Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 1. adventnú nedeľu

Zamyslenie na 1. adventnú nedeľu pripravil P. Milan Bubák SVD. Jeho názov je Ako by si reagoval v kríze?

Pred časom, konkrétne v roku 1998, prišiel do kín film Deep Impact, slovensky Drvivý dopad. Film má nasledujúci príbeh: Ambiciózna novinárka Jenny Lernerová má dojem, že sa jej podarilo odkryť veľký sexuálny škandál na úrovni politickej špičky vo Washingtone. No pri snahe o jeho hlbšie preskúmanie náhodou narazila na inú udalosť, ktorú začala pokladať za ešte senzačnejšiu, ako bola tá prvá: išlo o snahu vlády USA reagovať na približujúcu sa katastrofu. Zistilo sa, že k zemi sa veľkou rýchlosťou približuje asteroid a vedci predvídajú, že keď dorazí na zem, zapríčiní vznik obrovskej prílivovej vlny, ktorá zničí celé východné pobrežie USA a veľkú časť území hlboko vo vnútrozemí. Vláda USA spolu s inými svetovými mocnosťami vymyslí záchranný plán, ale iba pre vybraný počet talentovaných ľudí. Ľudia mali byť vybraní lotériou. Každý nad 50 rokov veku bol z plánu automaticky vylúčený. Jenny si je veľmi blízka so svojou matkou Robin, ktorá je momentálne v ťažkej depresii, pretože ju opustil manžel, rozviedol sa s ňou a znova sa zosobášil s inou. Jenny sa, okrem iných vecí, snaží so svojím otcom zmieriť.

Medzitým sa mladý študent Leo Bierdeman, ktorý vlastne celé to nebezpečenstvo objavil a upozornil naň autority, pokúša zachrániť svoju priateľku Sarah a jej rodinu. Ich mená totiž v lotérii vybraté neboli. Leo a Sarah sa rozhodnú, že sa zoberú.
Prezident štátu oznámi svoj plán americkej verejnosti. Na ľudí nalieha, aby boli pokojní, no aj napriek tomu vypukne medzi nimi panika. Ľudia začnú rabovať a navzájom si ubližovať.
Jennyina matka spácha samovraždu. Leo a Sarah ujdú do hôr, aby sa vyhli ničivému tsunami. Jenny sa zriekne svojho miesta v záchrannom vrtuľníku a rozhodne sa zostať so svojím otcom v domčeku pri mori, kde ich nakoniec plnou silou zasiahne a usmrtí prívalová vlna.
Škoda nakoniec nie je až taká veľká, ako sa predpokladalo. Je to preto, lebo do vesmíru sa vybral tím odborníkov, ktorí sa snažili asteroid odkloniť a čiastočne sa im to aj podarilo. Všetci však za tento pokus zaplatili životom. Ľudia začnú postupne vychádzať z rôznych úkrytov, kde sa počas krízy uchýlili a začnú pomaly opravovať svoje obydlia.

Tento film je veľmi podobný tomu, o čom hovorí Ježiš v nedeľnom evanjeliu, pochádzajúcom od evanjelistu Lukáša: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.“

Mnohí sa na tieto Ježišove slová sústreďujeme z nesprávneho uhla. Napríklad sa pýtame, kedy to bude, ako to bude presne vyzerať, čo bude spúšťačom toho všetkého, či sa my ešte toho dožijeme a pod. No zabúdame na to, že toto v skutočnosti nie je pointa Ježišových slov o predpovedi konca sveta. Pointou je to, čo je základnou pointou aj príbehu filmu, ktorý sme si pred chvíľkou popísali. Film je o ľuďom, ktorí stoja tvárou tvár krízovej situácii, a skúma charaktery a správanie sa týchto ľudí. Krízové situácie nikdy vo svete nechýbali, nemusí to byť len koniec sveta. Môžu to byť vojny, živelné pohromy, pohromy politického a ekonomického charakteru, alebo krízy charakteru osobného. Ježiš hovorí o ľuďoch v kríze, že budú „zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet...“ Film, a naša skúsenosť s krízami ľudí by k tomu dodali, že budú medzi nimi takí, ktorí spáchajú samovraždu, lebo si začnú zúfať, budú i takí, ktorí budú rabovať, aby sa ešte v poslednej chvíľke aspoň z čohosi potešili, iní budú ľuďom ubližovať, ďalší budú znásilňovať, ďalší budú spôsobovať masakre. Krízové situácie sú momenty, kedy z ľudí vychádza von to najhoršie alebo to najlepšie čo v nich je. Príkladom na to je najlepšie tím odborníkov, ktorý sa rozhodol i za cenu straty vlastných životov odcestovať do vesmíru a katastrofu zvrátiť, alebo Jenny, ktorá sa rozhodla zostať so svojím otcom a neodcestovať záchranným vrtuľníkom, a tak si zachrániť život.

