialógy, osloví nás jasná konkrétnosť Jánových slov: Boh nás bude súdiť podľa našich skutkov, a preto našim správaním máme preukázať to, že nasledujeme jeho vôľu. Preto sú Jánove usmernenia neprestajne aktuálne. I v našom takom komplexnom svete by veci išli lepšie, keby sa všetci pridŕžali tohto návodu konania. Prosme Pána, aby nám, na príhovor Panny Márie, pomohol pripraviť sa na Vianoce tým, že budeme prinášať dobré ovocie obrátenia. – aj –