2012-12-14 15:50:00

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 3. adventnú nedeľu


RealAudioMP3 Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 3. adventnú nedeľu s názvom: Púštny otec:

V nedeľnom evanjeliu je popísaný jeden zaujímavý proces. Ľudia rozličných povolaní a kategórií prichádzajú z ďaleka za Jánom Krstiteľom a hľadajú u neho radu, čo majú robiť so svojím životom. Všimnime si zopár detailov tohto procesu. Ján je na odľahlom mieste, konkrétne na púšti. Ľudia teda prichádzajú za ním na miesto pre nich ťažko prístupné, pravdepodobne za vynaloženia veľkej obety: cestovania, ubytovania, stravovania. No zaiste im to stálo za to! Boli to asi ľudia, ktorí boli buď vo svojom živote zaseknutí, alebo očakávali od svojho života viac. A ich túžba pohnúť sa z bodu, v ktorom sa nachádzali, bola v nich taká silná, že žiadna obeta nebola pre nich veľká.

Ďalšia zaujímavá vec na tomto procese je, že za Jánom prichádzajú ľudia rozličných stavov a profesií. Menovaní sú mýtnici a vojaci, no je tam ešte jeden stav, ktorý presne menovaný nie je. Nech boli tí ľudia z akejkoľvek profesie alebo stavu, Ján žiadnemu nedal nijakú valnú radu. Toto ich mohlo i sklamať. No veríme, že ich to nesklamalo. Ján im jednoducho pripomína veci, ktoré vyplývali z ich stavu alebo povolania: „Plňte si verne svoje povinnosti a nezneužívajte svoje postavenie. Buďte správnymi ľuďmi na správnom mieste.“ Nehovorí im nič viac, nič menej. Žiadne výzvy k radikálnym a hrdinským zmenám vo svojom životnom štýle.

Do tretice, čo je významné na tomto procese je identita Jána Kristiteľa. On tým, že odišiel na púšť, neušiel od ľudí, ani od civilizácie. Do istej miery síce áno, no nie celkom. Ján bol síce na púšti, no nie ako čudák, ktorý mal už všetkého a všetkých plné zuby. Bol tam, aby viedol jednoduchý životný štýl, cez ktorý sa napájal lepšie na Boha a potom, aby lepšie slúžil tým, ktorí to potrebujú, svojou radou a usmernením. Ján sa takto sa stal vzorom javu, ktorý sa po ňom veľmi rozmohol a ktorý neprestal až do dnešného dňa: a to existencia tzv. púštneho otca. O púštnych otcoch, nájdeme toho popísaného dosť nielen v dejinách kresťanskej spirituality, ale i v príručkách o duchovnom vedení, ktoré sa sústreďujú na asistovanie ľuďom dnešnej doby v ich duchovnom raste.
Čo je „púštny otec“? Púštny otec je niečo iné, než duchovný vodca. Duchovný vodca je človek, ktorý človeka doprevádza na pravidelnej báze. Prichádza za ním v istých intervaloch a diskutuje s ním o rozpoznávaní Božej vôle v jeho konkrétnych životných situáciách. No „púštny otec“ – aj keď toto meno nám pripadá trocha zvláštne, predsa ho budeme používať, pretože lepšie nemáme – je človek, ktorého sa rozhodnem navštíviť možno iba raz za život. Je to človek, ktorého môžeme potrebovať iba v niektorom bode svojho života. Púštny otec nám môžu pomôcť rozpoznať smer väčšej zmeny v našom živote tým, že upriami našu pozornosť na dôležité veci v našom živote. Tento človek bez toho, že by nás bližšie poznal, môže nám a nášmu života poskytnúť slovo svetla. Kľúčovou vecou je, aby sme sa na tohto človeka, alebo na celý tento proces pozerali z pozície viery. Totiž, ak sme presvedčení, že Boh nás na našej ceste životom vedie, potom si buďme istí, že nám v rozhodujúcich bodoch nášho života ukáže ľudí, ktorí by nám v danej chvíli mohli najlepšie pomôcť. Samozrejme, toto nikdy sa nezaobíde bez ťažkostí a pokory.

