Benedikt XVI.: Naša nádej spočíva v Božej láske

Homília Benedikta XVI., ktorú predniesol v sobotu 3. novembra 2012 predpoludním počas svätej omše za zosnulých kardinálov a biskupov v Bazilike sv. Petra.

„Ctihodní bratia, drahí bratia a sestry! V našich srdciach prežívame atmosféru spoločenstva so svätými a spomienky na všetkých verných zosnulých, ktorú nám intenzívnym spôsobom sprostredkovali liturgické slávenia posledných dní. Zvlášť návšteva cintorínov nám umožnila obnoviť spojenie s drahými osobami, ktoré nás už opustili. Paradoxne smrť zachováva to, čo nemôže udržať život: ako naši zosnulí žili, čo milovali, čoho sa báli a v čo dúfali, čo odmietali, toto objavíme jedinečným spôsobom pri hroboch, ktoré ostali akoby zrkadlom ich života a ich sveta. Vyzývajú a vedú nás k znovu nadviazaniu dialógu, ktorý smrť prerušila. Pohrebné miesta tvoria akýsi druh zhromaždenia, v ktorom sa živí stretávajú so svojimi zosnulými a posilňujú s nimi vzťahy v takom spoločenstve, ktoré ani smrť nedokázala prekaziť. Tu v Ríme, na zvláštnych cintorínoch, ktorými sú katakomby, cítime ako na žiadnom inom mieste hlboké spojenie s prvotným kresťanstvom, ktoré je nám tak blízke. Keď prechádzame chodbami rímskych katakomb – a rovnako aj cintorínmi v našich mestách a dedinách, akoby sme prekročili neviditeľný prah a vstúpili do komunikácie s tými, ktorí tam chránia svoju minulosť, radosti a bolesti, porážky a nádeje. Je to preto, že smrť sa týka dnešného človeka rovnako, ako sa dotýkala vtedajšieho človeka. Aj napriek tomu, že sa mnohé veci minulosti stali už čudnými, smrť ostala stále tá istá.

Tvárou v tvár tejto realite, človek každej doby hľadá záblesk svetla, ktoré dáva nádej, ktorá stále hovorí o živote a návšteva hrobov je vyjadrením tejto túžby. Ale ako my kresťania odpovedáme na otázku týkajúcu sa smrti? Odpovedáme vierou v Boha, pohľadom pevnej nádeje, ktorá je zakorenená v smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Smrť nás otvára životu, tomu večnému životu, kde večnosť nie je akýmsi duplikátom súčasného času, ale niečím úplne novým. Viera nám hovorí o tom, že skutočná nesmrteľnosť, po akej túžime, nie je iba predstavou, akýmsi konceptom, ale realizáciou plného spoločenstva so živým Bohom, spočinutím v jeho rukách, jeho láske a zjednotením sa v ňom so všetkými bratmi a sestrami, ktorých stvoril a vykúpil spolu s celým stvorenstvom. Naša nádeje teda spočíva v Božej láske, ktorá žiari na Kristovom kríži a dáva v srdci zaznieť Ježišovým slovám adresovaným kajúcemu lotrovi: «Dnes budeš so mnou v raji» (Lk 23,43). Je to život, ktorý dosiahol svoje naplnenie; život v Bohu. Život, ktorý môžeme teraz iba zahliadnuť tak ako cez hmlu vidíme modrú oblohu.

V tomto ovzduší viery a modlitby, drahí bratia, sme sa zišli okolo oltára, aby sme priniesli eucharistickú obetu za zosnulých kardinálov, arcibiskupov a biskupov, ktorí počas uplynulého roka ukončili svoju pozemskú púť. Osobitne si spomíname na zosnulých bratov kardinálov Johna Patricka Folleyho, Antohnyho Bevilacqu, Josého Sáncheza, Ignace Moussu Daouda, Luisa Aponte Martíneza, Rodolfa Quezadu Toruňa, Eugênia de Araújo Salesa, Paula Shana Kuo-hsia, Carla Mariu Martiniho, Fortunata Baldelliho. Do našej vrúcnej spomienky zahŕňame i všetkých zosnulých arcibiskupov a biskupov a prosíme Pána, láskavého, spravodlivého a milosrdného (porov. Ž 114), aby im udelil večnú odmenu, prisľúbenú verným služobníkom evanjelia.

