Príhovor vdp. Petra Holbičku pre chorých

Príhovor pre chorých s názvom Advent každý deň pripravil kňaz a hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička:

Milovaní bratia a sestry v Kristovi!Prežívame opäť ten krásny, tichý a čarovný čas adventu. Čas radostného očakávania na Ježiša. Pred prvým piatkom, každý mesiac chodievam k mojim chorým vo farnosti. Je to pre mňa predpoludnie plné Božieho požehnania a radostných stretnutí. Uvedomujem si, že som nositeľom živého Ježiša Krista týmto ľuďom, ktorí po ňom túžia. Advent teda prežívam každý mesiac v roku.

Pán Ježiš prichádza ku chorým, aby ich posilnil na tele na duši i na duchu. Navštevovanie a uzdravovanie chorých bola jedna z hlavných Ježišových služieb. Každé uzdravenie fyzické, psychické alebo duchovné, je vždy dôsledkom jeho veľkej lásky, ktorú má ku každému z nás. Ježiš je živý a zostáva živým pre nás, ako pred 2000 rokmi. Jeho moc neochabla. Tá istá moc, ktorá z neho vyšla, a ktorou uzdravoval ľudí vo svojej dobe, vychádza z neho aj dnes, aby nás všetkých uzdravila. Problém spočíva v tom, že ho asi dostatočne nehľadáme. Neveríme, že nás môže a chce uzdraviť. Uzdravenie, ktoré nevedie človeka k tomu, aby vo svojom živote spoznal Ježiša, ešte nie je úplné uzdravenie. Je dôležité otvoriť mu svoje srdce a zatúžiť po jeho prítomnosti, po jeho láske a uzdravení.

Navštevovanie chorých začínam v dome dôchodcov, kde ma čakajú starkí na vozíčkoch, ležiaci, či ťažko chodiaci. Všetci sa chcú porozprávať, vyžalovať a stretnúť sa s Kristom. Je to krásny čas, kedy všetci zrazu stíchnu a čakajú na zmierenie sa s odpúšťajúcim Otcom. Ubolené, trpiace, ale predsa usmiate tváre po prijatí Eucharistie sú úžasnou odmenou za moju službu. Po požehnaní a prosbe o modlitby za aktuálne potreby vo farnosti moje ďalšie kroky vedú do domčeka, kde spolu býva matka s psychicky chorým dospelým synom. „Ježiš je výborný lekár“, často hovorieva matka, ktorá vidí ovocie Božieho pôsobenia v jej rodine. Na rovnakej ulici býva aj matka s dospelou ležiacou dcérou. Sama má zdravotné problémy a svoje roky, ale drží ju túžba postarať sa o dcéru pokiaľ si ju Boh nezoberie k sebe. Mesačné vyslúženie sviatosti zmierenia a
Eucharistie je pre obe novým svetlom do dní čakania. Napokon ma už netrpezlivo čakajú dve vdovy, ktoré bývajú samé. Jedna s druhou komunikujú len po telefóne, ale sú dobré priateľky. Po smrti svojich manželov už dlhé roky zápasia so samotou, chorobami a hľadajú spôsob ako priviesť bližšie k Bohu svoje deti.

Spomínam si aj na staršieho pána advokáta a ležiacu pani bývajúcu s vnukom, ktorí v tomto roku odišli do večnosti. Verím, že už s
anjelmi spievajú radostné aleluja. Ďakujem Bohu za všetky tieto osobné stretnutia radostného očakávania. Uvedomujem si, že všetky sviatosti sú prostriedkom duchovného, psychického alebo fyzického uzdravenia. Platí to najmä o Eucharistii a sviatosti zmierenia. Páter Elias Vella z Malty často na svojich seminároch opakuje.

V Eucharistii je Ježiš prítomný vo svojom tele a božstve. Je to sviatosť lásky. Uzdravenie je dôsledkom osobnej lásky, ktorú má Boh k nám. Preto je uzdravenie prostredníctvom Eucharistie také účinné. Pred prijatím svätého prijímania hovoríme spolu s kňazom a s rímskym stotníkom: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ Niektorí ľudia sa možno neodvážia prijať sv. prijímanie, pretože sa cítia nehodní. Ale, kto je naozaj hodný? Veď Eucharistiu neprijímame preto, že sme hodní, ale preto, že sme chorí. Prvé a najdôležitejšie uzdravenie, ktoré nám Eucharistia ponúka, je zmena nášho srdca na láskyplné a odpúšťajúce srdce. Ak sa naučíme milovať a byť milovaní, môžeme si byť istí, že budeme uzdravení.

Človek, ktorý sa nesnaží zmieriť sám so sebou, s Pánom a s ostatými ľuďmi, je zlomeným človekom. Sviatosť zmierenia alebo pokánia, vedie chorého človeka, aby znovu nadobudol celistvosť a obnovil svoju zlomenosť. Odpustenie hriechov vytvára nový vzťah s Pánom a následne spôsobuje duchovné uzdravenie. Toto zmierenie sa uskutočňuje skrze Pána Ježiša Krista a mocou Ducha Svätého. Skrze túto sviatosť rastie dôverný vzťah s Bohom. Sviatosť pokánia nielenže odpúšťa hriech, ale dáva aj pokoj mysle a uzdravuje mnohé rany. Dajme Ježišovi príležitosť, aby nás touto sviatosťou uzdravil. Neutekajme pred ňou. Žiaden hriech nás neurobí šťastnými.

Drahí moji chorí, často a s túžbou prijímajme tieto sviatosti uzdravenia. Dôverujte Bohu, že on najlepšie vie kedy, ako a
prečo uzdraviť. Často stojíme pred jeho tajomstvom. Potrebujeme mať telesne i duševne chorých, starých a nevládnych ľudí okolo seba, aby sme zostali ľuďmi s mäkkým srdcom. So srdcom otvoreným pre skutočné hodnoty. Keby sme boli všetci na zemi telesne krásni, príťažliví, dokonalí po všetkých stránkach, bolo by to akési fádne. Podobali by sme sa strojom či robotom, ktorí sú hrdí sami na seba, pyšní a bez lásky. Veľmi vás potrebujeme, aby sme zostali normálnymi ľuďmi. Máte pre nás nevyčísliteľnú hodnotu a nie vždy si to dostatočne uvedomujme. Pomôžte nám v tom vždy, keď sa s vami stretneme.
Prajem vám požehnaný advent a radostné prežitie narodenia Božej lásky!