O akých ľudí sa môže jednať? Môže ísť o ľudí, ktorí sú známi napríklad svojou výnimočnou múdrosťou (spomeňme si na Šalamúna v Starom zákone, za ktorým chodili ľudia zo široka – z ďaleka, napríklad kráľovná zo Sáby), alebo svätosťou (napríklad sv. Ján Vianney alebo Páter Pio), alebo životnými skúsenosťami. K tomuto poslednému uvádza pekný príklad zo svojho života duchovný autor Robert Wick. Hovorí, že kedysi dávno sa rozhodol vyhľadať známu duchovnú osobnosť Henryho Nouwena. Potreboval od neho radu, čo má vo svojom živote robiť ďalej: cítil sa vyčerpaný, hrozilo mu duševné vyhorenie, a tiež cítil volanie k väčšej otvorenosti voči Bohu. Henry Nouwen zhodou okolností sa práve nachádzal kdesi v blízkosti jeho bydliska. Nouwen si Wicka vypočul, povypytoval sa ho na detaily, pomodlil sa s ním, strávil s ním istý čas a nakoniec mu dal radu. Táto rada bola pre neho, ako neskôr hovorí, veľmi dôležitá a aj sa, ako čas ukázal, ukázala ako veľmi správna.

Zo životopisu Svätého Otca Jána Pavla II. je známe, že i on sa v jednej etape svojho života obrátil na známeho kapucínskeho kňaza, pátra Pia. A s ním konzultoval niektoré veci svojho života. Nevieme o čo šlo, no vieme, že sa to stalo.
Človek občas cíti, že by mal zájsť za niekým, o kom počul, že by mu mohol dobre poradiť, alebo mu aspoň poskytnúť nejakú myšlienku osvietenia. Ak sa to na pozeráme z pozície viery, potom prečo nie? Veď za túžbou ľudí, ktorí túžia po dobre, musí byť vždy Boh.
Ak sa rozhodneme pre takéto niečo, mali by sme pamätať na niekoľko dôležitých bodov:
1) Ak takúto špeciálnu asistenciu potrebuješ, hľadaj ju až vtedy, keď si už použil všetky ostatné zdroje: bežne dostupné kontakty vo svojom živote, skúmanie, uvažovanie, modlitbu, rozhovory s tebe bežne prístupnými ľuďmi.
2) K tomuto procesu, ak usúdiš, že ho potrebuješ, sa musíš postaviť s plnou vážnosťou a nie iba so zvedavosťou. Informáciu, ktorú dostaneš, musíš skúmať a nechodiť ešte za inými ľuďmi a hľadať ďalej a ďalej. Sú ľudia, ktorí sa stavajú k tomuto procesu v zmysle „vypýtam si od tohto človeka nejaké slovo, od iného zasa iné“ a proces nikdy neuzavrú. Tým sa samozrejme nechce povedať, že ak dostaneme radu, sme povinní ju zachovať. Mali by sme ju skúmať a použiť i iné dostupné prostriedky, aby sme to, čo sme počuli pochopili, hlavne modlitbu. No slovo človeka, za ktorým sa po zrelom uvážení rozhodneš ísť, treba zobrať vážne.
3) Musíš byť veľmi múdry ohľadom toho, za kým pôjdeš. Niekto môže pomôcť jednému, no nemusí druhému. Aj keď prílišné špekulovanie nie je celkom namieste, predsa je dôležité vedieť, čo hovorí jedno ruské príslovie: „Úder kladivom rozbije sklo, ale ukuje kov.“ Ten istý človek nemusí byť rovnako užitočný všetkým ľuďom. Všetkým dokázal a dokáže poradiť iba Ježiš. Človek nikdy. Preto hľadaj dobre.
4) Nepodceňuj to, čo počuješ. Niekedy ti „púštny otec“ môže povedať, ako Ján Krstiteľ tým, čo prišli za ním, úplne bežné veci. No aj toto môže byť chvíľa zjavenia, lebo tieto veci zrazu počujeme od niekoho iného; sú pripomenuté výlučne iba nám, a to od človeka, ktorý je úplne nestranný.
Kto by mohol byť pre nás tým púštnym otcom dnes? Na to sa nedá jednoznačne odpovedať. No i dnes je veľa ľudí, ktorí sú na to toto súci. Niektorí za takými ľuďmi cestujú na vzdialené pútnické miesta a vsadia na náhodu, koho stretnú. Ďalší idú na duchovné cvičenia a tam oslovia niekoho. Iní oslovia niektorého z misionárov, ktorí práve v ich farnosti dávajú farské misie. Ďalší napríklad vsadia na slovo, ktoré čírou náhodou počujú povedzme na audiencii od Svätého Otca, ako adresované iba im. Sú však i takí, ktorí idú za takýmito ľuďmi veľmi cielene a na stretnutie s nimi sa dlho pripravujú. Dôležité je len to, aby sme boli úprimní, aby sme sa pred tým modlili, a aby sme do celého tohto procesu zapojili Boha. Veď v konečnom dôsledku je to on, kto nás vedie a kto do nášho srdca vložil nepokoj túžby po svetle. Preto bude to práve on, kto nám ponúkne nástroj, cez ktorý nám toto svetlo poskytne.







All the contents on this site are copyrighted ©.