Ježiš hovorí v evanjeliu toto: „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a zdvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Chce tým povedať: reagujte len tak, aby to bolo v zhode s vašou dôstojnosťou, s vašimi hodnotami a s cieľom vašej životnej cesty. V takýchto chvíľach sa vidí, pre čo vlastne žijete. Ježišov nasledovník, aj keď svoj život vychutnáva a raduje sa z neho, na jeho konci – či je ten koniec vyjadrený všeobecným koncom sveta, alebo nejakou monetárnou krízou či katastrofou – mu neujde, že toto všetko, čo tu má, aj keď to bolo krásne, je predsa len časné a on by práve teraz mal dokázať, v čo vlastne počas svojho života dúfal a pre čo v skutočnosti žil.

Nedávno som bol na jednom kurze, kde sme robili rôzne cvičenia. Jedným z nich bolo, keď sme si mali predstaviť, že sme v lietadle a zrazu sa dozvieme, že lietadlo ide havarovať. Mali sme zatvoriť oči a predstavovať si tú situáciu. Základná otázka znela: čo by si v tej chvíli robil, ako by si sa správal? Odpovede, keď sme sa potom stretli na diskusii, boli rôzne. Jeden by upadol do paniky a začal by kričať. Iný by začal volať svojim najbližším mobilným telefónom, ak by bola taká možnosť. Iný by si na seba začať nasadzovať záchrannú vestu a iné podobné veci, ktoré na tento účel v lietadle sú. Iný by začal kohosi upokojovať. Ďalší by sa začal modliť. Ďalší plakať. A možno tam boli i iné možnosti: niektorí by sa možno snažili na poslednú chvíľu si užiť: opiť sa, zafajčiť si, alebo niečo v tom zmysle.

Rozhodne, v takejto situácii by sa ukázalo, čo človek v sebe nosí, čo mu je prirodzené, čo v sebe celý život trénoval, aké sú jeho hodnoty, aké nádeje, aké priority. Preto nám Ježiš pripomína: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom, a starosťami o tento život, aby vás tento deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť a postaviť sa pred syna človeka!“
V tejto rade nám v podstate Ježiš hovorí toto: ži svoj život dnes tak, aby si mohol zajtra, keď sa to všetko stane, obstáť. To, čo v sebe nosíš už dnes, bude v tebe i zajtra. Žiadne prekvapenia sa nekonajú! Aký život, taká smrť! Kam je strom naklonený, tam padne! Kam tvoja životná púť smeruje, tam doputuješ! Nečakaj, že v krízových momentoch príde k ráznej zmene. Nepríde!

O ruskom kozmonautovi Jurijovi Gagarinovi, ktorý ako prvý človek obletel zem, sa hovorilo, že vraj keď pristál na zemi sa vyslovil, že tam nikde nestretol Boha. To mal byť dôkaz neexistencie Boha a teda argument za neveru. Istý kňaz na to vraj reagoval takto: „Keď nestretol Boha na zemi, nemohol ho stretnúť ani vo vesmíre, či v nebi!“
A to je pointa aj nedeľných Ježišových slov: ak nie si Božím človekom v svojom každodennom živote, nebudeš ním ani pri svojom prechode k nemu, ani vo večnosti. Jednoducho, náhle zmeny a prekvapenia sa nedejú.

Ako je to teda so mnou? Ako by som reagoval ja, keby sa v mojom živote odohralo nečakane to, čo popisuje evanjelium, alebo čo sa odohralo vo filme Deep Impact, alebo trebárs pri potopení Titaniku alebo pri bombardovaní mesta? Ako by som sa zachoval? Ako človek, ktorý je vzpriamený a má zdvihnutú hlavu a pri tom všetkom rozdáva pokoj ľuďom okolo seba a pomáha im ako vládze? Alebo nejako inak?