Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána o dvojitom prikázaní lásky

Aj v dnešnú nedeľu sa napriek miernemu daždivému počasiu zišli pútnici z celého sveta na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, aby sa spolu s Benediktom XVI. pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Ešte pred samotnou modlitbou sa Svätý Otec vo svojom krátkom príhovore venoval téme dvojitého prikázania lásky:

Drahí bratia a sestry! Dnešné evanjelium (Mk 12,28-34) nám znovu predkladá Ježišovo učenie o najväčšom prikázaní – o dvojitom prikázaní lásky: milovať Boha a milovať blížneho. Svätí, ktorých sme pred nedávnom všetkých spoločne oslavovali jedinou slávnosťou, sú tí, čo, zverujúc sa Božej milosti, hľadajú spôsob ako žiť podľa tohto základného zákona. V skutočnosti môže prikázanie lásky v plnosti uskutočňovať ten, čo žije v hlbokom vzťahu s Bohom takým spôsobom ako dieťa, ktoré sa stáva schopné milovať na základe dobrého vzťahu s matkou a otcom. Svätý Ján z Avily, ktorého som nedávno vyhlásil za učiteľa Cirkvi, píše na začiatku svojho Traktátu o Božej láske: «Príčina, ktorá pobáda naše srdce viac milovať Boha, je hlboké uvažovanie nad láskou, ktorou nás On miluje... Toto, viac ako iné dobrodenia, pobáda srdce milovať; pretože ten, kto dáva druhému nejaké dobrodenie, dáva mu niečo, čo vlastní; ale ten, kto miluje, dáva druhému všetko čo má a neostáva mu nič viac, čo by ešte mohol dať» (č. 1). Prv, než by bola prikázaním, je láska darom, je skutočnosťou, ktorú nám Boh dáva spoznať a zakúsiť ako zrniečko, ktoré v nás môže klíčiť a rásť v našom živote.

Keď Božia láska v nejakom človeku zapustila hlboké korene, uschopňuje ho milovať aj toho, čo si to nezaslúži. Rovnako ako Boh miluje nás. Otec a matka nemilujú svoje deti iba vtedy, keď si to zaslúžia. Vždy ich milujú, aj vtedy, keď im samozrejme vysvetľujú to, že konajú nesprávne. Od Boha sa učíme vždy chcieť iba dobro a nikdy nie zlo. Učíme sa hľadieť na druhého nielen našimi očami, ale Božím pohľadom, pohľadom Ježiša Krista. Je to pohľad, ktorý vychádza zo srdca a nezastaví sa na povrchu, ide poza prvotné zdanie a dokáže vnímať najhlbšie túžby druhého: byť vypočutý v nezištnej pozornosti; jedným slovom, po láske. To isté platí aj v opačnom prípade: keď sa otváram druhému takému aký je, idúc mu v ústrety a dávajúc sa k dispozícii, otváram sa aj poznaniu Boha, poznaniu, že existuje a je dobrý. Láska k Bohu a láska k blížnemu sú neoddeliteľné a jestvujú vo vzájomnom vzťahu. Ježiš nevymyslel ani jedno, ani druhé, ale zjavil ich tým, čím sú vo svojej podstate – jediným prikázaním. Nezjavil ich iba slovne, ale predovšetkým vlastným svedectvom: samotná Ježišova osoba a jeho tajomstvo sprítomňujú jednotu lásky k Bohu a k blížnemu takým spôsobom ako dve ramená kríža – vertikálne a horizontálne. V eucharistii nám daruje túto dvojitú lásku, darujúc seba samého, aby sme sa živiac týmto chlebom, dokázali milovať navzájom ako on miloval nás.
Drahí priatelia, na príhovor Panny Márie prosme, aby každý kresťan vedel prejaviť svoju vieru v jediného Boha žiarivým príkladom lásky k blížnemu. – js –