Benedikt XVI. novým kardinálom: Cirkev je katolícka, pretože Kristus objíma celé ľudstvo
«Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev» - tento citát z Kréda bol úvodom
príhovoru, ktorým sa pápež Benedikt XVI. obrátil počas riadneho verejného konzistória,
konaného dnes 24. novembra 2012 v Bazilike sv. Petra, na nových kardinálov, ako aj
na všetkých prítomných.
Drahí bratia a sestry, tieto slová, ktoré za malú chvíľu
slávnostným spôsobom vyslovia noví kardináli pri vyznaní viery, sú súčasťou Nicejsko-carihradského
vyznania. Ono je súhrnom viery Cirkvi, ktorú prijíma každý vo chvíli krstu. Iba vtedy
sme autentickými Pánovými učeníkmi, ak zachovávame a vyznávame túto pravdu neporušeným
spôsobom. Počas dnešného konzistória sa chcem pozastaviť pri význame termínu «katolícka»,
ktorý poukazuje na základnú črtu Cirkvi a jej poslania. Príhovor by mohol byť širší
a možno ho poňať z viacerých perspektív; dnes sa zameriam iba na niekoľko myšlienok.
Charakteristické znaky Cirkvi odpovedajú Božiemu plánuako to vysvetľuje Katechizmus
Katolíckej cirkvi: «To Kristus skrze Ducha Svätého dáva svojej Cirkvi, že je jedna,
svätá, katolícka a apoštolská. On ju aj povoláva uskutočňovať každú z týchto vlastností»
(b. 811). V konkrétnom zmysle je Cirkev katolíckou preto, že ju Kristus zahŕňa do
svojho poslania spasiť celé ľudstvo. Hoci Ježišovo poslanie tu na zemi bolo obmedzené
na židovský národ, «k ovciam strateným z domu Izraela» (Mt 15,24), v skutočnosti bolo
od počiatku nasmerované tak, aby všetci ľudia spoznali svetlo evanjelia a aby priviedlo
všetky národy do nebeského kráľovstva. Ježiš, vidiac v Kafarnaume stotníkovu vieru,
povedal: «Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať
s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve» (Mt 8,11). Táto univerzalistická
perspektíva vychádza okrem iného z označenia, ktorým sa prezentuje sám Ježiš nielen
ako «Syn Dávidov», ale ako «Syn človeka» (Mk 10,33). Titul «Syn človeka» v židovskej
apokalyptickej literatúre, inšpirovanej víziou dejín v Knihe proroka Daniela (porov.
7,13-14), sa odvoláva na osobu, ktorá prichádza «v oblakoch neba» (v. 13) a je obrazom,
ktorý predpovedá úplne nové kráľovstvo, kráľovstvo vedené nie ľudskou mocou, ale skutočnou
mocou, ktorá podchádza od Boha. Ježiš si poslúžil týmto bohatým a komplexným výrazom
a definoval ním seba samého, aby ukázal skutočný charakter svojho mesianizmu, ako
poslania nasmerovaného na celého a každého človeka, prekonávajúc každý etnický, národný
a náboženský partikularizmus. Nasledovaním Ježiša, tým, že sa necháme vtiahnuť do
jeho človečenstva, a teda do spoločenstva s Bohom, sa vstupuje do tohto nového kráľovstva,
ktoré Cirkev ohlasuje a anticipuje a víťazí nad rozštiepením a roztratením.
Ježiš
posiela svoju Cirkev nie k nejakej skupine, ale k ľudstvu vo všeobecnosti, aby ho
zhromaždila vo viere ako jediný ľud, aby ho zachránila, ako to vyjadruje dogmatická
konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium: «Všetci ľudia sú
povolaní do spoločenstva nového Božieho ľudu. Preto sa tento ľud, hoci zostáva jeden
a jediný, má šíriť po celom svete a cez všetky veky, aby sa splnil zámer vôle Boha»
(b. 13). Univerzálnosť Cirkvi sa teda spája s univerzálnosťou jediného Božieho plánu
spásy sveta. Takýto univerzálny charakter jasne vychádza na povrch v deň Turíc, keď
Duch Svätý napĺňa svojou prítomnosťou prvé cirkevné spoločenstvo, aby sa evanjelium
šírilo k všetkým národom a nechalo v nich vyrastať nový a jediný Boží ľud. Preto je
Cirkev od svojho počiatku zameraná na kat´holon, objíma celé univerzum. Apoštoli
vydávajú svedectvo Kristovi tým, že sa obracajú na ľudí pochádzajúcich z celého sveta
a každý im rozumie, akoby hovorili jeho materinským jazykom (porov. Sk 2,7-8). Od
tohto dňa Cirkev v «sile Ducha Svätého», podľa Ježišovho prisľúbenia, ohlasuje umučeného
a vzkrieseného Pána «v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme»
(Sk 1,8). Univerzálne poslanie Cirkvi nevychádza zdola, ale zostupuje z hora, od Ducha
Svätého a od prvej chvíle je zamerané nato, aby sa prejavilo v každej kultúre, a tak
vytvorilo jediný Boží ľud. Nie je to miestna komunita, ktorá sa zväčšuje a postupne
rozširuje, ale je to akoby kvas zameraný na univerzálnosť, na všetko a sám v sebe
už nesie univerzálnosť.
«Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému
stvoreniu» (Mk 16,15); «učte všetky národy» (Mt 28,19). Týmito slovami posiela Ježiš
apoštolov k všetkým národom, aby sa všade rozšírilo Božie spásne konanie. Keď však
hľadíme na chvíľu Ježišovho nanebovstúpenia, ktorú opisujú Skutky apoštolov, vidíme,
že apoštoli sú stále uzavretí vo svojej vízii, uvažujú o obnovení Dávidovho kráľovstva
a pýtajú sa: «Pane už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela? » (Sk 1,6). Ako odpovedá
Ježiš? Odpovedá tým, že otvára ich horizonty a dáva im prísľub a úlohu. Sľubuje, že
budú naplnení mocou Ducha Svätého a zveruje im úlohu svedčiť o ňom celému svetu, prekračujúc
kultúrne a náboženské hranice, v ktorých boli zvyknutí myslieť a žiť; aby sa otvorili
univerzálnemu Božiemu kráľovstvu. Na počiatku cesty Cirkvi sa apoštoli a učeníci rozchádzajú
do sveta bez akejkoľvek ľudskej istoty, ale s jedinečnou silou Ducha Svätého, evanjelia
a viery. Je to kvas, ktorý sa šíri po svete, vstupuje do rozličných životných podmienok,
kultúrnych a sociálnych kontextov, ale ostáva jednou Cirkvou. Okolo apoštolov kvitnú
kresťanské spoločenstvá, ale ony sú «tou istou» Cirkvou, ktorá je v Jeruzaleme, v
Antiochii alebo Ríme, jednou a univerzálnou. Keď apoštoli hovoria o Cirkvi, nehovoria
o jednom konkrétnom spoločenstve, hovoria o Kristovej Cirkvi a nástoja na tejto identite,
jedinej, univerzálnej a totálnej – katolíckej, ktorá sa realizuje v každej miestnej
cirkvi. Cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolská, odráža v sebe prameň svojho
života a svojej cesty: jednotu a spoločenstvo Najsvätejšej Trojice. S líniou a
perspektívou jednoty a univerzálnosti Cirkvi sa spája aj Kardinálske kolégium. Ono
vyjadruje rozličnosť tvárí v tom zmysle, ako odráža tvár univerzálnej Cirkvi. Týmto
konzistóriom chcem osobitným spôsobom zdôrazniť, že Cirkev je Cirkvou všetkých národov
a ako taká sa vyjadruje v rozličných kultúrach všetkých kontinentov. Je to Turíčna
Cirkev, ktorá v polyfónii hlasov pozdvihuje jediný harmonický spev k živému Bohu.
Srdečne pozdravujem oficiálne delegácie viacerých krajín, biskupov, kňazov,
zasvätené osoby, laikov z rozličných diecéznych spoločenstiev a všetkých, ktorí sa
podieľajú na radosti nových členov Kardinálskeho kolégia, či už rodinným putom, priateľstvom
alebo spoluprácou. Noví kardináli, ktorí reprezentujú rozličné diecézy vo svete, sú
od dnešného dňa pripojení zvláštnym spôsobom k Rímskej cirkvi a posilňujú tak duchovné
spojenie, ktoré zjednocuje celú Cirkev, oživovanú Kristom a zomknutú okolo nástupcu
sv. Petra. Dnešný obrad zároveň vyjadruje najvyššiu hodnotu vernosti. V prísahe, ktorú
o chvíľu urobíte ctihodní bratia, sú slová, ktoré skutočne nesú v sebe hlboký duchovný
a cirkevný význam: «Sľubujem a prisahám, že pokým budem žiť,
budem verný Kristovi a evanjeliu a poslušný svätej, rímskej, apoštolskej Cirkvi».
Pri prijímaní červeného byretu budete počuť, že on vám pripomína, «že musíte byť
pripravení konať statočne až po vyliatie krvi, aby sa rozmáhala kresťanská viera,
šíril mier a pokoj v Božom ľude», zatiaľ čo odovzdávanie prsteňa bude sprevádzané
napomenutím: «Vedz, že láskou Kniežaťa apoštolov sa zväčšuje tvoja láska k Cirkvi».
V týchto gestách a vyjadreniach, ktoré ich sprevádzajú, je naznačená fyziognómia,
ktorú vy dnes prijímate v Cirkvi. Od tejto chvíle budete hlbšie a intímnejšie spojení
s Petrovým stolcom. Titulárne chrámy a diakónie Večného mesta vám budú pripomínať
spojenie, ktoré vás spája ako členov zvláštnym spôsobom s touto Rímskou cirkvou, ktorá
predsedá v univerzálnej láske. Predovšetkým prostredníctvom spolupráce s dikastériami
Rímskej kúrie budete mojimi vzácnymi spolupracovníkmi v apoštolskej službe univerzálnej
Cirkvi, ako pastiera celého Kristovho stáda a prvého garanta náuky, disciplíny a morálky.
Drahí
priatelia, chváľme Pána, že «svojimi rozličnými darmi neprestáva obohacovať svoju
Cirkev rozšírenú po svete» (Orácia) a posilňuje ju vo večnej mladosti, ktorú jej dáva.
Jemu zverujeme novú cirkevnú službu týchto ctených bratov, aby vydávali odvážne svedectvo
Kristovi, v budujúcom dynamizme viery a v znamení neprestajnej darujúcej lásky.