Kardinál Turkson k hypotéze svetovej politickej autority

Včera sa začalo výročné plenárne zasadanie Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. V centre pozornosti jej členov bude do stredy 5. decembra téma vytvorenia jednej svetovej politickej autority v perspektíve všeobecného dobra, čo už bolo pred časom navrhnuté Benediktom XVI. Hypotéza, ktorá neustále vyvoláva protireakcie. Hovorí kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj:
„Samozrejme. Preto sa ňou chceme zaoberať. Bol som vo Frankfurte na medzinárodnom stretnutí katolíckych asociácií UNIAPAC (Union Internationale des Asociácie Patronales Catholiques), organizovanom Nadáciou Konráda Adenauera a Zväzom nemeckých katolíckych podnikateľov. Diskusiou na túto tému sme strávili jeden deň v Bundesbank vo Frankfurte. Ľudia boli zmätení; pre nich je tento nápad nereálny, utópia. Uvedomil som si, že to, čo chceme, nemá existujúci model a je ťažké predstaviť si to. Prvá vec, na ktorú sa ľudia pýtajú, je reforma OSN, aby mohla plniť túto úlohu, požiadavka rozšírenia právomoci Svetovej banky alebo Medzinárodného menového fondu, aby oni mohli zastávať túto úlohu. To všetko by bolo možné, a to je to, čo žiadame: reformovať OSN, aby bolo schopné vykonávať túto úlohu efektívnej svetovej autority.“
Čo je základom, bázou tejto diskusie?

„Základom všetkého je globalizácia. V tomto svete existuje veľa otázok, ktoré nemôžu jednotlivé štáty riadiť ako chcú: napr. mier, alebo otázka zmeny klímy. Ako dlho sa už OSN snaží stanoviť limity – na globálnej úrovni – pre emisie znečisťujúcich látok a skleníkových plynov? Chceme doviesť ľudí k tomu, aby pochopili, že stav sveta ovplyvňuje situáciu každého jednotlivého štátu. Keď hovoríme o celosvetovej autorite, myslíme na akúsi „entitu”, ktorá by rešpektovala zvrchovanú autoritu štátov, ktoré sa – podľa svojich možností – slobodne vzdajú svojej časti suverenity v prospech tejto globálnej inštitúcie, so zreteľom na spoločné dobro. Neznamená to, že táto svetová autorita bude utláčať nejakú krajinu sveta; pre princíp subsidiarity musí uznať existenciu suverénnych národných štátov, ktoré musia byť chránené a podporované v tom, aby urobili všetko pre dosiahnutie spoločného dobra. Ale tento orgán potom musí byť akceptovaný štátmi a musí mať efektívnu normatívnu úlohu. Preto svetová politická autorita, o ktorej hovoríme, nemôže byť nanútená, ale musí byť žiadaná a chcená samotnými štátmi.“ –jk-