Kardinál Koch: Synoda umožňuje spoznávať rôznorodosť Cirkvi vo svete

Na 13. riadnom generálnom zhromaždení synody biskupov o novej evanjelizácii sa v uplynulých dňoch zúčastňoval aj kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Išlo už o jeho štvrtú v poradí, v minulosti nechýbal ani na synode pre Blízky východ. Ako uviedol v rozhovore pre spravodajskú agentúru Zenit, synoda biskupov je osobitne zaujímavou udalosťou, keďže sa na nej zúčastňujú zástupcovia z celého sveta. „Možnosť zozbierať skúsenosti všetkých biskupov je skutočne niečo mimoriadne, a je tiež možnosťou spoznať, ako rôznorodá je Cirkev vo svete a zároveň koľko problémov ju spája,“ uvádza kardinál Koch.
Cestou k jednote a pokoju sú podľa neho práve ekumenické dialógy, čo potvrdzuje aj vzťah Katolíckej cirkvi s luteránmi a anglikánmi. Na synode biskupov tento rok nechýbali ani zástupcovia pravoslávnych cirkví, ktoré sa v súčasnosti pripravujú na Pan-pravoslávnu synodu. Podľa kardinála ide v tomto smere „o veľký krok vpred pre ekumenický dialóg“. Tvrdí, že je potrebné podporovať úsilie Pravoslávnej cirkvi.Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov v rozhovore reagoval aj na otázku, či sekularizáciu nezapríčinila v minulosti Cirkev sama: „V skutočnosti, niektorí historici správne zdôrazňujú, že 16. storočie schiziem a následných krvavých náboženských vojen, najmä Tridsaťročná vojna, spôsobili sekularizáciu v zmysle privatizácie náboženstva. Vzhľadom na to, že kresťanstvo bolo prítomné iba formou rôznych vyznaní, ktoré medzi sebou navzájom bojovali až do bodu preliatia krvi, nemohlo viac slúžiť ako základ a garancia spoločenskej jednoty a pokoja. Z tohto dôvodu, prúd modernej doby hľadal nové základy pre jednotu, a to bez náboženstva.“ V novoveku túto sekularizáciu sprevádzalo aj opustenie otázky o Bohu. Jedným z cieľov novej evanjelizácie je však riešenie aj tejto otázky, dodal na záver. – mf –