Nový prezident Pápežskej akadémie pre štúdium latinčiny

Benedikt XVI. v sobotu listom Motu proprio Latina lingua zriadil Pápežskú akadémiu pre štúdium latinčiny, ktorej úlohou bude obnoviť štúdium oficiálneho jazyka Cirkvi, „ktorého poznanie je stále povrchnejšie“. Svätý Otec vymenoval za prvého prezidenta tejto akadémie rektora Univerzity v Bologni prof. Ivana Dionigiho. O svojich cieľoch po prevzatí úradu povedal:

„V prvom rade si myslím, že obnova sa týka znovu zavedenia latinčiny do cirkevných inštitútov, predovšetkým do seminárov. Nie je mysliteľné aby ten, kto sa pripravuje na kňazské povolanie neovládal latinčinu. Nie len preto, že týmto jazykom hovorili pápeži, alebo, že je znamením univerzálnosti, ale preto, že v latinčine písali cirkevní otcovia a aj kvôli liturgii... Potom je tu iná úloha, a to postaviť most s laickým svetom, predovšetkým s univerzitami a ich štúdiom klasickej kultúry nie len latinskej, ale aj gréckej.“

V Motu proprio Benedikt XVI. pripomenul rastúci záujem o latinčinu zo strany súčasného pretechnizovaného sveta. Aká je vaša skúsenosť v tejto oblasti?
„Aj ja vnímam návrat záujmu o latinčinu a klasické spisy. Má to dva významy. Prvý je ten, že niektorí ju stále považujú za znamenie elity a vyššieho spoločenského postavenia. To však nie je dobré. Avšak súčasným problémom je hľadanie lepšieho kapitalizovania tohto jazyka a kultúry, ktorá je spojená s latinčinou. Je nevyhnutné znovuobjaviť klasické texty, ktoré majú veľkú aktuálnosť. Prečo teda tento návrat? Pretože uprostred čítania dnešných textov, často veľmi chudobných, texty od Augustína, Seneku alebo Lukrécia, ktoré odolali časom a meniacim sa módam, hovoria k ľuďom spôsobom, ktorý je pre nich v každodennom živote ťažko pochopiteľný. (...) Klasickí spisovatelia nás učia myslieť v pluráli. Máme ohromné kultúrne dedičstvo, ktoré potrebujeme znovuobjaviť. K tomu potrebujeme ľudí, ktorí rozumejú tradícii a budú ju odovzdávať aj druhým. Je to kultúrne dedičstvo, ktoré sa staneme ekonomickým dedičstvom a veľkou pracovnou príležitosťou pre mladých. Ako hovoril môj priateľ Giuseppe Pontiggia: ’ak by bol Rím založený v Texase, tak Američania by mali iný záujem o klasické dedičstvo!‛“ – js –