2012-11-25 15:24:21

Benedikt XVI.: Ježišova moc nezodpovedá logike panovania a sily


Benedikt XVI. dnes dopoludnia v Bazilike sv. Petra celebroval slávnostnú sv. omšu so začiatkom o 9.30 hod. spolu so 6 novovymenovanými kardinálmi. Táto slávnosť nadväzovala na včerajšie verejné konzistórium. Homíliu z liturgickej slávnosti vám prinášame v plnom znení:

Páni kardináli, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe, milí bratia a sestry! Dnešná slávnosť Krista Kráľa vesmíru, ktorou sa završuje liturgický rok je obohatená prijatím nových členov kardinálskeho kolégia, ktorých som podľa tradície pozval v dnešné dopoludnie sláviť spolu so mnou Eucharistiu. Na každého z nich sa obraciam so srdečným pozdravom a ďakujem kardinálovi Jamesovi Michaelovi Harveyovi za úctivé slová, ktoré mi vyjadril v mene všetkých. Pozdravujem aj ostatných kardinálov a všetkých biskupov, ktorí sú t prítomní ako aj vážené autority, pánov veľvyslancov, kňazov a rehoľníkov i všetkých veriacich, najmä tých, čo pochádzajú z diecéz, ktoré sú zverené pastoračnej starostlivosti nových kardinálov.

V túto poslednú nedeľu liturgického roka nás Cirkev pozýva sláviť Pána Ježiša ako Kráľa vesmíru. Volá nás, aby sme zamerali náš pohľad do budúcnosti, či lepšie do hĺbky, k poslednej méte dejín, keď nastane konečné a večné Kristovo kráľovstvo. On bol na počiatku s Otcom, keď bol stvorený svet a plne zjaví svoju vládu na konci vekov, keď bude súdiť všetkých ľudí. Tri dnešné čítania nám hovoria o tomto kráľovstve. V evanjeliovom úryvku, vybratom z rozprávania svätého Jána, ktorý sme počuli, sa Ježiš nachádza v ponižujúcej situácii odsúdenca pred rímskou mocou. Bol zajatý, ponižovaný a bitý a teraz jeho nepriatelia dúfajú, že dosiahnu jeho odsúdenie na trest smrti. Pilátovi ho predstavili ako niekoho, kto túži po politickej moci, ako údajný židovský kráľ. Rímsky prokurátor koná výsluch a pýta sa Ježiša: „Si židovský kráľ?“ (Jn 18, 33). Keď Ježiš odpovedá na túto otázku, objasňuje povahu svojho kráľovstva a samotného jeho mesiášskeho poslania, ktoré nie je svetskou mocou ale slúžiacou láskou. Zdôrazňuje, že jeho kráľovstvo si v žiadnom prípade nemožno mýliť s akoukoľvek politickou mocou: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta ... nie je stadiaľto“ (v. 36).

Je jasné, že Ježiš nemá žiadne politické ambície. Vidíme to po rozmnožení chlebov, keď sa ho zástup, nadšený zázrakom chcel zmocniť a urobiť ho kráľom, aby premohol rímsku moc a nastolil tak nové politické kráľovstvo, ktoré by sa považovalo za toľko očakávané Božie kráľovstvo. No Ježiš vie, že Božie kráľovstvo je celkom iného druhu, nezakladá sa na zbraniach a na násilí. A je to práve rozmnoženie chlebov, ktoré sa na jednej strane stane znamením jeho mesiášskeho poslania, no na druhej strane aj predelom v jeho činnosti: od tejto chvíle sa cesta smerom ku krížu stáva čoraz jasnejšia. Tam, v najvyššom akte lásky zažiari prisľúbené kráľovstvo, Božie kráľovstvo. No zástup nechápe, je sklamaný a Ježiš sa sám utiahne na horu, aby sa tu modlil (porov. Jn 6, 1-15). V opise jeho utrpenia vidíme, že aj jeho učeníci, napriek tomu, že žili spolu s Ježišom a počúvali jeho slová, mysleli na politické kráľovstvo, nastolené použitím sily. V Getsemanskej záhrade Peter vytasil svoj meč a začal bojovať, no Ježiš ho zastavil (porov. Jn 18, 10-11).Nechce, aby ho bránil zbraňami ale chce naplniť vôľu Otca až do dna a nastoliť jeho kráľovstvo nie zbraňami a násilím, ale zdanlivou slabosťou lásky, ktorá dáva život. Božie kráľovstvo je úplne odlišné od pozemských kráľovstiev.

