Benedikt XVI. v príhovore pred Anjel Pána o nerozlučnosti viery a lásky

Napriek daždivému počasiu sa dnes na Námestí sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov z celého sveta, aby sa spolu s Benediktom XVI. pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred modlitbou Svätý Otec venoval pozornosť významu konania vdov, ktoré opisujú dnešné liturgické čítania:

Drahí bratia a sestry, Liturgia Slova dnešnej nedele nám predkladá ako vzor viery postavy dvoch vdov. Predstavuje nám ho dvakrát: najprv v Prvej knihe kráľov (17,10-16) a potom v Markovom evanjeliu (12,41-44). Obe ženy sú veľmi chudobné a práve v tomto rozpoložení demonštrujú veľkú vieru v Boha. Prvá z nich sa objavuje v cykle rozprávaní o prorokovi Eliášovi, ktorý, po dlhom období hladu, dostane od Pána príkaz odísť do Sidonu, čo znamenalo, ísť mimo Izraela, do pohanského kraja. Tam stretne spomínanú vdovu a pýta si od nej vodu na pitie a trochu chleba. Žena odpovedá, že má už iba priehrštie múky a trochu oleja v krčahu, ale nakoľko prorok nalieha a sľubuje jej, že ak ho poslúchne, múka a olej chýbať nebude, vypočuje ho a je odmenená. Druhú vdovu z evanjelia spomína Ježiš v Jeruzalemskom chráme, práve pri pokladnici, kde ľudia hádzali svoje dary. Ježiš vidí túto ženu, keď vhodila dve mince. Volá teda učeníkov a vysvetľuje im, že jej dar je väčší ako dary boháčov, pretože, kým títo dávali zo svojho nadbytku, ona dala „všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Mk 12,44).

V týchto dvoch biblických príbehoch, múdro zladených, môžeme nájsť hodnotné učenie o viere, ktorá sa tu javí ako vnútorný postoj človeka, čo zakladá svoj život na Bohu, a jeho Slove a úplne mu dôveruje. Byť vdovou v staroveku samo o sebe znamenalo nachádzať sa vo veľkej núdzi. Práve preto sú vo Svätom písme vdovy a siroty osobitne chránené Bohom, ktorý sa o nich stará: stratili pozemskú oporu, ale Boh ostane ich Ženíchom, ich Rodičom. Písmo však hovorí i to, že objektívna potreba núdze, v tomto prípade vdovský stav, nestačí: Boh si vždy želá, aby človek slobodne veril a prejavoval túto skutočnosť láskou k Bohu a blížnemu. Nik nie je taký chudobný, aby nemohol niečo darovať. Obe vdovy z dnešných príbehov prejavujú svoju vieru skutkom lásky: jedna voči prorokovi a druhá prinesením obety. Tak dokazujú nerozlučnú jednotu viery a lásky, ako i prepojenosť lásky k Bohu a blížnemu – ako nám to pripomenulo evanjelium minulej nedele. Pápež Lev Veľký, ktorého spomienku sme včera slávili, to potvrdzuje: „Na váhe Božej spravodlivosti nepreváži množstvo darov, ale „hmotnosť“ srdca. Vdova z evanjelia vložila do pokladnice dve mince a tak prevážila dary všetkých boháčov. Žiadny prejav dobroty nestráca svoj význam pred Bohom, a milosrdenstvo neostáva bez ovocia“ (Sermo de jejunio dec. mens., 90, 3).
Panna Mária je dokonalým príkladom človeka, ktorý obetuje všetko dôverujúc Bohu. V tejto viere odpovedá anjelovi „tu som“ a prijíma Pánovu vôľu. Nech Mária pomáha každému z nás v tomto Roku viery, aby sme posilnili svoju dôveru v Boha a v jeho slovo. – aj –