Benedikt XVI. členom akadémie vied o potrebe dialógu medzi svetom vedy a viery

Svätý Otec dnes v Klementínskej sále Apoštolského paláca prijal členov Pápežskej akadémie vied pri príležitosti ich plenárneho zasadnutia na tému „Komplexnosť a analógia vo vede: Teoretické, metodologické a epistemologické aspekty“. Podľa Benedikta XVI. je táto téma dôležitá predovšetkým pre vytvorenie rôznych pohľadov na novú víziu jednoty vied. „Významné objavy a pokroky v posledných rokoch nás pozývajú k tomu, aby sme uvažovali nad veľkou analógiou fyziky a biológie, ktorá sa jasne prejavuje zakaždým, keď dosahujeme hlbšie pochopenie prirodzeného poriadku,“ uviedol Svätý Otec. Podľa neho má práve komplexnosť a veľkosť súčasnej vedy, ktorá umožňuje človeku spoznávať prírodu, priamy vplyv na ľudské bytie, pretože iba človek môže neustále rozširovať svoje vedomosti a riadiť ich múdro pre svoje vlastné dobro a dobro prostredia.

Ako ďalej poznamenal, členovia akadémie sa v diskusiách zaoberali „dialektikou konštantnej expanzie vedeckého výskumu, metód a špecializácií“, ako aj „otázkou komplexnej vízie toho sveta, v ktorom sú ľudské bytosti, obdarené inteligenciou a slobodou, povolané k porozumeniu, láske, životu a práci“. „Dostupnosť vysokovýkonných nástrojov výskumu a potenciál vysoko zložitých a presných experimentov v súčasnosti umožňuje prírodným vedám pristupovať k samotným základom telesnej reality ako takej, a to aj v prípade, ak sa im nepodarí úplne pochopiť jej zjednocujúcu štruktúru a konečnú jednotu,“ uviedol.
Poukázal na skutočnosť, že „nekonečná postupnosť a trpezlivá integrácia rôznych teórií, pri ktorých dosiahnuté výsledky slúžia zase ako predpoklady pre nový výskum, svedčí o jednote vedeckého procesu“ a pre vedcov predstavuje impulz k primeranejšiemu pochopeniu pravdy prírody a jej logickejšej vízie.

Podľa Benedikta XVI. práve interdisciplinárny prístup poukazuje na to, že vedy nie sú myšlienkové svety oddelené od seba navzájom a od reality, ale naopak, sú vzájomne prepojené a „smerujú k štúdiu prírody, ako jednotnej, zrozumiteľnej a harmonickej reality v jej nespochybniteľnej komplexnosti“. Takáto predstava sa zhoduje „s pohľadom na vesmír podľa kresťanskej filozofie a teológie, s ich predstavou zúčastneného bytia, v ktorom sa každá jednotlivá bytosť, oplývajúca svojou vlastnou dokonalosťou, rovnako podieľa na špecifickej podstate a teda na usporiadanom vesmíre pochádzajúcom z tvorivého Božieho slova.“ „To je presne to vstavané ,logické‘ a ,nelogické‘ usporiadanie prírody, ktoré podporuje vedecký výskum a nabáda ľudskú myseľ k objavovaniu horizontálnej spolupráce medzi bytím a transcendentnou účasťou Prvotnej existencie. Vesmír nie je chaos alebo výsledkom chaosu, naopak, ukazuje sa stále jasnejšie ako usporiadaná komplexnosť, ktorá nám umožňuje napredovať prostredníctvom komparatívnych analýz a analógie, od špecializácie smerom k väčšiemu zovšeobecneniu a naopak. Kým prvé okamihy vesmíru a života stále unikajú vedeckému pozorovaniu, veda objavuje samu seba uvažovaním nad obrovskou sériou procesov, ktoré odhaľujú poriadok zjavných konštánt a súladov a slúžia ako základné zložky trvalého stvorenia.“

Svätý Otec tak poukázal na to, ako plodné sa ukázalo využitie analógie v oblasti filozofie a teológie a stalo sa podnetom k tvorivému mysleniu na vyššej transcendentálnej úrovni. Kresťanské myslenie využíva analógiu nie len na skúmanie svetských skúseností, ale tiež ako prostriedok na kontempláciu Stvoriteľa.
„Vo veľkej ľudskej snahe odhaliť tajomstvá človeka a vesmíru, som presvedčený o naliehavej potrebe stáleho dialógu a spolupráce medzi svetom vedy a viery pri budovaní kultúry úcty k človeku, ľudskej dôstojnosti a slobode, pre budúcnosť našej ľudskej rodiny a pre dlhodobo udržateľný rozvoj našej planéty,“ uviedol v závere príhovoru pápež Benedikt XVI. Členom Pápežskej akadémie vied poďakoval za príspevok k posilneniu vzťahu medzi rozumom a vierou a rovnako ich uistil o jeho osobnom záujme o aktivity akadémie. – mf –