Práve toto je dôvod, prečo pred bezbranným, krehkým a ponižovaným človekom, akým bol Ježiš, muž moci, akým bol Pilát, zostáva prekvapený; prekvapený lebo ho počuje hovoriť o kráľovstve a o služobníkoch. Preto kladie otázku, ktorá sa mu zdala paradoxná: „Tak predsa si kráľ?“. Akým kráľom by mohol byť človek v takýchto podmienkach? No Ježiš odpovedá rozhodným spôsobom: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (18, 37). Ježiš hovorí o kráľovi a kráľovstve, ale nemyslí tu na moc, ale na pravdu. Pilát nechápe: môže tu byť moc, ktorá sa nedosahuje ľudskými prostriedkami? Moc, ktorá nezodpovedá logike panovania a sily? Ježiš prišiel aby zjavil moc iného kráľovstva, Božieho; prišiel, aby vydal svedectvo pravde o Bohu, ktorý je láska (porov. 1 Jn 4, 8.16) a ktorý chce nastoliť kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja (porov. Prefácia). Kto je otvorený láske, počúva toto svedectvo a prijíma ho s vierou, aby vstúpil do Božieho kráľovstva.

Túto perspektívu nachádzame aj v prvom čítaní, ktoré sme počuli. Prorok Daniel ohlasuje moc tajomnej osobnosti, umiestnenej medzi nebom a zemou: „V nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka a došiel až k Starcovi. Priviedli ho pred neho, dostal moc i slávu a kráľovstvo, a budú mu slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je večná, nikdy nezanikne a jeho kráľovstvo nebude zničené“ (7, 13-14). Tieto slová načrtávajú kráľa, ktorý panuje od mora k moru až po kraj zeme, absolútnu moc, ktorá nebude nikdy zničená. Toto prorocké videnie, mesiášske videnie, osvecuje a plne uskutočňuje Kristus: moc pravého Mesiáša, moc, ktorá nikdy nezapadne a ktorá nebude nikdy zničená, nie je moc pozemských kráľovstiev, ktoré povstávajú a padajú, ale kráľovstvo pravdy a lásky. Tu chápeme, že kráľovstvo, ktoré Ježiš ohlasoval v podobenstvách a ktoré doslovne a otvorene vyjavil pred rímskym prokurátorom, je kráľovstvo pravdy, jedinej, ktorá dáva všetkým veciam ich jas a veľkosť.

V druhom čítaní autor Apokalypsy potvrdzuje, že my patríme do Kristovho kráľovstva. V zvolaní, ktorým sa obracia na „toho, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi“ (1, 5-6). Aj tu je jasné, že sa jedná o kráľovstvo, založené na vzťahu k Bohu a v pravde a nie o politické kráľovstvo. Svojou obeťou nám Ježiš otvoril cestu pre hlboký vzťah s Bohom: v ňom sme sa stali pravými adoptívnymi deťmi a tak sme sa stali účastní na jeho kraľovaní nad svetom. Byť Ježišovými učeníkmi teda znamená nenechať sa strhnúť svetskou logikou moci, ale prinášať do sveta svetlo Božej pravdy a lásky. Autor Apokalypsy potom rozširuje svoj pohľad na Ježišov druhý príchod, aby súdil ľudí a nastolil navždy Božie kráľovstvo a pripomína nám, že obrátenie ako odpoveď na božskú milosť, je podmienkou na založenie tohto kráľovstva (porov. 1, 7). Je to naliehavé pozvanie, adresované všetkým a každému: vždy znova sa v našom živote obracať pre Božie kráľovstvo, pre Božie panovanie, pre Pravdu. Každodenne ho zvolávame v modlitbe „Otče náš“ slovami „Príď tvoje kráľovstvo“, čo znamená povedať Ježišovi: Pane, daj, aby sme boli tvoji, ži v nás, zhromaždi roztratené a trpiace ľudstvo, aby v Tebe bolo všetko podriadené Otcovi milosrdenstva a lásky.

Vám, milí a ctihodní bratia kardináli – myslím osobitne na tých, čo boli kreovaní včera – sa zveruje táto náročná zodpovednosť: vydávať svedectvo Božiemu kráľovstvu, vydávať svedectvo pravde. To znamená vždy vyzdvihovať prioritu Boha a jeho vôle voči záujmom sveta a jeho moci. Staňte sa nasledovníkmi Ježiša, ktorý pred Pilátom v ponižujúcom rozpoložení, ako ho opisuje evanjelium, zjavil svoju slávu: slávu lásky až do krajnosti, keď daroval svoj život za tých, ktorých miloval. Toto je zjavenie Božieho kráľovstva. Preto sa jedným slovom a jednou dušou modlíme: „Adveniat regnum tuum“.
Amen.
Preklad: Mons. Marián Gavenda







All the contents on this site are copyrighted ©.