Ekonomický komentár: Mlieko za 2 koruny

Komentár pripravil Matej Šiškovič, člen Klubu kresťanských ekonómov

O pár dní si pripomenieme už 23. výročie nežnej revolúcie. Mnohí ľudia si v tomto čase s nostalgiou spomínajú na minulý režim. Slobodu vítajú, ale nepáčia sa im drahé energie, či nezamestnanosť. Stále majú v hlave mlieko za dve koruny a istú prácu. Aké sú hlavné ekonomické argumenty za a proti bývalému režimu? Pozrime sa aspoň na tie najdôležitejšie.

V neprospech minulého režimu hovorí napríklad hospodárske postavenie Slovenska, ktoré je v porovnaní so Západom teraz lepšie než bolo na konci 80. rokov minulého storočia. Za komunizmu sme tiež prešustrovali relatívne dobrú východiskovú úroveň z roku 1948. Po druhej svetovej vojne bolo Československo, Rakúsko a Nemecko v podstate na rovnakej ekonomickej úrovni, keď veľkosťou HDP na obyvateľa Československo dokonca mierne prevyšovalo Rakúsko i Nemecko. A bolo výrazne pred krajinami ako Španielsko, Portugalsko a Grécko. Po štyridsiatich rokoch centrálne riadenej ekonomiky bola situácia už výrazne odlišná. Klesli sme takmer až na polovičnú výkonnosť ekonomiky Rakúska a Nemecka. Navyše, je otázne ako dlho by bol minulý systém udržateľný po ekonomickej stránke.

Za Západom sme výrazne zaostávali aj v dostupnosti tovarov dlhodobej spotreby. Chladnička, práčka, farebný televízor, či telefón sú v súčasnosti takmer samozrejmosťou, ale v roku 1989 tomu tak nebolo. Farebný televízor mala okolo roku 1989 na Slovensku len necelá polovica domácností, pričom vo vyspelých západných krajinách ho malo až deväť z desať domácností. Podobne to bolo aj s inými tovarmi. Napríklad vo Veľkej Británii mala necelá tretina domácností CD prehrávač, na Slovensku mal podobný počet domácností len kazetový magnetofón, CD prehrávač si mohla pustiť len každá stá domácnosť.

Priemerne zarábajúci občan si môže v súčasnosti zo svojej mzdy kúpiť viac tovarov a služieb ako v roku 1989. Samozrejme, niektoré tovary relatívne zdraželi, iné zlacneli. Napríklad, polotučné
mlieko stálo v roku 1989 skutočne 2 koruny, kým teraz stojí 72 centov. Kým v roku 1989 na liter mlieka robil priemerný zamestnanec 6 a pol minúty, teraz je to 8 a pol minúty. Mlieko a syry sú teraz relatívne drahšie. Naopak čerstvé maslo, cestoviny, či mäsové výrobky mierne zlacneli, výraznejšie sú teraz lacnejšie aj ďalšie potraviny ako olej, ryža, víno, vajcia i kurča. Navyše sa zásadne zvýšila kvalita mnohých tovarov a služieb. Mnohé tovary ani neboli dostupné, existovali čakacie listiny, či podpultový predaj.

Na druhej strane sú aj fakty, ktoré hovoria v prospech bývalého režimu. Najväčším je asi nezamestnanosť. Nezamestnanosť výrazne stúpla najmä v roku 1991 v dôsledku konverzie zbrojnej výroby, zdraženia vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo náročných výrobách, rozpadu východných trhov a neschopnosti adaptovať sa na rýchle štrukturálne zmeny. Na druhej strane v socializme bola zamestnanosť často nadbytočná alebo nezmyselná a existovala skrytá nezamestnanosť.

S nezamestnanosťou súvisí aj
chudoba, ktorá oproti roku 1989 v relatívnom vyjadrení narástla. Aj keď absolútna chudoba pravdepodobne nestúpla, mierny nárast príjmových nerovností spôsobil, že ľudia často vnímajú svoju pozíciu vo vzťahu voči ostatným horšie. Nárast relatívnej chudoby do veľkej miery zapríčinila nezamestnanosť, ktorá sa v trhovej ekonomike objavila ako dovtedy nepoznaný fenomén. Mnohí ľudia sa často nedokázali uplatniť v nových podmienkach a preto sa ocitli na pokraji sociálneho vylúčenia.

Majú teda pravdu tí, čo hovoria, že pred revolúciou sme na tom boli ekonomicky lepšie? Nemajú. Celkovo sa väčšina aspektov životnej úrovne zlepšila pre veľkú časť obyvateľstva. Samozrejme, že transformácia ekonomiky nebola ideálna. Zažili sme si „divokú“ privatizáciu, tunelovanie podnikov, či predražené verejné obstarávania. Súčasná kríza a nezamestnanosť nie sú pre mnohých jednoduché. Korupcia a klientelizmus sú „rakovinou“ spoločnosti aj dnes. Výrazné zhoršenie mohla v novom systéme pocítiť skupina ľudí, ktorých zmena zastihla v nevhodnom čase. Mnohí pracovali v sektoroch, ktoré sa nedokázali v trhových podmienkach presadiť a ich zručnosti sa po zmene režimu ukázali ako nepotrebné. Na druhej strane, pre zabezpečenie základných životných istôt je dnes potrebné pravdepodobne vyvinúť väčšie úsilie ako v minulosti. Trhová ekonomika totiž nie je až taká „štedrá“ a negarantuje človeku istoty v podobe zaručenej práce.