Spomínajúc na svedectvo týchto našich ctených bratov, môžeme v nich spoznať učeníkov „tichých, milosrdných, čistého srdca, tvorcov pokoja“, o ktorých hovorí evanjeliová stať (Mt 5,1-12); Pánových priateľov, ktorí si – uveriac jeho prisľúbeniu v ťažkostiach i v prenasledovaniach – zachovali vieru a už navždy prebývajú v Otcovom dome, tešia sa z nebeskej odmeny plní šťastia a milosti. Pastieri, na ktorých si dnes spomíname, skutočne slúžili Cirkvi s vernosťou a láskou, čelili veľakrát ťažkým skúškam a zároveň im zverenému stádu venovali pozornosť a starostlivosť. V rôznorodosti darov a povinností vydali svedectvo neúnavnej bdelosti, múdrej a horlivej oddanosti Božiemu kráľovstvu, ponúknuc cenný vklad pokoncilovému obdobiu pre obnovu celej Cirkvi.

Eucharistická hostina ku ktorej pristupovali, najprv ako veriaci a potom denne, ako vysluhovatelia, anticipuje významným spôsobom to, čo Pán prisľúbil v „reči na hore“: vlastnenie Nebeského kráľovstva a zaujatie miesta na hostine v nebeskom Jeruzaleme. Modlime sa, aby sa tento prísľub naplnil pre všetkých. Naša modlitba sa živí pevnou nádejou, čo „nesklame“ (Rim 5,5), pretože je garantovaná Kristom, ktorý chcel v tele prežiť skúsenosť smrti, aby nad ňou zvíťazil zázračnou udalosťou zmŕtvychvstania. «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Nie je tu. Vstal z mŕtvych» (Lk 24,5-6). Táto zvesť anjelov vo veľkonočné ráno pri prázdnom hrobe sa v priebehu storočí dostala až k nám a predkladá nám, aj v tomto liturgickom zhromaždení, existenciálny dôvod našej nádeje. Naozaj, «ak sme umreli s Kristom» – pripomína nám sv. Pavol, narážajúc na náš krst – «veríme, že s ním budeme aj žiť» (Rim 6,8). Sám Duch Svätý, skrze ktorého bola v našich srdciach rozliata Božia láska, spôsobí, že naša nádej nebude márna (porov. Rim 5,5). Boh Otec, bohatý na milosrdenstvo, ktorý vydal na smrť svojho jednorodeného Syna, kým sme boli ešte hriešni, akoby nám nedaroval spásu teraz, keď sme ospravodlivení jeho krvou (porov. Rim 5,6-11)? Naša spravodlivosť je založená na viere v Krista. On je „Spravodlivý“, ohlásený Písmom; vďaka jeho veľkonočnému tajomstvu, po prekročení prahu smrti, naše oči budú môcť vidieť Boha a kontemplovať jeho tvár (porov. Jób 19, 27).
S jedinečnou ľudskou existenciou Božieho Syna sa spája i existencia jeho Matky, ktorú, jedinú spomedzi všetkých stvorení, uctievame ako Nepoškvrnenú a plnú milosti. Naši bratia kardináli a biskupi, na ktorých si dnes spomíname, boli osobitne milovaní Pannou Máriou a túto lásku odplácali so synovskou oddanosťou. Jej materskému príhovoru chceme dnes zveriť ich duše, aby aj ich uviedla do večného Otcovho kráľovstva, kde budú obklopení mnohými veriacimi, ktorým venovali svoj život. Nech nad nimi bdie Mária so starostlivým pohľadom, kým spia sen pokoja v očakávaní blaženého vzkriesenia. A my pozdvihnime k Bohu našu modlitbu za nich, podporení nádejou, že sa všetci v jeden deň stretneme navždy zjednotení v
raji. Amen.“ – js –