Benedikt XVI. pred Anjel Pána: Poslanie Jána Krstiteľa je vždy v službe Kristovi

Vo veľmi chladnom a slnečnom počasí sa na námestí Sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov z rôznych krajín, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spolu s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI., vychádzajúc z dnešného evanjelia, hovoril o vzťahu medzi Ježišom a Jánom Krstiteľom:

Drahí bratia a sestry!
Liturgia adventného obdobia osobitne upozorňuje na dve postavy, ktoré pripravujú príchod Mesiáša. Sú nimi Panna Mária a Ján Krstiteľ. Svätý Lukáš nám dnes predstavuje tú druhú postavu a robí to inak ako ostatní evanjelisti. «Všetky štyri evanjeliá spájajú začiatok Ježišovej činnosti s postavou Jána Krstiteľa, ktorého prezentujú ako jeho predchodcu. Svätý Lukáš predstavuje ich vzájomné spojenie, aj čo sa týka ich jednotlivých poslaní, ešte skôr. Ježiš a Ján sú vo vzájomnom spojení už od počatia a narodenia» (Ježišovo detstvo, 23). Toto začlenenie nám pomáha pochopiť, že Ján, ktorý je synom Zachariáša a Alžbety, oboch z kňazských rodín, je nielen posledným z prorokov, ale reprezentuje celý kňazský rod Starého zákona. Takto vlastne pripravuje ľudí na novozákonný duchovný kult, ktorý začína Kristus (porov. ibid. 27-28). Lukáš zároveň rozptyľuje akékoľvek mýtické predstavy, ktoré vznikajú pri čítaní iných evanjelií, keď Jánov život vsádza do konkrétnych dejinných udalostí: «V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu ... za veľkňazov Annáša a Kajfáša...» (Lk 3,1-2). V tomto historickom kontexte sa deje iná, skutočne veľká udalosť, Kristovo narodenie, ktoré si jeho súčasníci ani nevšimli. U Boha robia veľké postavy dejín kulisu pre tých najmenších!

Ján Krstiteľ opisuje seba samého ako «hlas volajúceho na púšti. Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!» (Lk 3,4). Hlas ohlasuje slovo, ale v tomto prípade ho Božie slovo predchádza, pretože ono samo zostupuje na Zachariášovho syna Jána, na púšti (porov. Lk 3,2). Jemu je teda zverené veľké poslanie, ale vždy v službe Kristovi. Svätý Augustín to komentuje: «Ján je hlasom. O Pánovi sa ale hovorí: ‚Na počiatku bolo Slovo‛ (Jn 1,1). Ján je hlasom, čo doznie, Kristus je Večné slovo, ktoré bolo na počiatku. Ak hlasu zoberieš slovo, čo ostane? Nejasný zvuk. Hlas bez slova sa síce dotkne sluchu, ale nepovzbudí srdce» (Discorso 293, 3). Našou úlohou je dnes načúvať tomu hlasu, aby sme si v srdci vytvorili priestor pre prijatie Ježiša, Slova, ktoré nás spasí. V tomto adventnom čase sa pripravme vidieť očami viery Božiu spásu v jednoduchej Betlehemskej jaskyni. Uprostred konzumnej spoločnosti, hnanej pokušením hľadať potešenie vo veciach, nás Ján Krstiteľ učí žiť základným spôsobom, aby sme Vianoce prežili nielen ako vonkajší sviatok, ale ako sviatok Božieho syna, ktorý prišiel, aby ľuďom priniesol pokoj, život a pravú radosť.
Našu cestu na stretnutie s Pánom, ktorý prichádza, zverujeme materinskému príhovoru Panny Márie, aby sme boli pripravení prijať do srdca a do života Emanuela, Boha s nami. – js –